¹A stalo sa, keď bol na ktoromsi mieste a modlil sa a keď prestal, že mu povedal ktorýsi z jeho učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, jako i Ján naučil svojich učeníkov.

¹Hangkani Yesus mosampaya. Kahudu-na mosampaya, hadua ana'guru-na mpo'uli' -ki: "Pue', tudui' wo'o-ka-kaiwo mosampaya, hewa Yohanes Topeniu' mpotudui' ana'guru-na."

²A on im povedal: Keď sa modlíte, hovorte: Náš Otče, ktorý si v nebesiach! Nech sa posvätí tvoje meno! Nech prijde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa jako v nebi, tak i na zemi!

²Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka: "Ane mosampaya-koi, uli' hewa tohe'i: Mama, pomperapia' -kai bona hawe'ea tauna mpobila' hanga' -nu to moroli', bona Iko jadi' Magau' hi dunia'.

³Dávaj nám náš povšedný chlieb každého dňa!

³Wai' -kai pongkoni' to kiparaluu eo-eo-na.

⁴A odpusť nám naše hriechy, lebo aj my sami odpúšťame každému svojmu vinníkovi. A neuvoď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého!

⁴Ampungi jeko' -kai, apa' kai' wo'o mpo'ampungi hawe'ea tauna to masala' hi kai'. Pai' neo' -kai nupelele' rasori."

⁵A povedal im: Kto z vás bude mať priateľa a pojde k nemu o polnoci a povedal by mu: Priateľu, požičaj mi tri chleby,

⁵Na'uli' wo'o-mi Yesus mpo'uli' -raka ana'guru-na: "Rapa' -na hilou-ta hi doo-ta mentongo' bengi pai' ta'uli' -ki: `Bale, wai' -a-kuwo pongkoni' tolu mputu'.

⁶lebo môj priateľ prišiel ku mne s cesty, a nemám, čo by som mu predložil.

⁶Apa' ria bale-ku to lako' rata, hiaa' uma-kuna ria napa-napa to kuwai' -ki.'

⁷A tamten z vnútra odpovedajúc by povedal: Netráp ma! Dvere sú už zamknuté, a moje deti sú so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti.

⁷"Ha natompoi' -ta mpai' hewa tohe'i: `Neo' -a nusaleroi. Wobo' tehohoki-mi. Ana' -ku leta' omea-ramo dohe-ku. Uma-a bisa memata mpowai' -ko ba napa-napa.'

⁸Hovorím vám, že ak aj vstanúc nedá mu preto, že mu je priateľom, ale pre jeho nestudatosť vstane a dá mu, koľko potrebuje.

⁸Uma mpai' hewa toe tompoi' -na. Nau' bale-ta uma dota memata pai' mpowai' -ta napa-napa, aga apa' uma tabahakai pai' uma-ta me'ea' mperapii' -i, memata oa' -i mpowai' -ta napa to taparaluu.

⁹I ja vám hovorím: Proste, a bude vám dané; hľadajte a najdete; klepte a otvorí sa vám;

⁹"Jadi' ku'uli' -kokoi: Perapi' -mi hi Alata'ala, nawai' moto-ta mpai'. Pali' kaparaluua-ta hi Alata'ala, tarata moto mpai'. Neo' tabahakai mpopebea wobo', Alata'ala mpobea moto-taka mpai' wobo' -na.

¹⁰lebo každý, kto prosí, berie; kto hľadá, nachádza, a tomu kto klepe, bude otvorené.

¹⁰Apa' hema to merapi' bate rawai'. Hema to mpali' bate mporata. Hema to mpopebea wobo', bate rabea-ki wobo'.

¹¹A ktorýže z vás otec by bol taký, aby svojmu synovi, keby ho prosil za chlieb, podal kameň?! Alebo aj za rybu, či mu azda miesto ryby podá hada?

¹¹Ha ria-koi to mpowai' ule hi ana' -ni ane merapi' -i bau'?

¹²Alebo aj keby prosil za vajce, však mu len nepodá škorpiona?!

¹²Ba mpowai' -i pehede' ane merapi' -i ntolumanu'? Tantu uma.

¹³Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o koľko skôr dá Otec z neba Svätého Ducha tým, ktorí ho prosia!

