¹A v tom, keď sa boly sišly desaťtisíce zástupu, takže šliapali jedni po druhých, začal hovoriť svojim učeníkom: Najprv sa vystríhajte kvasu farizeov, ktorý je pokrytstvo.

¹Ngkai kamoncobu-ncobu-ra tauna to morumpu doko' mpohilo Yesus, mome'upi' -ra alaa-na momepopongko ngkawiti'. Nto'u toe, Yesus mpololitai ana'guru-na, na'uli': "Mo'inga' -inga' -koi hi ragi-ra to Parisi. Batua-na, neo' nituku' kehi-ra. Apa' hira' toe lompe' hi mali-na-wadi dada'a moto hi rala nono-ra.

²Ale nieto ničoho ukrytého, čo by nemalo byť odkryté, ani tajného, čo by sa nemalo zvedieť.

²Tapi' hawe'ea kehi-ra to tewunii' bate kahiloa mpai'. Pai' hawe'ea to hi rala nono-ra bate telohu mpai'.

³A preto všetko, čo ste povedali vo tme, bude sa čuť na svetle; a čo ste v komorách šeptali do ucha, bude sa hlásať na domoch.

³Jadi', napa to ni'uli' hi bengi-na bate ralohu hi eo-na. Pai' napa to niwara' -ki doo hi rala tomi to tehohoki, bate ratolele hobo' hi rala ngata.

⁴Ale vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo a ktorí potom nemajú viacej čo urobiť.

⁴"Ompi' -ompi', pe'epei lompe' lolita-ku: neo' -koi mpoka'eka' manusia' to doko' mpopatehi-koi, apa' hudu ree-wadi pakulea' -ra.

⁵Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa toho, ktorý, keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, toho sa bojte!

⁵Sampale-di to kana nipoka'eka', Alata'ala. Apa' mokuasa-i mpatehi-koi, pai' mokuasa wo'o-i mpotadi-koi hi rala naraka. Mpu'u ku'uli' -kokoi, Hi'a-mi to kana nipoka'eka'.

⁶Či nepredávajú päť vrabčekov za dva groše? A ani jeden z nich nie je zabudnutý pred Bohom.

⁶"Lima ma'a rone biasa-na rapobalu' nte rompepa' doi see-wadi. Aga nau' wae, uma ria hama'aa to uma nakiwoi Pue' Ala.

⁷Ale aj vlasy vašej hlavy všetky sú spočítané. Nebojte sa teda! Vy ste drahší nad mnoho vrabcov.

⁷Peliu-liu-nami koi'. Bangku' kawori' wuluwoo' -ni nabila' pai' na'inca omea. Jadi' neo' -koi me'eka'. Meliu-pi pompewili' -na Alata'ala hi koi' ngkai pompewili' -na rone to wori'.

⁸Ale hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyzná i Syn človeka pred anjelmi Božími.

⁸"Pe'epei lompe' lolita-ku: hema to mpangaku' hi doo kahi'a-na topetuku' -ku, hi'a wo'o mpai' kupangaku' hi nyanyoa hawe'ea mala'eka Alata'ala, ku'uli': `Tau toei topetuku' -ku.'

⁹Ale ten, kto mňa zaprel pred ľuďmi, bude zaprený pred anjelmi Božími.

⁹Aga hema to mposapu-a hi doo, hi'a wo'o mpai' kusapu hi nyanyoa mala'eka Alata'ala, ku'uli': `Bela-i topetuku' -ku.'

¹⁰A každému, kto povie slovo proti Synovi človeka, bude odpustené; ale tomu, kto sa rúhal Svätému Duchu, nebude odpustené.

¹⁰"Tauna to ncapuaka-a, Aku' Ana' Manusia', ma'ala-pidi te'ampungi sala' -na. Aga tauna to mporuge' Inoha' Tomoroli', uma-pi ma'ala ampungia sala' -na.

¹¹A keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a pred vrchnosti, nestarajte sa, jako alebo čo máte povedať na svoju obranu alebo čo máte riecť;

¹¹"Ane rakeni-koi hi tomi posampayaa pai' rapakilu-koi hi topohura agama ba topoparenta sabana petuku' -ni hi Aku', neo' -koi me'eka' ba beiwa mpai' tompoi' -ni ba napa mpai' to kana ni'uli'.

