¹A povedal svojim učeníkom: Nie je možné, aby neprišly pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú.

¹Yesus mpololitai ana'guru-na, na'uli': "Bate ria to mpopanawu' tauna alaa-ra mojeko'. Aga silaka-ra tauna to mepanawu' toera!

²Lepšie mu je, ak leží oslí žernov okolo jeho hrdla, a je vrhnutý do mora, než aby pohoršil jedného z týchto maličkých.

²Agina lau-pi hameha' watu po'ahaa' ratoe hi wuroko' -ra, pai' -ra ratene' hi rala tahi', ngkai mpopanawu' -ra nau' hadua tauna to hangkedi' pepangala' -na duu' -na mpobabehi jeko'.

³Vystríhajte sa! A keby zhrešil proti tebe tvoj brat, potresci ho; a jestli sa pokaja, odpusť mu.

³Toe pai' kana mo'inga' -inga' -ta! "Ane ompi' -ta mpobabehi to sala' hi kita', tudui' -i. Ane soho' -pi nono-na, ampungi-i.

⁴A keby sedem ráz za deň zhrešil proti tebe a sedem ráz za deň by sa obrátil k tebe a povedal: Kajam sa, odpustíš mu!

⁴Nau' pitu ngkani rala-na ha'eo-i masala' hi kita', pai' butu ngkani-na tumai-i merapi' ampu, ampungi-i-hawo."

⁵A apoštolovia povedali Pánovi: Pridaj nám viery!

⁵Ra'uli' suro Pue' Yesus mpo'uli' -ki: "Pue', pakaroho-kaka-kaiwo pepangala' -kai!"

⁶A Pán povedal: Keby ste mali vieru jako horčičné zrno, povedali by ste tejto moruši; Vykoreň sa a presaď sa do mora! A poslúchla by vás.

⁶Na'uli' Pue' Yesus: "Ane rii-ria-mi pepangala' -ni nau' hangkutuno' -wadi, ma'ala ni'uli' -ki kaju to bohe tohe'i: `Mowuka-moko ngkai rei, mentoli-ko ree mai hi rala tahi'!' bate mentoli mpu'u-i ntuku' hawa' -ni.

⁷A kto z vás, kto má sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu hneď, keď sa navráti s poľa: Poď, sadni si za stôl?

⁷"Rapa' -na ria batua-ta to molia' ba to mpodoo porewua. Ane nculii' -i ngkai pehompoa-na, napa to ta'uli' -ki? Ba ta'uli' wae: `Sahu tumai ngkoni''?

⁸Ale či mu nepovie: Prihotov mi večeru a opáš sa a obsluhuj ma, až sa najem a napijem, a potom budeš jesť a piť ty!?

⁸Uma-hawo. Tantu ta'uli' -ki hewa tohe'i: `Porodo-mi pongkoni' -ku! Moheai-ko to uma babo'. Peka'au-a bula-ku nginu pai' ngkoni'. Oti-a-damo ngkoni', pai' lako' ngkoni' -dako-kowo.'

⁹Či azda ďakuje tomu sluhovi, že urobil, čo mu bolo nariadené? Nezdá sa mi.

⁹Uma-hawo mingki' ta'uli' tarima kasi hi batua-ta, apa' muntu' mpotuku' hawa' -i-wadi.

¹⁰Tak aj vy, keď učiníte všetko, čo vám bolo nariadené, hovorte: Neužitoční sluhovia sme; učinili sme, čo sme boli povinní učiniť.

¹⁰Wae wo'o koi'. Ane oti-mi nituku' hawe'ea to napahawa' -kokoi Alata'ala, uli' -mi-hana: `Kai' -kaiwo-le, batua biasa-wadi-ka-kaiwo. To kibabehi-le, muntu' to rapahawa' -kakai.'"

¹¹A stalo sa, keď išiel do Jeruzalema, že išiel pomedzi Samáriu a Galileu.

¹¹Rala pomakoa' -na hilou hi Yerusalem, Yesus ntara hi sipa' tana' to Samaria pai' to Galilea.

¹²A keď vchádzal do ktoréhosi mestečka, stretlo sa s ním desať malomocných mužov, ktorí sa postavili zďaleka

¹²Kamesua' -na hi rala ngata, rata-mi hampulu' topohaki' poko' mpohirua' -ki. Ngkai molaa-ra-wadi mekio',

¹³a hovorili povýšeným hlasom: Pane Ježišu, zmiluj sa nad nami!