¹³Nau' hewa apa-mi kadada'a-nie, ni'inca moto mpowai' to lompe' hi ana' -ni. Peliu-liu-nami Tuama-ni to ria hi rala suruga! Bate nawai' Inoha' Tomoroli' hi tauna to merapi' hi Hi'a."

¹⁴A vyháňal démona, a ten bol nemý. A stalo sa, keď vyšiel démon, že nemý hovoril. A zástupy sa divily.

¹⁴Rala-na ha'eo, Yesus mpopalai seta ngkai hadua tauna to uma howa' mololita. Wae kanawuso-na seta toe, howa' -imi tauna toei mololita. Konce-ramo ntodea.

¹⁵Ale niektorí z nich povedali: Belzebúbom, kniežaťom nad démonami, vyháňa démonov.

¹⁵Aga ria wo'o-ra to mpo'uli': "Kuasa-na tetu-le ngkai Beelzebul, magau' hawe'ea seta. Toe-hawo pai' ria baraka' -na mpopalai seta-e."

¹⁶A zase iní pokúšajúc hľadali od neho znamenie z neba.

¹⁶Ria wo'o-ra hantongo' to doko' mposori Yesus. Merapi' -ra hi Yesus bona napopohiloi-ra anu mekoncehi bona monoa' ra'inca kangkai Alata'ala-na mpu'u-i.

¹⁷Ale on znal ich myšlienky a povedal im: Každé kráľovstvo, rozdelené proti sebe, pustne, i dom, rozdelený proti domu, padá.

¹⁷Ntaa' na'inca-di Yesus napa to hi rala nono-rae. Toe pai' na'uli' -raka: "Ane rapa' -na ria hadua magau', pai' ntodea hi rala kamagaua' -na ntora mome'ewa, bate mogero mpai' kamagaua' -na toe. Wae wo'o tau hantomi to ntora motuda', bate pagaa' -gaa' -ra mpai'.

¹⁸A jestli je i satan rozdelený proti sebe, jako potom obstojí jeho kráľovstvo? Lebo hovoríte, že Belzebúbom vyháňam démonov.

¹⁸Wae wo'o hi kamagaua' -na seta. Ane seta mpo'ewa hingka seta-na, bate mogero mpai' kamagaua' -na seta. Hiaa' ni'uli' -koina, mpopalai-a seta hante baraka' Beelzebul, magau' seta.

¹⁹No, ak ja Belzebúbom vyháňam démonov, vaši synovia ich kým vyháňajú? Preto oni budú vašimi sudcami.

¹⁹Aga ria wo'o doo-ni moto to mpopalai seta. Hante kuasa napa doo-ni tetu mpopalai seta? Tantu hante kuasa Alata'ala. Jadi', ngkai pobabehi doo-ni moto, monoto-mi kamasala' pebalihi-ni tetu.

²⁰Ale ak ja prstom Božím vyháňam démonov, tak teda prišlo k vám kráľovstvo Božie.

²⁰Tapi' Aku', mpopalai-a seta hante baraka' Alata'ala. Ngkai toe, monoa' -mi ni'inca karata-nami tempo-na Alata'ala jadi' Magau' hi laintongo' -ni.

²¹Keď silný ozbrojenec stráži svoj palác, v pokoji sú jeho veci.

²¹"Seta ma'ala rarapai' -ki tauna to parimuku. Ane tauna to parimuku mpodongo tomi-na hante rewa panga'e-na, uma moapa ihi' tomi-na.

²²Ale keby prišiel na neho silnejší, ako je on, a premohol by ho, vezme jeho zbraň, na ktorú sa nadejal, a rozdá svoju korisť.

²²Aga ane tumai hadua to meliu karoho-na mpo'ewa-i pai' mpodagi-i, nahagoi-i hawe'ea rewa panga'e-na to nasarumaka pai' nabagi-bagi ihi' tomi-na hi doo-doo-na. Jadi', ane Aku' mpopalai seta, batua-na meliu kuasa-ku ngkai seta.

²³Kto nie je so mnou, je proti mne: a kto so mnou neshromažďuje, rozptyľuje.

²³"Hema to uma tono' hi Aku', kakono-na bali' -ku-imi. Hema to uma mpotulungi-a mobago, hi'a to mpobalinai' bago-ku.

