¹Potom chodil Ježiš po Galilei, lebo nechcel chodiť po Judsku, pretože ho Židia hľadali zabiť.

¹Oti toe, Yesus modao' hi tana' Galilea. Uma-ipi dota hilou hi tana' Yudea, apa' topoparenta to Yahudi hi ria doko' mpopatehi-i.

²A bol blízko sviatok Židov, slávnosť stánov.

²Nto'u toe, neo' rata-mi eo bohe to Yahudi to rahanga' Posusa' Pobamaru'.

³Vtedy mu povedali jeho bratia: Prejdi odtiaľto a idi do Judska, aby aj tvoji učeníci videli tvoje skutky, ktoré činíš.

³Jadi', ompi' -na Yesus mpobawai-i hilou hi Yudea mpokaralai eo bohe toe, ra'uli' -ki: "Neo' -hawo ntora hi rehe'i! Hilou-tamo hi Yudea, bona topetuku' -nu mpohilo anu mekoncehi to nubabehi.

⁴Lebo veď nikto nerobí ničoho skryte a chce sa sám ukázať verejnosti. Ak tedy činíš také veci, zjav sa svetu.

⁴Uma-ko mpai' jadi' tau bohe ane ntora hi rehe'i-wadi-ko. Ane mpobabehi anu mekoncehi mpu'u-ko, popohiloi hawe'ea tauna hi dunia'!"

⁵Lebo ani jeho bratia neverili v neho.

⁵Hewa toe-mi lolita-ra ompi' -na Yesus, apa' uma wo'o-ra-rawo mepangala' hi Hi'a.

⁶Vtedy im povedal Ježiš: Môj čas nie je ešte tu, ale váš čas je vždycky hotový.

⁶Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka: "Ko'ia rata tempo-na kupopehuwu woto-ku. Ane koi' -koina, uma beiwa ba nto'uma-koi hilou hi Yerusalem,

⁷Vás nemôže svet nenávidieť, ale mňa nenávidí, lebo ja svedčím o ňom, že jeho skutky sú zlé.

⁷apa' uma ria tauna to mpokahuku' -koi. Aku' -e, rapokahuku' -a-kuna tauna to dada'a hi dunia' toi, apa' ntora ku'uli' -raka kadada'a kehi-ra.

⁸Vy len iďte hore na sviatok, ja (ešte) nejdem hore na tento sviatok, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.

⁸Meri'ulu-mokoi hilou hi posusaa' toe ria. Aku', ko'ia-a-kuna hilou, apa' ko'ia rata tempo-ku."

⁹A keď im to povedal, zostal v Galilei.

⁹Wae-mi lolita Yesus hi ompi' -na, pai' tida moto-imi hi Galilea.

¹⁰Ale jako odišli jeho bratia hore na sviatok, vtedy odišiel aj on hore, nie zjavne, ale jako tajne.

¹⁰Hilou mpu'u-ramo ompi' -na Yesus hi Yerusalem bona mpokaralai Posusa' Pobamaru' hi ria. Ntaa' metuku' bongo moto-idi-hawo Yesus-e, aga hadudua-na bona neo' ra'incai ntodea.

¹¹Vtedy ho hľadali Židia v ten sviatok a hovorili: Kdeže je tamten?

¹¹Hi posusaa' toe, topoparenta to Yahudi ntora mpopali' -i, ra'uli': "Hiapa-imidi Yesus-e?"

¹²A bolo mnoho vravy o ňom v zástupoch, a jedni hovorili, že je dobrý, a druhí hovorili: Nie, ale zvádza zástup.

¹²Pai' ntodea wo'o, mparanusi-ramo mpotompo'wiwi-i. Ria-ra to mpo'uli': "Tauna to lompe' moto-i-hawo." Hantongo' wo'o mpo'uli': "Uma-di! Topebagiu-i-hana!"

¹³Ale nikto nehovoril o ňom verejne, zo strachu pred Židmi.

¹³Tapi' uma haduaa to daho' mpolonto', apa' me'eka' wo'o-ra wa hi topoparenta to Yahudi.

¹⁴A keď už bolo stred sviatku, odišiel Ježiš hore do chrámu a učil.

¹⁴Pentongoa' posusa' tohe'e, Yesus mesua' hi rala Tomi Alata'ala, pai' natepu'u-mi metudui'.

¹⁵Vtedy sa divili Židia a hovorili: Jako zná tento písma, keď sa neučil?

