1A hovoril aj svojim učeníkom: Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a ten bol ohovorený u neho, že mrhá jeho majetok.
1Na'uli' wo'o-mi Yesus mpo'uli' -raka ana'guru-na: "Ria hadua topo'ua', pai' ria-ki hadua topobago-na to ngkakamu doi-na. Ria to mpakilu topobago toei hi topo'ua', ra'uli': `Ntora napewai' mara-hana doi-nu!'
2A zavolajúc ho povedal mu: Čo to čujem o tebe? Vydaj počet zo svojej správy, lebo nebudeš môcť ďalej spravovať.
2Toe pai' topo'ua' toei mpokio' topobago-na, na'uli' -ki: `Napa-di to ku'epe to rapakilu-koko toi-e? Wae lau, popehuwu-ka hawe'ea buku popa'intaa. Ngkai eo toe lau, uma-pi iko to ngkakamu ka'uaa' -ku!'
3Vtedy povedal správca sám v sebe: Čo urobím, keďže môj pán odníma odo mňa správu? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.
3"Mokanono-imi topobago toei, na'uli': `Napa-le' to kubabehi-e? Naleso' -ama mpai' sepu' -ku ngkai bago-ku. Momangki uma kukulei'. Kakarapi' -rapi', me'ea' -a.'
4Viem, čo urobím, aby ma, keď budem odstránený zo správy, prijali do svojich domov.
4Ngkai ree na'uli': `Aa, ria akala-ku! Apa' neo' raleso' -ama ngkai bago-kue, agina mpali' ncala' -a bale-ku wori' -wori', bona hira' mpai' mpotarima-a hi tomi-ra.'
5A zavolajúc si jedného každého z dlžníkov svojho pána povedal prvému: Koľko si dlžen môjmu pánovi?
5"Jadi' ngkai ree, nakio' -mi butu dua tauna to mo'inta hi sepu' -na. Hi to lomo' -na na'uli': `Hangkuja inta-nu hi sepu' -ku?'
6A on odpovedal: Sto batov oleja. A on mu povedal: Vezmi svoj zápis, sadni rýchle a napíš päťdesiat!
6"Metompoi' tauna toei: `Tolu ncobu lite lana.' "Na'uli' topobago toei: `Oi sura popa'intaa-nu. Mohura-moko, uki' pesahui, hancobu lima atu lite-wadi!'
7Potom povedal inému: A ty koľkože dlhuješ? A on povedal: Sto korcov pšenice. A povedal mu: Vezmi svoj zápis a napíš osemdesiat!
7"Oti toe, pai' na'uli' -ki karodua-na: `Hiaa' iko, hangkuja-kowo inta-nu?' "Natompoi' -hawo: `Hancobu karu' pae.' "Na'uli' topobago toei: `Ohe'i sura inta-nu, uki' -mi walu atu karu' -wadi.'
8A pán pochválil nespravedlivého správcu, že opatrne urobil. Lebo synovia tohoto sveta sú opatrnejší nad synov svetla čo do svojho pokolenia.
8"Kana'epe-na topo'ua' napa to nababehi topobago-na to bengku' gau' -na tetui, na'une' lau-imi, apa' pante-i-hana mpali' akala-na bona lompe' katuwu' -na. Apa' tauna to uma mpo'incai Pue' Ala, meliu kapante-ra mpo'urusi katuwu' -ra hante hingka doo-ra, ngkai kapante-ra tauna to hi rala kabajaa-na Pue' Ala mpo'urusi katuwu' -ra hi eo mpeno.
9I ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravedlivého mamona, aby vás, keď sa pominie a nebude už mať pre vás ceny, prijali do večných stánov.
9"Toe pai' ku'uli' -kokoi: Kana tapake' ka'uaa' hi dunia' tohe'i mpotulungi doo, bona ane uma-pi mpai' mokalaua ka'uaa' dunia' toi, ratarima lompe' -ta hi po'ohaa' to tida duu' kahae-hae-na.
10Kto je verný v mále, je verný aj v mnohu; a kto je nespravedlivý v mále, je nespravedlivý aj v mnohu.