²⁴Keď vyjde nečistý duch od človeka, chodí po bezvodných miestach a hľadá odpočinok a keď nenajde, hovorí: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.

²⁴"Rapa' -na ria anudaa' to mpohawi' tauna. Malai-imi anudaa' toei, pai' -i modao' -dao' hi kawaoa' -na mpali' po'ohaa' -na. Apa' uma ria naruai', na'uli' -mi: `Agina nculii' lau-ama hi po'ohaa' to kupalahii-mi toe wengi ria.'

²⁵A keď prijde, najde zametený a ozdobený.

²⁵Ponculi' -na hilou hi tauna to napalahii-e wengi, nahilo-hawo uma ria to mpo'ohai' -i. Tauna toei hewa tomi to molela' tepehaii, hinapa' hiloa-na.

²⁶Vtedy ide a pojme so sebou ešte sedem iných duchov, horších ako je sám, a vojdúc bývajú tam, a posledné veci toho človeka stávajú sa horšími ako prvé.

²⁶Toe pai' hilou ncala' -i mpokio' pitu hingka anudaa' -na to meliu kadada'a-ra ngkai hi'a. Tumai-ramo mesua' hi tauna to napalahii toe-e wengi, pai' mo'oha' -ramo hi ree. Ka'omea-na tampai kampe'ahii' tauna toei ngkai lomo' -na."

²⁷A stalo sa v tom, ako to hovoril, že nejaká žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval!

²⁷Bula-na Yesus mololita, hadua tobine hi laintongo' ntodea mpo'uli' mpesukui: "Morasi' mpu'u-i-hana tobine to mpo'ote pai' to mpentii' -ko!"

²⁸Ale on povedal: Ba pravda, blahoslavení, ktorí čujú slovo Božie a zachovávajú ho!

²⁸Na'uli' Yesus: "Aga to morasi' mpu'u-le, tauna to mpo'epe pai' mpotuku' Lolita Alata'ala."

²⁹A keď sa k nemu shromažďovaly zástupy, začal hovoriť: Toto pokolenie je zlé pokolenie, znamenie vyhľadáva; a znamenie mu nebude dané, iba znamenie proroka Jonáša.

²⁹Nto'u tauna to wori' mpotipuhi Yesus, napokaliliu lolita-na, na'uli': "Dada'a lia tauna to tuwu' tempo toi. Merapi' -ra bona kupopohiloi-ra tanda mekoncehi. Aga uma hanyalaa tanda mekoncehi to rapopohiloi-raka. Sampale to rapopohiloi-raka mpai', tanda hewa to jadi' hi nabi Yunus owi.

³⁰Lebo jako bol Jonáš znamením Ninivänom, tak bude aj Syn človeka tomuto pokoleniu.

³⁰Hewa Yunus jadi' tanda to rapokakonce pue' ngata Niniwe owi, wae wo'o Aku' Ana' Manusia' jadi' tanda to rapokakonce tauna to tuwu' tempo toi.

³¹Kráľovná Juhu vstane na súde s mužmi tohoto pokolenia a odsúdi ich; lebo prišla z ďalekých končín zeme počuť múdrosť Šalamúnovu, a hľa, tu je viac ako Šalamún!

³¹Hi Eo Kiama mpai', raja bine ngkai Selatan rapotuwu' nculii' hangkaa-ngkania hante koi' to tuwu' tempo toi, pai' -i mpotudo' sala' -ni. Apa' momako' -i tumai ngkai ngata to molaa lia, doko' mpu'u-i mpo'epe lolita Magau' Salomo to pante lia. Hiaa' ria-mi hi laintongo' -ni to meliu kabohe tuwu' -na ngkai Salomo, aga uma oa' nipangalai' lolita-na.

³²Ninivskí mužovia povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho; lebo činili pokánie na kázeň Jonášovu; a hľa, tu je viac ako Jonáš!

³²Wae wo'o hi Eo Kiama mpai', pue' ngata Niniwe rapotuwu' nculii' hangkaa-ngkania hante koi' to tuwu' tempo toi, pai' -ra mpotudo' sala' -ni. Apa' hira', medea-ramo-rana ngkai jeko' -ra kampo'epe-ra pololita nabi Yunus. Hiaa' ria-mi hi laintongo' -ni to meliu kabohe tuwu' -na ngkai Yunus, aga uma oa' nipangalai' lolita-na.