¹²lebo Svätý Duch vás naučí v tú istú hodinu, čo treba povedať.

¹²Apa' hinto'u toe mpai', Inoha' Tomoroli' moto mpotudui' -koi napa to kana ni'uli'."

¹³A ktosi zo zástupu mu povedal: Učiteľu, povedz môjmu bratovi, aby si rozdelil so mnou dedičstvo!

¹³Ria hadua ngkai laintongo' ntodea mpo'uli' -ki Yesus: "Guru, uli' -ki ompi' -ku bona nawai' -a-kuwo bagia-ku ngkai sosora totu'a-kai."

¹⁴Ale on mu povedal: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliteľa nad vami?

¹⁴Na'uli' Yesus: "Ompi', hema to mpo'ongko' -a jadi' topohura to mpobagi-kokoi sosora totu'a-ni?"

¹⁵A povedal im: Hľaďte a chráňte sa lakomstva! Lebo keď má niekto hojnosť, zato jeho život nie je z jeho majetku.

¹⁵Oti toe na'uli' -raka tauna to wori': "Mo'inga' -inga' -koi pai' pelompehi, bona neo' -koi mpokahina ba apa-apa rewa dunia'. Apa' nau' wori' rewa-ta, uma ngkai rewa toe pai' lompe' tuwu' -ta."

¹⁶A povedal im aj podobenstvo a riekol: Ktoréhosi bohatého človeka zem hojne zarodila.

¹⁶Ngkai ree, Yesus mpololitai-ra hante hanyala lolita rapa', na'uli': "Ria hadua topo'ua' to tebua' lompe' -ki polia' -na.

¹⁷A rozmýšľal v sebe a povedal: Čo urobím? Lebo nemám, kde by som shromaždil svoju úrodu.

¹⁷Na'uli' -mi hi rala nono-na: `Napa-le' to kubabehi-e? Uma-pi liu poropo' -ku kupontimamahii wua' polia' -ku.

¹⁸A povedal: Toto spravím: zborím svoje stodoly a nastaviam väčších a shromaždím tam všetky svoje plodiny a svoj majetok

¹⁸Aa, kurata reke! Kukero lau-di poropo' -ku, pai' kuwangu to meliu kabohe-na, bona hi retu-mi mpai' pontimamahia hawe'ea pae-ku pai' rewa-ku.

¹⁹a poviem svojej duši: Dušo, máš mnoho majetku, složeného na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa.

¹⁹Oti toe mpai', uma-apa mobago, apa' wori' -mi timamahia-ku, hono' nte ba hangkuja mpae kupake'. Wae-pi, ntora-ama, ngkoni', nginu, pai' ntora goe' -a-damo!'

²⁰A Bôh mu povedal: Blázne, tejto noci požiadajú tvoju dušu od teba, a to, čo si nahotovil, čie bude?

²⁰"Ntaa' we'i Alata'ala mpo'uli' -ki tauna toei: `He towojo! Bengi toe mpai' lau, ra'alai' -moko inoha' -nu. Jadi', hawe'ea to nurumpu tetu, hema-mi mpai' pue' -na?'

²¹Tak je to s tým, kto si shromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu.

²¹"Wae-mi katuwu' tauna to doko' mporumpu ka'uaa' hi dunia', tapi' mpe'ahii' tuwu' -ra hi poncilo Alata'ala."

²²A povedal svojim učeníkom: Preto vám hovorím: nestarajte sa o svoj život, čo budete jesť, ani o telo, čím sa odejete.

²²Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka ana'guru-na: "Toe pai' ku'uli' -kokoi, neo' -koi sese' mpopekiri tuwu' -ni. Neo' ni'uli': `Napa-le' to takoni' -e? Napa-le' to tapohea-e?'

²³Lebo život je viac ako pokrm, a telo viac než odev.

²³Apa' katuwu' -ni meliu ngkai pongkoni' pai' pohea.

²⁴Povážte vrany, že nesejú ani nežnú, ktoré nemajú komory ani stodoly, a Bôh ich živí. A o koľko drahší ste vy nad vtákov!