¹⁵Konce-ra topoparenta to Yahudi mpo'epe tudui' -na, ra'uli': "Beiwa pai' na'inca ihi' Buku Tomoroli', bo uma-i-hawo mosikola-e?"

¹⁶Na tom im odpovedal Ježiš a riekol: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.

¹⁶Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka: "To kutudui' -kokoile, tudui' ngkai Alata'ala to mposuro-a, bela tudui' -ku moto.

¹⁷Ak niekto chce činiť jeho vôľu, ten bude vedieť o tom učení, či je z Boha, a či ja hovorím sám od seba.

¹⁷Hema to doko' mpobabehi konoa Alata'ala, ra'inca mpai' kangkaiapa-na tudui' -ku toi, ba ngkai Alata'ala mpu'u-di ba lolita-ku moto-wadi.

¹⁸Ten, kto hovorí sám od seba, hľadá svoju vlastnú chválu; ale ten, kto hľadá chválu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý, a neprávosti v ňom niet.

¹⁸Tauna to mpokeni lolita-na moto, mpope'une' -i-wadi. Tapi' tauna to mpali' karabilaa' -na Alata'ala to mposuro-i, tauna to monoa' -i, uma ria pebagiua-na.

¹⁹Či vám Mojžiš nedal zákona? A nikto z vás neplní zákona. Prečo ma hľadáte zabiť?

¹⁹Nabi Musa owi mpowai' -koi Atura Pue'. Tapi' uma-koi ria haduaa to mpotuku' Atura toe. Napa pai' doko' nipatehi-a?"

²⁰Zástup odpovedal: Démona máš. Kto ťa hľadá zabiť?

²⁰Ra'uli' ntodea: "Wuli-ko! Hema to doko' mpopatehi-ko?"

²¹Ježiš odpovedal a riekol im: Jeden skutok som učinil, a všetci sa preto divíte.

²¹Na'uli' Yesus: "Mekehele-koi, apa' mpaka'uri' -a tauna hi Eo Sabat.

²²Veď to bol Mojžiš, ktorý vám vydal obriezku, nie že by bola od Mojžiša, ale od otcov; a v sobotu predsa obrezujete človeka.

²²Hiaa' koi' wo'o mobago moto hi Eo Sabat ane mpobabehi-koi ada petini'. Nabi Musa owi mpohubui-koi mpotini' ana' -ni. (Tapi' kakoo-kono-na ada petini' toe ngkai ntu'a-ta owi to meri'ulu ngkai Musa, bela ngkai Musa moto.) Ane ria ana' -ni to kana ratini' hi Eo Sabat, bate nitini' moto-i.

²³Nuž ak v sobotu prijíma človek obriezku preto, aby nebol narušený zákon Mojžišov, na mňa sa tedy hneváte, že som uzdravil celého človeka v sobotu?

²³Jadi', ane metini' -koi hi Eo Sabat bona neo' ntiboki Atura Musa, napa pai' nikaroe-a apa' mpaka'uri' -a tauna hi Eo Sabat bona hobo' woto-na lompe'?

²⁴Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravedlivý súd!

²⁴Neo' ranaa to kahiloa hi mali-na-wadi. Pakanoa' powile-ni bona nihilo napa to makono."

²⁵Vtedy hovorili poniektorí z Jeruzalemänov: Či nie je toto ten, ktorého to hľadajú zabiť?

²⁵Kara'epe-na pue' ngata Yerusalem lolita-na Yesus toe, ingu' -ramo. Ria-ra to mpo'uli': "Ha bela tauna toe-imi mai to rapali' pangkeni-ta, doko' rapatehi-e?

²⁶A hľa, smele hovorí, a nič mu nevravia. Či azda naozaj poznali kniežatá, že je tento skutočne Kristus?

²⁶Hiaa' he'e-imi mai metudui' hante uma ria kakoo-koroa' -na, pai' uma hema to mpokamaro-i. Ba lue' ra'inca lau-mi pangkeni-ta Kahi'a-na Magau' Topetolo' -e?

²⁷Ale o tomto vieme, odkiaľ je; no, Kristus, keď prijde, o tom nebude nikto vedieť, odkiaľ je.

²⁷Aga uma-hawo masipato' Kahi'a-na Magau' Topetolo', apa' ta'inca kangkaiapa-na. Ane rata mpu'u mpai' Magau' Topetolo' to rajanci owi-e, uma mpai' hema to mpo'incai kangkaiapa-na."

