¹A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z kniežat farizeov jesť chlieb, že oni, farizeovia, ho pozorovali.

¹Hangkani nto'u Eo Sabat, Yesus hilou ngkoni' hi tomi hadua pangkeni to Parisi. Bula-na hi ree, ralelemata-i mpopali' sala' -na.

²A hľa, bol pred ním nejaký vodnateľný človek.

²Muu-mule' rata hadua tauna to mohaki' ngkumowu, mowoto witi' pai' pale-na.

³A Ježiš odpovedal a riekol zákonníkom a farizeom: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie?

³Yesus mpekune' -ra guru agama pai' to Parisi, na'uli': "Ntuku' atura agama-ta, ma'ala-ta mpaka'uri' topeda' hi Eo Sabat, ba uma-di?"

⁴Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a prepustil.

⁴Guru agama pai' to Parisi toera, oja' -ra mpotompoi' -i. Ngkai ree, Yesus mpojama topeda' toei, napaka'uri' pai' nahubui-i hilou.

⁵A im povedal: Ktorého z vás osol alebo vôl padne do jamy a nevytiahne ho hneď v sobotný deň?

⁵Oti toe na'uli' -raka: "Ane rapa' -na ria ana' -ta ba japi-ta monawu' hi rala buwu hi Eo Sabat, ha uma sahu ta'ore' -i tumai, nau' hi eo pepuea' -e?"

⁶A nemohli mu odpovedať na to.

⁶Aga uma hema to daho' mpohono' -i.

⁷A pozvaným povedal podobenstvo pozorujúc, ako si vyberali predné miesta, a riekol im:

⁷Hi tomi to Parisi toe, Yesus mpohilo ria torata to doko' mohura hi pohuraa karabilaa'. Toe pai' natudui' -ra hante lolita rapa' toi.

⁸Keďby si bol od niekoho pozvaný na svadbu, nesadaj si na predné miesto, aby snáď nebol od neho pozvaný aj niekto vzácnejší ako ty,

⁸Na'uli': "Ane rakio' -ko hilou hi posusaa' poncamokoa, neo' mohura hi pohuraa karabilaa'. Meka' ba ria-di mpai' to rakio' to meliu karabila' -na ngkai iko.

⁹a neprišiel, kto teba i tamtoho pozval, a nepovedal ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si započal s hanbou zaujímať najposlednejšie miesto.

⁹Tumai mpai' pue' tomi mpo'uli' -koko hewa toi: `Wai' -ki hi'a-hana pohuraa tetu!' Me'ea' -ko mpai' hilou mohura hi kadingkia' -na.

¹⁰Ale keď ťa pozvú, iď a sadni si na posledné miesto, aby, keď prijde ten, kto ťa pozval, povedal ti: Priateľu, sadni si vyššie! Vtedy budeš mať chválu pred všetkými svojimi spolustolujúcimi.

¹⁰Jadi', ane rakio' -ko hilou hi posusaa', agina mohura-ko hi kadingkia' -na, bona pue' tomi mpai' mpo'uli' -koko: `Bale, mai-ta mohura hi pohuraa to lompe' toe mai.' Ane hewa toe, rabila' lau-moko hi mata ntodea.

¹¹Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený: a kto sa ponižuje, bude povýšený.

¹¹Hawe'ea to mpomolangko nono-ra, Pue' Ala mpodingkihi-ra, pai' hawe'ea to mpakadingki' nono-ra, Pue' Ala mpomolangko-ra."

¹²A povedal aj tomu, ktorý ho pozval: Keď strojíš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani svojich príbuzných ani bohatých súsedov, aby ťa snáď aj oni zato tiež nepozvali, a mal by si odplatu.

¹²Oti toe, mololita wo'o-imi Yesus mpololitai pue' tomi. Na'uli': "Ane takio' tauna ngkaralai posusa' -ta, ba ngkoni' mpo'eo ba ngkabengia, neo' mpokio' bale-ta, ompi' -ta, ba topo'ua' rala ngata. Apa' bate rakio' wo'o-ta mpai', alaa-na tehiwili-mi kehi-ta.

¹³Ale keď robíš hostinu, povolaj chudobných, chromých, krivých a slepých

¹³Jadi' ane tababehi posusa', kio' tauna tokabu, tokeru, topungku pai' towero.

¹⁴a budeš blahoslavený, pretože ti nemajú čím odplatiť, lebo ti bude odplatené pri vzkriesení spravedlivých.

¹⁴Ane wae pobabehi-ta, Pue' Ala mpogane' -ta mpai', apa' tauna to hewa toe uma mpokulei' mpohiwili kehi-ta. Kehi-ta tetu nahiwili moto mpai' Pue' Ala hi Eo Kiama, nto'u kanapotuwu' -ra nculii' tauna to monoa' hi poncilo-na."

¹⁵Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal mu: Blahoslavený, kto jie chlieb v kráľovstve Božom!

¹⁵Bula-ra ngkoni' toe, hadua torata mpo'epe lolita-na Yesus, pai' na'uli' -ki: "Marasi' tauna to mpokaralai posusa' hi rala Kamagaua' -na Alata'ala."

¹⁶Ale on mu povedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a pozval mnohých.

¹⁶Na'uli' Yesus mpo'uli' -ki tauna toei: "Hangkani ria hadua tauna to mpobabehi susa' bohe, pai' mpokio' wori' tauna.