³³A nikto zažnúc sviecu nestavia jej na skryté miesto ani pod nádobu, ale na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo.

³³"Uma ria tauna mposuwe palita pai' nawuni ba napopoi' hante kura. Palita bate ratu'u hi pontu'ua-na bona hini-na rahilo tauna to mesua'.

³⁴Sviecou tela je oko; keď je tedy tvoje oko prosté, je i celé tvoje telo svetlé; ale keby bolo zlé, i tvoje telo by bolo tmavé.

³⁴Mata-ta ma'ala rarapai' -ki hulu'. Ane lompe' mata-ta, monoto pehilo-ta. Aga ane mogawu mata-ta, hewa mobengi pehilo-ta.

³⁵Hľaď tedy, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou!

³⁵Wae wo'o-hawo hante nono-ta. Kana tapelompehi mpu'u: ane Pue' mpobajahi nono-ta, neo' tapomobengi nculii'.

³⁶Ak tedy bude celé tvoje telo svetlé, nemajúce nijakej tmavej čiastky, vtedy bude celé svetlé, jako blesk keď ťa svieca osvecuje svojím bleskom.

³⁶Ane Pue' mpobajahi nono-ta duu' -na uma-pi ria kabengia-na, mobaja mpu'u katuwu' -ta omea, hewa tomi to nabajahi palita."

³⁷A medzitým, čo hovoril, prosil ho jakýsi farizeus, žeby obedoval u neho. A vošiel a sadol si za stôl.

³⁷Hudu-mi Yesus mololita, ria hadua to Parisi mpokio' -i lou ngkoni' hi tomi-na. Hilou mpu'u-imi ngkoni'.

³⁸A farizeus vidiac to zadivil sa, že sa prv neumyl pred obedom.

³⁸Konce to Parisi toei mpohilo Yesus ngkoni', apa' uma-i leba' mowano ntuku' ada agama-ra.

³⁹A Pán mu povedal: Teraz vy farizeovia čistíte vonok pohára a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby.

³⁹Toe pai' Pue' Yesus mpo'uli' -ki: "Koi' to Parisi-le hewa tauna to mpobohoi' sangkiri' pai' piri hi mali-na-wadi, hiaa' hi rala-na babo' moto. Ada agama to kahiloa hi mali-na nituku' lia, hiaa' hi rala nono-ni, dada'a-koi pai' mpokahina anu doo-koi.

⁴⁰Blázni, či ten, ktorý učinil vonok, neučinil aj vnútra?

⁴⁰Wojo mpu'u-koi! Ha woto-ta-wadi to napajadi' Pue'? Ha uma napajadi' wo'o nono-ta?

⁴¹Avšak len dávajte to, čo je dnu, almužnou, a hľa, všetko vám je čisté.

⁴¹Napa to hi rala sangkiri' pai' piri-ni wai' -raka to mpe'ahii' tuwu' -ra. Ane hewa toe-mi po'ingku-ni, hawe'ea jadi' moroli' hi koi'.

⁴²Ale beda vám, farizeovia, že dávate desiatky z máty a ruty a z každej zeliny a obchádzate súd a lásku Božiu. Toto bolo treba robiť a tamto neopúšťať.

⁴²"Silaka-koi to Parisi! Ntahawe' hinu'a to kedi' hewa tarangkada' pai' kula' pai' hinu'a ntani' -na nipopepue' hampobagiahampulu' hi Alata'ala. Hiaa' parenta to bohe, hewa po'ingku to monoa' hi doo-ni pai' ahi' hi Pue' Ala, uma nisaile'. Kakoo-kono-na, ke parenta to bohe toe-hanale to kana nituku' -e, pai' neo' wo'o nilipo' mpotuku' parenta to kedi'.

⁴³Beda vám, farizeovia, že milujete prvé stolice v synagógach a pozdravovania na trhoch.

⁴³"Silaka-koi to Parisi! Apa' goe' -koi mohura hi pohuraa karabilaa' hi tomi posampayaa, pai' goe' -koi ane tauna hi wiwi' karajaa motingkua' mpotabe-koi.

