¹A približovali sa k nemu všetci publikáni a hriešnici, aby ho počuli.

¹Rala-na ha'eo, wori' topesingara' paja' pai' tau ntani' -na to ra'uli' ntodea dada'a kehi-ra rata mpo'epe lolita Yesus.

²A farizeovia a zákonníci reptali a vraveli: Tento prijíma hriešnikov a jie s nimi.

²To Parisi pai' guru agama mporuge' -i, ra'uli': "Ii, tau toe-idi mai mpobale-raka topojeko', pai' ngkoni' dohe-rae."

³A on im povedal toto podobenstvo a riekol:

³Toe pai' Yesus mpololitai-ra hante lolita rapa' toi.

⁴Kto z vás je taký človek, ktorý má sto oviec a keď ztratí jednu z nich nezanechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nejde za tou ztratenou, dokiaľ jej nenajde?

⁴Na'uli': "Rapa' -na ria doo-ta to ria-ki bima-na ha'atu ma'a. Ane moronto hama'a, napa to nababehi? Bate napalahii bima-na to sio mpulu' sio hi papada, pai' -i hilou mpali' bima-na to moronto duu' -na narua'.

⁵A keď najde, vezme na svoje plecia a raduje sa.

⁵Ane narua' -pi, uma mowo kagoe' -na. Ngkai kagoe' -na napololopongko' bima-na toei, pai' nakeni nculii' hilou hi tomi-na.

⁶A keď prijde domov, svolá priateľov a súsedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa bola ztratila.

⁶Oti toe, pai' -i mpokio' bale-na pai' tongki-na, na'uli' -raka: `Mai-mokoi goe' dohe-ku. Apa' bima-ku to moronto kurua' nculii' -imi.'

⁷Hovorím vám, že tak bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie, väčšia ako nad deväťdesiatdeväť spravedlivými, ktorí nepotrebujú pokánia.

⁷Wae wo'o, ane hadua topojeko' medea ngkai jeko' -na, meliu kagoe' -ra ihi' suruga mpokagoe' -i ngkai kagoe' -ra mpokagoe' sio mpulu' sio tauna to monoa' po'ingku-ra, to uma-ra-rana mingki' medea.

⁸Alebo ktorá žena, ktorá má desať grošov, keby ztratila jeden groš, nezažne sviece a nezametá domu a nehľadá bedlive, dokiaľ nenajde?

⁸"Rapa' -na ria hadua tobine to ria-ki hampulu' mpepa' doi pera' -na. Ane moronto hampepa', napa to nababehi? Mposuwe palita-i pai' -i mpehaii tomi-na, pai' napali' hiapa-apa karontoa-na, duu' -na narua'.

⁹A keď najde, svolá priateľky a súsedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som bola ztratila.

⁹Wae kanarua' -na, nakio' -ramo bale-na pai' tongki-na, na'uli' -raka: `Mai-mokoi goe' dohe-ku. Apa' kurua' nculii' -mi doi-ku to moronto.'

¹⁰Tak, hovorím vám, býva radosť pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie.

¹⁰Wae wo'o-ra mala'eka Alata'ala mpokagoe' hadua tauna topojeko' to medea ngkai jeko' -na."

¹¹A povedal: Nejaký človek mal dvoch synov.

¹¹Na'uli' tena Yesus: "Ria hadua tuama to ria-ki rodua ana' -na tomane.

¹²A mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi pripádajúci diel imania! A on im rozdelil majetok.

¹²Tokahudu mpo'uli' -ki tuama-ra: `Mama, wai' ami' -ama-kuna bagia-ku ngkai rewa-nu.' Jadi', nabagi mpu'u-mi rewa-na hi ana' -na to rodua toera.

¹³A po nie mnohých dňoch shromaždil všetko ten mladší syn a odcestoval do ďalekej krajiny. A tam rozmrhal svoje imanie žijúc prostopašne.

¹³"Ba hangkuja eo olo' -na ngkai ree, ana' -na tokahudu mpobalu' bagia-na, pai' -i hilou hi ngata to molaa. Hi ria-i mpo'oti mara doi-na hante kehi to uma tumotoa.

¹⁴Keď potom všetko strovil, nastal veliký hlad v tej krajine, a on začal trpieť núdzou.

¹⁴Ka'oti doi-na omea, ria-mi oro' hi ngata toe, duu' -na mpe'ahii' -mi tuwu' -na.

¹⁵A išiel a pripojil sa ktorémusi z občanov tej krajiny, a ten ho poslal na svoje polia pásť svine.

¹⁵Hilou-imi hi pue' ngata doko' ngkoni' gaji'. Pue' ngata toei mpohubui-i mpodoo wawu-na.

¹⁶A žiadal si môcť naplniť svoje brucho mlátom, ktoré žraly svine, ale mu ho nikto nedával.

¹⁶Ngkai kamo'oro' -na, mehina-imi-hawo doko' mpokoni' kano wawu. Hiaa' uma hema to mpowai' -i pongkoni'.

¹⁷No, potom vstúpil do seba a povedal: Koľko nájomníkov mojeho otca má hojnosť chleba, a ja tu hyniem hladom!