²⁴Penonoi-dile danci kaa' -e. Uma-ra molia', uma-ra mepae, uma ria poropo' -ra ba wilulu-ra. Aga nau' wae, Alata'ala mpowai' moto-ra pongkoni'. Peliu-liu-nami koi', apa' hi poncilo Alata'ala meliu tuwu' -ni ngkai katuwu' danci, pai' meliu pompewili' -na hi koi' ngkai pompewili' -na hi danci.

²⁵A kto z vás môže starajúci sa pridať k veľkosti svojej postavy čo len jeden lakeť?

²⁵Napa wo'o kalaua-na wori' rahi pekiri-ni? Apa' nau' sese' ncuu-ta mpopekiri, uma-ta bisa mpodonihii umuru-ta nau' kampa' hamengi.

²⁶Ak tedy ani len najmenšie nemôžete, prečo sa o to ostatné staráte?

²⁶Jadi', ane to kedi' toe uma nipakulei' mpobabehi, napa pai' wori' rahi pekiri-ni?

²⁷Povážte ľalie, jako rastú; nepracujú ani nepradú, a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty jako jedna z nich.

²⁷Penonoi-dile katuwu' wunga-e. Uma-ra mobago, uma-ra mpobabehi pohea-ra. Tapi' ku'uli' -kokoi, bangku' Magau' Salomo-hawoe' hante hawe'ea ka'uaa' -na, pohea-na uma hewa kancola wunga toera lau.

²⁸Ak tedy trávu na poli, ktorá je dnes a zajtra sa hodí do pece, Bôh tak odieva, o koľko skôr zaodeje vás, ó, ľudia malej viery.

²⁸Kowo' hi papada tuwu' eo toe lau, mepulo rasuwe oti. Aga nau' wae, Alata'ala mpakancola moto kowo' toe. Peliu-liu-nami koi'! Meliu pompewili' Alata'ala hi koi'. Jadi', napa pai' uma nipangala' pompewili' -nae?

²⁹A vy nehľadajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani sa takými starosťami neznepokojujte,

²⁹Jadi' neo' -koi sese' rahi mpenonoi napa to nikoni' ba napa to ni'inu. Neo' -koi me'eka'.

³⁰lebo to všetko hľadajú národy tohoto sveta, a veď váš Otec vie, že to potrebujete.

³⁰Hawe'ea tetu lau to ntora rapali' tauna to uma mpo'incai Alata'ala. Hiaa' Tuama-ni hi suruga mpo'inca kaparaluua-ni.

³¹Ale hľadajte kráľovstvo Božie, a to všetko vám bude pridané.

³¹Kana mengkoru-ta hi Alata'ala bona Hi'a jadi' Magau' -ta. Ane toe tababehi, to ntani' -ntani' -na nawai' moto-ta mpai'.

³²Neboj sa, malé stádečko! Lebo sa zaľúbilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo!

³²"Koi' to mpotuku' -a, uma-koi hangkuja-na. Aga nau' wae, neo' -koi me'eka'. Apa' Alata'ala Tuama-ni mpopelihi-mokoi ngkai kabula rala-na, napajadi' -koi ntodea-na hi rala Kamagaua' -na.

³³Predajte svoje imania a dajte almužnu! Urobte si mešce, ktoré nevetšejú, nepominuteľný poklad v nebesiach, kde sa neblíži zlodej, a moľ nekazí;

³³Toe pai' ku'uli', pobalu' -mi rewa-ni, pai' oli-na wai' -raka tokabu. Babehi-mokoi karepe' to uma bisa moheu'. Batua-na, babehi kehi to lompe'. Apa' kehi to lompe' toe ma'ala rarapai' -ki rewa to nitimamahi hi suruga, to uma ria karontoa-na, apa' uma ria to mpanako pai' uma ria anutuwu' to mposerohi.

³⁴lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce.

³⁴Apa' hiapa pontimamahia rewa-ta, retu wo'o nono-ta.

³⁵Nech sú vaše bedrá opásané a sviece horiace!

³⁶"Neo' -koi lempe', mo'inga' -inga' oa' -koi mpopea karata-ku. Agina-koi hewa batua to mpopea karata-na maradika-ra ngkai posusaa' poncamokoa. Batua toera, sadia-mi pohea-ra, pai' palita-ra rapobaa ncuu, bona ane rata-ipi mpai' maradika-ra pai' -i mpopebea wobo', kaliliu rabea-ki.