10Tauna to ma'ala rasarumaka hante rewa to hangkedi', ma'ala wo'o-i rasarumaka hante rewa to wori'. Tauna to uma monoa' kehi-na hante rewa to hangkedi', uma wo'o mpai' monoa' kehi-na hante rewa to wori'.
11Ak tedy neboli ste verní v nespravedlivom mamone, ktože vám potom sverí to, čo je pravé?
11Jadi', ane uma lompe' pompewili' -ta hi ka'uaa' dunia' tohe'i, hema to mposarumaka-ta hi poko ka'uaa' to hi suruga?
12A jestli ste neboli verní v cudzom, kto vám dá to, čo je vaše?
12Ane uma lompe' pompewili' -ta hi rewa to rasarumaka-taka hi dunia' toi, hema mpai' to mpowai' -ta rewa to jadi' anu-ta moto hi suruga?
13Niktorí čeľadín nemôže slúžiť dvom pánom, lebo buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, buď jedného sa bude pridŕžať a druhým bude pohŕdať. Nemôžeme slúžiť Bohu aj mamonu.
13"Uma-hawo ria hadua topobago mobago hi rodua tua. Apa' hadua mpai' nape'ahi', hadua napokahuku'. Hadua natuku' -ki hawa' -na, hadua nasapuaka. Wae wo'o koi', uma-koi bisa mpotuku' konoa Alata'ala, pai' hamali-koi ntora mporumpu rewa dunia'."
14A počúvali to všetko aj farizeovia, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu.
14To Parisi mpo'epe hawe'ea lolita Yesus toe. Rapotawai lau-i-wadi, apa' hira' toe-mi to mpokahina doi.
15A on im povedal: Vy ste tí, ktorí sa sami robia spravedlivými pred ľuďmi, ale Bôh zná vaše srdcia, lebo to, čo je vysoké u ľudí, je ohavnosťou pred Bohom.
15Yesus mpo'uli' -raka: "Koi' tetu-mi mpemanoa' po'ingku-ni hi poncilo manusia'. Aga Alata'ala mpo'inca ihi' nono-ni. Apa' napa to rabila' manusia', napokahuku' Alata'ala.
16Zákon i proroci až po Jána: odvtedy sa zvestuje kráľovstvo Božie, a každý sa nasilu tisne do neho.
16"Napa to te'uki' hi rala Atura Musa pai' sura nabi bate-na rapake' -pidi duu' rata hi tempo Yohanes Topeniu'. Ngkai tempo toe, rapalele-mi Kareba Lompe' to mpo'uli' Alata'ala jadi' Magau' hi dunia'. Pai' wori' tauna mpohuduwukui doko' jadi' ntodea-na hi rala Kamagaua' -na toe.
17A ľahšie je, aby sa pominuly nebo i zem, než aby jeden háčik padol zo zákona.
17Tapi' butu mela to te'uki' hi rala Atura Pue' bate kana madupa'. Mojoli-pi langi' pai' dunia' mokero, ngkai hamela lolita hi rala Atura Pue' uma madupa'.
18Každý, kto prepúšťa svoju ženu a berie si inú, cudzoloží; a každý, kto si berie prepustenú od muža, cudzoloží.
18"Hema to mpogaa' -ki tobine-na pai' ncamoko hante tobine ntani' -na, mobualo' -i-hana. Pai' tauna to mpotobine kabulisa doo, mobualo' wo'o-i-hawo.
19A bol nejaký bohatý človek, ktorý sa obliekal v purpur a kment a žil každý deň v radosti a v prepychu.
19"Ria hadua topo'ua'. Pohea-na hewa pohea magau', paka' to masuli' oli-na. Tuwu' -na butu eo-na hewa toposusa' -damo.
20A bol nejaký chudobný človek, menom Lazar, ktorý ležal pri jeho bráne vredovitý
20Hi wobo' -na ratu'u hadua tauna to kabu, hanga' -na Lazarus. Woto-na hobo' paka' waka'.
21a žiadal si nasýtiť sa omrvín, ktoré padaly so stola boháča. Ale ešte aj psi prichádzali a lízali jeho vredy.