¹⁷"Ka'omea-na, mokanono-imi, na'uli': `Topobago hi tomi tuama-kule, melabi lia pongkoni' -ra. Hiaa' aku' -mi-kuna hi rehe'i, neo' mate modupu' -ama.

¹⁸Vstanem a pojdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou,

¹⁸Wae-pi, nculii' -ama hilou hi tuama-ku, ku'uli' -damo-ki: Mama, masala' -ama hi Pue' Ala pai' hi Mama wo'o.

¹⁹takže už viacej nie som hoden volať sa tvojím synom; učiň ma jako jedného zo svojich nájomníkov.

¹⁹Uma-apa natao nukio' ana' -nu Mama. Agina nuponcawa batua-nua-damo.'

²⁰A vstal a prišiel k svojmu otcovi. A ešte keď bol ďaleko, uvidel ho jeho otec a bol pohnutý milosrdenstvom. A bežal a padol mu okolo krku a bozkával ho.

²⁰Kame'ongko' -nami hilou hi tuama-na. "Molaa-i-pidi ngkai tomi-na, pehilo-mi tuama-na. Ngkai kama'ahi' -na, pokeno-nami hilou mpohirua' -ki ana' -na, nakupui pai' na'eki.

²¹A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím synom.

²¹Na'uli' -mi to ana': `Mama, masala' -ama hi Pue' Ala pai' hi Mama wo'o. Uma-apa natao nukio' ana' -nu....'

²²Vtedy povedal otec svojim sluhom: Vyneste rýchle to prvé rúcho a oblečte ho a dajte prsteň na jeho ruku a sandále na nohy

²²"Aga tuama-na mpokio' topobago-na, pai' na'uli' -raka: `Pesahui, ala' pohea to lompe' lia, pai' heai-i. Uncoi' karawe-na hante hinci, pai' sapatui' wo'o-i.

²³a doveďte to krmné teľa a zabite, a jedzme a veseľme sa,

²³Oti toe, hilou-koi mpohoko' ana' japi to morudu' pai' nisumale'. Ngkoni' -ta goe' -goe'!

²⁴lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil; bol ztratený a našiel sa. A začali sa veseliť.

²⁴Apa' ana' -ku tohe'ii, ma'ala-mi ta'uli' mate-imi, aga tuwu' nculii' -imi. Moronto-i, aga kurua' nculii' -imi.' Kamosusa' -rami.

²⁵A jeho starší syn bol na poli. A jako tak išiel a priblížil sa domu, počul hudbu a kolotanec.

²⁵"Nto'u toe, lingku' ana' -na to ulumua' hi bonea. Ponculi' -na ngkai bonea, mohu' -mi hi tomi, na'epe-hawo to molalowe pai' moni karamea.

²⁶A zavolajúc si ktoréhosi zo sluhov vypytoval sa, čo je to.

²⁶Nakio' hadua topobago-ra, napompekunei' ba moapa-ra hi tomi.

²⁷A on mu povedal: Tvoj brat prišiel, a tvoj otec zabil to krmné teľa, že ho zdravého prijal.

²⁷Na'uli' topobago toei: `Tu'ai-nule, rata nculii' -imi-hawo! Tuama-nu mpehubui mposumale' ana' japi to morudu', apa' ana' -na to moronto narua' nculii' -mi hante kalompea' -na.'

²⁸A on sa nahneval a nechcel vojsť. Vtedy vyšiel jeho otec a prosil ho.

²⁸"Kamoroe-nami ana' to ulumua' toei, oja' -i mesua' hi rala tomi. Tuama-na hilou mpobawai-i mesua'.

²⁹Ale on odpovedal a riekol svojmu otcovi: Hľa, tak mnoho rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho prikázania, a mne si nikdy nedal ani len kozľaťa, aby som sa poveselil so svojimi priateľmi.

²⁹Tapi' na'uli' to ana': `Mompae-mpae-ama mobago huduwuku-ku mpobago-koko Mama. Uma-kuna hangkania-a mposapuaka hawa' -nu. Hiaa' ntahawe' hama'a kebe' -kuwo, ko'ia-kuna ria nuwai' -a bona kubabehi-kuwo kagoea' hante bale-ku.

³⁰No, keď prišiel tento tvoj syn, ktorý so smilnicami prežral tvoj majetok, zabil si mu to krmné teľa.

³⁰Hiaa' ana' -nu tetui to mpe'oti hinyai' rewa-nu hante tobine to ele', wae kanculii' -na nusumale' lau-ki japi to morudu'!'

³¹A on povedal: Dieťa, ty si vždycky so mnou, a všetko moje je tvoje;

³¹"Na'uli' tuama-na: `Ana', iko-le tida dohe-ku oa' -ko-kona. Ihi' tomi-kule, iko wo'o pue' -na.

³²ale veseliť a radovať sa patrilo, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol ztratený a našiel sa.

³²Hiaa' toto-na lia-ta mosusa' goe' -goe', apa' tu'ai-nu to mate-imi-hana, tuwu' nculii' -imi. Moronto-imi, tapi' tarua' nculii' -imi-hawo.'"