¹⁷A v hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je už všetko hotové.

¹⁷Sadia-mi omea, nahubui pahawaa' -na hilou mpo'uli' -raka to rakio': `Mai-tamo hilou hi posusaa', apa' sadia-mi omea.'

¹⁸Ale oni sa začali všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím vyjsť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma!

¹⁸Aga tauna to rakio' toera, motance omea-ra. To lomo' -na mpo'uli': `Lako' me'oli tana' -a, pai' kana hilou ulu kupehiloi. Merapi' ampu-a, uma-a tilou.'

¹⁹A iný povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma.

¹⁹To hadua-na mpo'uli': `Lako' mpo'oli japi-a lima moko, hilou kuperao mpake' -ra mopajeko'. Merapi' ampu-a, uma-a tilou!'

²⁰A zase iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prijsť.

²⁰To ntani' -na wo'o mpo'uli': `Aku' lako' oti ncamoko-a. Uma-a bisa tilou.'

²¹A sluha navrátiac sa zvestoval to svojmu pánovi. Vtedy sa rozhneval domáci pán a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchle do ulíc a uličiek mesta a uveď sem chudobných, chromých, krivých a slepých!

²¹"Pahawaa' toei nculii' hilou hi pue' susa' mpowoli' lolita-ra toe. Uma-pi mowo kamoroe-na pue' susa', na'uli' -ki pahawaa' -na: `Pesahui hilou hi karajaa pai' hi porompengaa ohea hi rala ngata. Bawai-ramo tumai tokabu, tokeru, towero, pai' topungku.' Hilou mpu'u-imi-hawo pahawaa' toei mpotuku' hawa' pue' susa'.

²²A sluha povedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je miesto.

²²"Karata-na nculii', na'uli' mpo'uli' -ki pue' susa': `Tuama, hawa' -nu kupopomako' -mi, aga ko'ia ihia' tomi-nu, ria-pidi pohuraa.'

²³A pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ploty a prinúť vojsť, aby sa naplnil môj dom!

²³"Na'uli' pue' susa': `Hilou tena-ko hi ohea bohe pai' ohea to kedi' hi mali ngata, pewuku-ra tauna tumai, bona tomi-ku ihia' hobo'.

²⁴Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere.

²⁴Mpu'u ku'uli', ngkai hawe'ea tauna to kukio' toera lou, uma haduaa-ra to mpokoni' ba apa-apa hi posusa' -ku.'"

²⁵A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im:

²⁵Wori' tauna mpotuku' Yesus rala pomakoa' -na. Yesus mewili' hi tauna toera pai' na'uli' -raka:

²⁶Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.

²⁶"Tauna to doko' mpotuku' -a, aga uma meliu pe'ahi' -na hi Aku' ngkai pe'ahi' -na hi tina-na, tuama-na, tobine-na, ana' -na, ompi' -na, ba paiana woto-na moto-mi, uma-i ma'ala jadi' topetuku' -ku.

²⁷A kto nenesie svojho kríža a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.

²⁷Tauna to jadi' topetuku' -ku kana mpopaha'a kaju parika' -na-- batua-na kana sadia-i mporata kaparia ba paiana rapatehi sabana petuku' -na hi Aku'. Jadi', tauna to uma dota mpopaha'a kaju parika' -na pai' mpotuku' -a, uma-i ma'ala jadi' topetuku' -ku.

²⁸Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?

²⁸"Ane ria to doko' mpowangu tomi bohe, napohura-ki ulu mporeke ongkoso' pompowangu-na, ba hono' mpai' doi-na ba uma-di.

²⁹Aby snáď, keď by položil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu

²⁹Apa' ane mpolia' natu'u-mi parawatu-na pai' uma hudu nawangu apa' naka'otii doi-na, hawe'ea tauna to mpohilo mpotawai-i,

³⁰a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť.

³⁰ra'uli': `Ii, ni'anu-di doko' mpowangu tomi bohe, ntaa' uma-di hono' doi-nae!'

³¹Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môže s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho?

³¹"Wae wo'o, ane hadua magau' to ria tantara-na hampulu' ncobu manga'e hante hadua magau' to ria tantara-na rompulu' ncobu, kana napekiri ncala', ba rakule' mpo'ewa-ra ba uma-di.

³²Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj.

³²Ane na'inca ka'uma-na mpai' hompe tantara-na, molaa-pidi bali' -na, nahubui-mi suro hilou mpali' kahintuwuaa'."

³³Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

³³Yesus mpokaliliu lolita-na, na'uli': "Wae wo'o koi', ane uma-koi mpobahaka hawe'ea to ria hi koi', uma-koi ma'ala jadi' topetuku' -ku.

³⁴Soľ je dobrá, ale ak by soľ ztratila svoju slaň, čím ju napravia?

³⁴"Poi', wori' kalaua-na. Aga ane mobali' -mi kapoi' -na alaa-na uma-pi mopoi', napa tena to ma'ala mpakapoi' -i?

³⁵Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vyhadzujú. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!

³⁵Uma ntoto-pi ria tuju-na, ba raruduhi-ki hinu'a ba rapopai-pai. Agina ratadi lau-imi. Hema-koi to tilingaa, pe'epei lompe'!"