²⁸Vtedy zavolal Ježiš učiac v chráme a povedal: Znáte aj mňa aj viete, odkiaľ som, a neprišiel som sám od seba. Ale je pravdivý ten, ktorý ma poslal, ktorého vy neznáte.

²⁸Jadi', bula-na Yesus metudui' hi rala Tomi Alata'ala, mekio' -i napesukui, na'uli': "Ni'uli' ni'inca moto kahema-ku pai' kangkaiapa-ku. Tumai-a, uma ntuku' konoa-ku moto. Tumai-a mpotuku' konoa-na Alata'ala to mposuro-a. Hi'a-mi to masipato' rapangala'. Tapi' koi' uma mpo'incai-i.

²⁹Ale ja ho znám, pretože som od neho, a on ma poslal.

²⁹Aku', ku'inca-i apa' ngkai Hi'a pehupaa' -ku, pai' Hi'a to mposuro-a."

³⁰Vtedy ho hľadali jať, ale nikto nepoložil na neho ruky, lebo ešte nebola prišla jeho hodina.

³⁰Nto'u toe, ria-ra to doko' mpohoko' -i, aga uma hema to dungku pale-ra hi Hi'a, apa' ko'ia rata tempo-na.

³¹A zo zástupu mnohí uverili v neho a hovorili: Či Kristus, keď prijde, učiní viacej divov, ako je tých, ktoré tento učinil?

³¹Wori' hi olo' tau ntodea to mepangala' hi Hi'a, ra'uli': "Magau' Topetolo' mpu'u-i-tawo', baa' wori' -di tanda mekoncehi to nababehi-e."

³²Ale keď počuli farizeovia zástup, že reptajúc povráva o ňom také veci, poslali farizeovia i najvyšší kňazi sluhov, aby ho jali.

³²Ria-ra to Parisi to mpo'epe kamparanusi-ra ntodea mpotompo'wiwi Yesus. Toe pai' to Parisi hante imam pangkeni mpohubui ba hangkuja dua topojaga Tomi Alata'ala hilou mpohoko' -i.

³³Vtedy im povedal Ježiš: Ešte krátky čas som s vami a potom pojdem k tomu, ktorý ma poslal.

³³Nto'u toe, Yesus mpololitai ntodea, na'uli' -raka: "Hampai' -a-damo dohe-ni. Nculii' -a mpai' hilou hi Hi'a to mposuro-a.

³⁴Budete ma hľadať, ale nenajdete, a ta, kde som ja, vy nemôžete prijsť.

³⁴Nipali' -a mpai', aga uma-apa niruai'. Pai' hi kahilouaa-ku uma-koi bisa hilou."

³⁵Vtedy si povedali Židia: Kam to tento pojde, že ho my nenajdeme? Či snáď pojde do diaspory Grékov a bude učiť Grékov?

³⁵Ingu' -ramo topoparenta to Yahudi mpo'epe lolita-na, pai' momepekune' -ramo, ra'uli': "Hilou hiapa-ile', pai' na'uli' uma-i mpai' taruai' -e? Meka' ba hilou-i mo'oha' dohe to Yahudi to mposowo' -ra to Yunani, pai' -i mpotudui' -ra to Yunani.

³⁶Aké je to slovo, ktoré povedal, budete ma vraj hľadať a nenajdete ma, a že ta, kde som ja, vy nemôžete prijsť?

³⁶Pai' napa batua lolita-na to mpo'uli', tapali' -i aga uma-i taruai', pai' uma-ta bisa hilou hi kahilouaa-na?"

³⁷Potom v posledný, v ten veliký deň sviatku stál Ježiš a volal: Ak niekto žízní, nech prijde ku mne a pije!

³⁷Eo ka'omea-na susa' tohe'e, eo to meliu karapomobohe-na. Hi eo toe, mokore-imi Yesus hi rala Tomi Alata'ala, pai' -i mekio': "Hema-koi to ngkamara, tumai-mokoi hi Aku' pai' nginu!

³⁸Kto verí vo mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra.

³⁸Hewa to te'uki' hi rala Buku Tomoroli': hema to mepangala' hi Aku', ngkai nono-ra mo'ili wori' ue to tuwu'."

³⁹Ale to povedal o Svätom Duchu, ktorého mali dostať uverivší v neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.