³⁶A vy podobní ľuďom, očakávajúcim svojho pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu, keď prijde a zaklepe, hneď otvorili.

³⁷Morasi' batua to narata maradika-ra bula-ra mojaga pai' mpopea karata-na. Apa' maradika toei mpai' mpehoo' abe' hi hope' -na, napopohura-ra pai' natonui-ra.

³⁷Blahoslavení to sluhovia, ktorých, keď prijde pán, najde bdieť! Ameň vám hovorím, že sa opáše a usadí ich za stôl a prijdúc bude ich obsluhovať.

³⁸Morasi' mpu'u-ra batua to narata maradika-ra rodo moto-ra mpopea-i, nau' mentongo' bengi ba paia-na liu mentongo' bengi.

³⁸A keby prišiel za druhej stráže a za tretej stráže keby prišiel a našiel tak, blahoslavení sú tí sluhovia!

³⁹"Poinono lolita rapa' -ku toi: Ane na'inca ami' -mi pue' tomi jaa hangkuja topanako rata, bate mojaga-i bona neo' -ra mesua'.

³⁹Ale to vedzte, že keby vedel hospodár, v ktorú hodinu prijde zlodej, bdel by a nedal by preboriť svoj dom.

⁴⁰Hewa toe wo'o kana rodo ami' -mokoi mpopea-a, apa' uma ni'incai tempo karata-ku Aku' Ana' Manusia'."

⁴⁰Teda aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka.

⁴¹Napekune' Petrus hi Yesus: "Pue', ba hi kai' -wadi lolita rapa' tetu-e, ba hi ntodea wo'o-di?"

⁴¹A Peter mu povedal: Pane, či len nám hovoríš toto podobenstvo a či aj všetkým?

⁴²Na'uli' Pue': "Rapa' -na ria hadua batua to monoto nono-na pai' to tida mpobago bago maradika-na. Batua toei na'ongko' maradika-na jadi' topohawa' to mpohawai' batua ntani' -na pai' mpobagi-raka pongkoni' -ra butu eo-na.

⁴²A Pán povedal: Nuž kto tedy je to ten verný a opatrný správca, ktorého ustanoví pán nad svojou čeľaďou, aby jej na čas dával vymeraný pokrm?

⁴³Uma mowo kamorasi' -na ane maradika-na rata nculii' ngkai pomakoa' -na pai' mporata-i bula-na mpobago bago-na.

⁴³Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď prijde jeho pán, najde tak robiť!

⁴⁴Mpu'u ku'uli' -kokoi, maradika-na mpo'ongko' -i pai' mpowai' -i kuasa mpewili' hawe'ea ka'uaa' -na.

⁴⁴Pravdu vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom.

⁴⁵Aga silaka mpai' batua to mpo'uli': `Uma-ile sohi' rata maradika-e.' Natepu'u-mi mpoweba' hingka batua-na ba tobine ba tomane, pai' -i ntora ngkoni' pai' nginu duu' -na palangu-langu.

⁴⁵Ale keby povedal ten sluha vo svojom srdci: Môj pán odkladá s príchodom! A začal by sluhov biť aj slúžky a jesť a piť a opíjať sa -

⁴⁶Ntaa' we'i, bula-na lempe' moto hewa toe, muu-mule' rata-mi maradika-na hi eo pai' hi jaa to uma na'incai. Batua toei raweba' ntarurua' pai' rapetadi hi mali-na, raponcawa tauna to uma mepangala' hi Alata'ala.

⁴⁶prijde pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenazdá, a v hodinu, ktorej nezná, a rozpoltí ho a jeho diel položí s nevernými.

⁴⁷"Batua to mpo'inca moto konoa maradika-na, tapi' uma-i mo'inga' -inga' pai' uma nababehi konoa maradika-na, batua toei bate raweba' mperegea.

⁴⁷A oný sluha, ktorý znal vôľu svojho pána a nezhotovil sa ani neurobil podľa jeho vôle, bude veľmi bitý.