⁴⁴Beda vám, zákonníci a farizeovia, pokrytci, že ste jako nie patrné hroby, a ľudia, ktorí chodia po nich, nevedia o tom, že chodia po hroboch.

⁴⁴Silaka-koi, apa' koi' hewa daeo' to uma ka'incanaa, to uma ria pompetonoi-na. Tauna mpolisa daeo' toe, aga uma ra'incai karia-na anu pope hi rala-na. Lompe' -koi hi mali-na, tapi' dada'a hi rala nono-ni."

⁴⁵A ktorýsi zo zákonníkov odpovedal a riekol mu: Učiteľu, toto hovoriac i nás hanobíš.

⁴⁵Hadua guru agama Yahudi mpo'uli' -ki Yesus: "Guru, hante lolita-nu tetu, kai' wo'o to nusalai'!"

⁴⁶A on povedal: Aj vám, zákonníkom, beda, lebo kladiete na ľudí neznesiteľné bremená, ale sami sa ani jedným svojím prstom tých bremien nedotýkate.

⁴⁶Mehono' Yesus: "Silaka wo'o-dakoi guru agama! Apa' nipopokoloi ntodea hante parenta pai' ada to motomo. Hiaa' uma-koi dota mpotulungi-ra ngkolo kinolo toe. Nau' hangkaju karawe-ni uma nihuko-raka.

⁴⁷Beda vám, že staviate prorokom náhrobky, a vaši otcovia ich povraždili!

⁴⁷Silaka-koi! Nipenasa-damo mpakalompe' daeo' -ra nabi to owi, hiaa' ntu'a-ni moto-mi to mpatehi nabi toera.

⁴⁸Tak tedy ste svedkami a súhlasíte so skutkami svojich otcov; lebo oni ich povraždili, a vy staviate ich náhrobky.

⁴⁸Hante pobabehi-ni tetu, nipangaku' moto-mi kanipokono-na kehi ntu'a-ni tetu. Hira' mpatehi nabi to owi, pai' koi' mpakalompe' daeo' -ra.

⁴⁹Preto aj múdrosť Božia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a niektorých z nich zavraždia a niektorých budú prenasledovať,

⁴⁹Aga monoto lia patuju-na Alata'ala, na'uli' hewa toi: `Kupahawa' mpai' nabi-ku pai' suro-ku hilou hi tauna toera. Hantongo' -ra mpai' rapatehi, hantongo' -ra rasesa'.'

⁵⁰aby bola vyhľadaná od tohoto pokolenia krv všetkých prorokov, vyliata od založenia sveta,

⁵⁰Ka'omea-na mpai', koi' to tuwu' tempo toi rahuku' sabana hawe'ea nabi to rapatehi ngkai lomo' kajadi' dunia',

⁵¹od krvi Ábelovej až do krvi Zachariášovej, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, bude vyhľadaná od tohoto pokolenia.

⁵¹ntepu'u ngkai karapatehi-na Habel owi, rata-rata hi karapatehi-na nabi Zakharia, to rapatehi hi berewe Tomi Alata'ala hi olo' meja' pontunua pepue' pai' tomi to moroli'. Wae mpu'u-di! Koi' to tuwu' tempo toi bate rahuku' sabana hawe'ea kasalaa' totu'a-ni toe.

⁵²Beda vám, zákonníkom, že ste vzali kľúč známosti; sami ste nevošli a vchádzajúcim ste bránili.

⁵²"Silaka-koi guru agama! Kakoo-kono-na, ke koi' -di to mpotudui' ntodea ohea bona mpo'inca Alata'ala. Ntaa' koi' moto uma dota mpotuku' ohea toe, pai' nilawa' lau wo'o-di tauna to doko' mpotuku' -e."

⁵³A keď vyšiel odtiaľ, začali zákonníci a farizeovia strašne sa na neho hnevať

⁵³Malai-imi Yesus ngkai ree. Pai' ntepu'u tempo toe, gigi mpu'u-mi nono-ra guru agama pai' to Parisi. Toe pai' rapemai-mai-i hante wori' nyala pompekunea' -ra,

⁵⁴a úkladnícky sa ho na všeličo vypytovať, aby ulovili niečo z jeho úst a obžalovali ho.

⁵⁴pai' ralelemata ncuu-i, mpali' kasalaa' hi pololita-na.