³⁹Lolita-na Yesus toe mpowalatu Inoha' Tomoroli', to mehompo mpai' hi tauna to mepangala' hi Hi'a. Nto'u pololita-na Yesus toe, Inoha' Tomoroli' ko'ia mehompo hi topetuku' -na, apa' Yesus ko'ia rapomobohe.

⁴⁰Vtedy mnohí zo zástupu počujúc to slovo hovorili: Toto je vpravde ten prorok.

⁴⁰Wori' tauna mpo'epe lolita Yesus toe, pai' ria-ra hantongo' to mpo'uli': "Bate Hi'a-mile nabi to najanci Alata'ala owi-e."

⁴¹Iní hovorili: Toto je Kristus. A zase iní hovorili: Čo, azda z Galilee prijde Kristus?!

⁴¹Hantongo' wo'o-ra mpo'uli': "Magau' Topetolo' mpu'u-idi!" Aga ria wo'o-ra to mpo'uli': "Ah, to Galilea-i-hanale! Uma masipato' Magau' Topetolo' mehupa' ngkai Galilea.

⁴²Či nehovorí Písmo, že zo semena Dávidovho a z Betlehema, z mestečka, kde bol Dávid, prijde Kristus?

⁴²Rala Buku Tomoroli' te'uki': Magau' Topetolo' muli Magau' Daud, pai' mehupa' ngkai ngata Betlehem, ngata kaputua Daud."

⁴³A povstala roztržka pre neho v zástupe.

⁴³Alaa-na momehono' lau-ramo ntodea: hantongo' -ra mepangala' hi Yesus, hantongo' uma.

⁴⁴A niektorí z nich ho chceli jať, ale nikto nepoložil na neho rúk.

⁴⁴Ria-ra to doko' mpohoko' -i, aga uma hema to dungku pale-ra.

⁴⁵A sluhovia prišli zpät k najvyšším kňazom a farizeom, ktorí im povedali: Prečo ste ho nedoviedli?

⁴⁵Topojaga Tomi Alata'ala to rahubui mpohoko' Yesus, nculii' -ramo hilou hi to Parisi pai' imam pangkeni. Uma-ra oko mpohoko' -i. Ra'uli' pangkeni toera: "Napa-di pai' uma-i nihoko' pai' nikeni tumai-e?"

⁴⁶Sluhovia odpovedali: Nikdy tak nehovoril človek ako tento človek.

⁴⁶Ratompoi': "Apa' ko'ia ria ki'epei tauna to mololita hewa Hi'a!"

⁴⁷Vtedy im odpovedali farizeovia: Či ste azda i vy zvedení?

⁴⁷Mehono' to Parisi toera: "Ei' -e! Ha nabagiu wo'o-moko-koiwo koi' -e?

⁴⁸Či azda niekto z kniežat uveril v neho, alebo z farizeov?

⁴⁸Hilo, uma ria hadua pangkeni ba to Parisi to mepangala' hi Yesus.

⁴⁹Ale iba ten zástup, ktorý nezná zákona - zlorečení sú.

⁴⁹Muntu' ntodea to mpangala' -i, apa' uma ra'incai Atura Musa. Harala-rada!"

⁵⁰Na to im povedal Nikodém, ktorý to bol predtým prišiel k nemu vnoci, a bol jedným z nich:

⁵⁰Ngkai ree, mololita wo'o-mi-hawo hadua to Parisi to rahanga' Nikodemus. Nikodemus toei, ria-imi hangkani mpencuai' Yesus. Na'uli' Nikodemus mpo'uli' -raka doo-na:

⁵¹Či náš zákon súdi človeka prv, ako by bol počul od neho a zvedel, čo robí?

⁵¹"Ntuku' atura-ta-hawo, uma-ta ma'ala mpohuku' tauna ane ko'ia-hawo ra'epe noa' -na pai' raparesa' gau' -na."

⁵²Odpovedali a riekli mu: Či si azda aj ty z Galilee? Zpytuj a vidz, že prorok nepovstane z Galilee.

⁵²Hampetompoi' doo-na: "Ha ngkai Galilea wo'o-ko-kowo iko-e! Wile-dile pai' kamata rala Buku Tomoroli' -e. Uma ria nabi to mehupa' ngkai Galilea."

⁵³A išli každý do svojho domu.

⁵³Oti toe, nculii' -ramo, hore-hore hilou hi tomi-ra.