⁴⁸Aga batua to uma-hawo mpo'incai konoa maradika-na, pai' -i mpobabehi to natao raweba' -ki, raweba' moto-i, aga huka' -na-wadi. Apa' hema to rawai' wori', wori' wo'o to ratuntu' ngkai hi'a. Hema to ratonui wori', rapomperapii' wori' wo'o-i.

⁴⁸A zase ten, ktorý neznal, ale konal veci, hodné bitky, bude menej bitý. A od každého, komu je mnoho dané, bude sa vyhľadávať mnoho, a komu mnoho sverili, od toho budú viacej požadovať.

⁴⁹"Katumai-ku toi, tumai mpobaa apu hi dunia'. Pai' konoa-ku bona apu toe sohi' rapobaa-mi.

⁴⁹Oheň som prišiel hodiť na zem, a čo chcem, ak už je zapálený?

⁵⁰Ria-pidi pontodohakaa to kana kutodohaka, pai' uma oa' rodo nono-ku ane pontodohakaa toe ko'ia madupa'.

⁵⁰Ale mám byť pokrstený krstom, a jaký som stiesnený, dokiaľ sa nesplní!

⁵¹Ha ni'uli' -koina katumai-ku toi, tumai mpopohintuwu' tauna? Uma-e'! Katumai-ku toi, tumai mpoposisala tauna.

⁵¹A či sa domnievate, že som prišiel dať pokoj na zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.

⁵²Ntepu'u ngkai tempo toi, tau hantina to nte lima rala-na hantomi mosisala: tolu hamali, rodua hamali.

⁵²Lebo odteraz budú piati v jednom dome rozdelení, traja proti dvom a dvaja proti trom.

⁵³To tuama mpo'ewa ana' -na tomane, ana' tomane mpo'ewa tuama-na. To tina mpo'ewa ana' -na tobine, pai' ana' tobine mpo'ewa tina-na. To piniana mpo'ewa minia-na, pai' to minia mpo'ewa piniana-na."

⁵³Rozdelený bude otec proti synovi a syn proti otcovi, mať proti dcére a dcéra proti materi, svokra proti svojej neveste a nevesta proti svojej svokre.

⁵⁴Na'uli' wo'o-mi Yesus hi tauna to wori': "Ane nihilo limu' mehupa' tono' hi kasoloa, ni'uli' udaa mpai'. Udaa mpu'u.

⁵⁴A vravel i zástupom: Keď vidíte oblak, že vystupuje od západu, hneď hovoríte, že ide dážď, a býva tak.

⁵⁵Ane mewui ngolu' ngkai tono' selatan, ni'uli' mara eo mpai', pai' bate wae mpu'u.

⁵⁵A zase keď vidíte, že veje poludný vietor, hovoríte, že bude horúčava, a býva.

⁵⁶He koi' to lompe' hi mali-na-wadi! Ni'inca lia mpelence tanda hi langi' pai' hi dunia'. Napa-di pai' uma ni'incai mpelence napa to nababehi Pue' Ala tempo toi!

⁵⁶Pokrytci, tvárnosť zeme a neba viete zkúmať a posúdiť, a jakože potom tohoto času nezkúmate?

⁵⁷"Napa pai' uma oa' nipakanoto nono-ni pai' mpangaku' napa to monoa'!

⁵⁷A prečo aj sami od seba nesúdite toho, čo je spravedlivé?

⁵⁸Ane rapa' -na ria to doko' mpakilu-ta hi totu'a ngata, agina tahuduwukui mpo'oti kara-kara-ta bula-ta hi lengko ohea-pidi. Nee-neo' mpai' nakeni mpu'u-ta hi topohura, pai' topohura mpai' mpotonu-ta hi polisi, pai' polisi mpopesua' -ta hi rala tarungku'.

⁵⁸Lebo kým ideš so svojím protivníkom k vrchnosti, na ceste sa pričiň o to, aby si sa ho sprostil, aby ťa snáď nezavliekol k sudcovi, a sudca by ťa vydal hajdúchovi, a hajdúch by ťa uvrhnul do žalára.

⁵⁹Mpu'u ku'uli': uma-tapa tebahaka ngkai rala tarungku' ane da koo-ko'ia oti tabayari waya' -ta."

⁵⁹Hovorím ti, že nevyjdeš ztade, dokiaľ nezaplatíš aj posledného haliera.