21Doko' -i-hawo ngkoni' rupu' to mohewu' ngkai meja' topo'ua' toei. Wae-mi-hawo kampe'ahii' -na, rata wo'o-pi dike' mpojilai' waka' -na.
22A stalo sa, že chudobný človek zomrel a bol zanesený od anjelov do lona Abrahámovho. A zomrel aj boháč, a pochovali ho.
22"Rala-na ha'eo, mate-imi tokabu toei, pai' mala'eka mpokeni-i hilou hi pohuraa to lompe' hi ncori Abraham. Topo'ua' toei, mate wo'o-imi-hawo, pai' -i ratana.
23Potom v pekle, v mukách, pozdvihnul svoje oči a videl Abraháma zďaleka a Lazara v jeho lone.
23Hi po'ohaa' tomate, ntora ntodohaka-i. Hampengoa' -na ngkai ree, nahilo-hawo molaa lia, oe-imi mai Abraham, hante Lazarus mohura hi ncori-na.
24Vtedy zavolal boháč a povedal: Otče Abraháme, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazara, aby omočil koniec svojho prsta vo vode a ovlažil môj jazyk, lebo sa mučím v tomto plameni.
24Pekio' -nami topo'ua' toei, na'uli': `Mama Abraham! Poka'ahi' -a-kuwo! Hubui-i Lazarus mpotubu' karawe-na hi rala ue pai' tumai natudohi-ka-kuwo jila' -ku. Pepa rahi-mi ku'epe rala apu tohe'i!'
25A Abrahám povedal: Dieťa, rozpamätaj sa, že si ty vzal svoje dobré vo svojom živote a Lazar podobne zlé; a tak teraz on sa tu teší, a ty sa mučíš.
25"Na'uli' Abraham: `Kiwoi-dile ana': Bula-nu tuwu' -pidi hi rala dunia', iko mporata hawe'ea to lompe', hiaa' Lazarus-hana mporata-i paka' to dada'a. Tempo toi, tetanta'u-imi hi rehe'i, pai' iko-kowo, mporata pepa-moko.
26A nad to nado všetko medzi nami a vami je upevnená veliká priepasť, aby tí, ktorí chcú prejsť odtiaľto k vám, nemohli, ani aby sa tí tamztade k nám nedostali.
26Hiaa' etu, hi olo' -ta ria tumata to bohe lia. Tauna ngkai rehe'i uma bisa tilou hi retu, pai' tauna ngkai retu uma bisa tumai hi rehe'i.'
27A povedal im: Prosím ťa tedy, otče, žeby si ho poslal do domu môjho otca,
27"Ngkai ree, na'uli' wo'o topo'ua' toei: `Ane wae-di Mama, kuperapi' bona nuhubui-i Lazarus hilou hi tomi tuama-ku.
28lebo mám päť bratov, nech im dôrazne svedčí, aby neprišli aj oni do tohoto miesta múk.
28Apa' ria-ra-pidi lima ompi' -ku. Hubui-i Lazarus mpopo'ingai' -ra bona neo' -ra mpai' tumai hi po'ohaa' pontodohakaa toi.'
29A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú!
29"Na'uli' Abraham: `Ria-miraka sura to na'uki' Musa pai' nabi-nabi ntani' -na. Mpotuku' napa to te'uki' hi rala sura toe-ra-damo-rawo.'
30A on povedal: Nie, otče Abraháme, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, budú činiť pokánie.
30"Na'uli' topo'ua' toei: `Ane muntu' toe-wadi, uma hono'! Kana ria tomate tuwu' nculii' hilou mpololitai-ra, pai' lako' medea-rada ngkai jeko' -ra!'
31Na to mu povedal Abrahám: Ak nepočúvajú Mojžiša a prorokov, neuverili by, ani keby niekto vstal z mŕtvych.
31"Na'uli' Abraham: `Ane lolita nabi Musa pai' nabi ntani' -na uma rapangalai', uma oa' -ra mpai' mepangala', nau' gati ria mpu'u tomate tuwu' nculii'.'"