¹³ra'uli': "Yesus! Guru! Poka'ahi' -ka-kaiwo!"

¹⁴A keď ich uvidel, povedal im: Iďte a ukážte sa kňazom! A stalo sa v tom, ako išli, že boli očistení.

¹⁴Kanahilo-ra Yesus, na'uli' -miraka: "Hilou-mokoi mpopehuwu woto-ni hi imam." Hilou mpu'u-ramo. Bula-ra momako', mo'uri' -ramo.

¹⁵A jeden z nich vidiac, že je uzdravený, vrátil sa velikým hlasom oslavujúc Boha

¹⁵Kanahilo-na to hadua mo'uri' -imi, kanculii' -nami hilou hi Yesus, mpo'une' -une' Alata'ala napesukui.

¹⁶a padol na tvár k jeho nohám a ďakoval mu. A to bol Samaritán.

¹⁶Karata-na hi Yesus, motingkua' -imi mpo'uli' tarima kasi. Hi'a toei to Samaria.

¹⁷Vtedy odpovedal Ježiš a riekol: Či ich nebolo všetkých desať očistených? A kdeže tých deväť?

¹⁷Na'uli' Yesus: "Ha uma hampulu' to kupaka'uri' -e? Hiapa-ramo to sio?

¹⁸Či sa oni jako Židia nenašli takí, aby sa boli vrátili a dali Bohu slávu, iba tento cudzinec?

¹⁸Beiwa pai' muntu' hadua toei-wadi to nculii' mpo'uli' tarima kasi hi Alata'ala-e? Hiaa' bela-i he'e to Yahudi!"

¹⁹A jemu povedal: Vstaň a idi; tvoja viera ťa uzdravila.

¹⁹Ngkai ree, na'uli' wo'o-mi mpo'uli' -ki tauna toei: "Mokore-moko, pai' -ko hilou-mi. Mo'uri' -moko sabana pepangala' -nu hi Aku'."

²⁰A keď sa ho opýtali farizeovia, kedy prijde kráľovstvo Božie, odpovedal im a riekol: Kráľovstvo Božie neprijde s pozorovaním,

²⁰Ba hangkuja dua to Parisi mpekune' Yesus, nto'uma Alata'ala tumai jadi' Magau' hi dunia'. Na'uli' Yesus: "Kamagaua' Alata'ala-le uma ntepu'u hante tanda-tanda to kahiloa.

²¹ani nepovedia: Hľa, tu! alebo: Tam hen! Lebo hľa, kráľovstvo Božie je medzi vami!

²¹Uma mpai' ria to mpo'uli': `Hilo, ohe'i-mi Kamagaua' -na Alata'ala,' ba `Etu-mi mai Kamagaua' Alata'ala,' apa' Alata'ala jadi' Magau' hi laintongo' -ni."

²²A učeníkom povedal: Prijdú dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka; ale neuvidíte.

²²Oti toe, Yesus mpololitai ana'guru-na. Na'uli': "Rata mpai' tempo-na, doko' lia-koi mpohilo-a nau' kampa' ha'eo, aga uma-apa nihiloi.

²³A povedia vám: Hľa, tu! alebo: Hľa, tam hen! Nechoďte ani sa za tým nežeňte!

²³Nto'u toe mpai', ria to mpo'uli' -kokoi: `Magau' Topetolo' oe-imi ria!' Ba ria to mpo'uli': `Ohe'i-imi!' Aga neo' -koi hilou mpotuku' -ra!

²⁴Lebo jako blesk, blýskajúci sa od jedného kraja pod nebom po druhý kraj pod nebom, ožaruje, tak bude aj Syn človeka v svoj deň.

²⁴Apa' ane rata nculii' mpu'u-apa mpai', karata-ku incana hobo' hi dunia'. Hewa kila' mpohinii raoa ngkai wuntu-na hamali rata hi wuntu-na hamali, hewa toe wo'o mpai' hi eo karataa-ku, Aku' Ana' Manusia'.

²⁵Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutým od tohoto pokolenia.

²⁵Aga lomo' -lomo' -na, kana rasesa' -a pai' rasapuaka tauna to tuwu' tempo toi.

²⁶A jako bolo vo dňoch Noeho, tak bude aj vo dňoch Syna človeka;

²⁶"Hewa to majadi' hi tempo nabi Nuh owi, hewa toe wo'o mpai' to jadi' hi eo karata-ku Aku' Ana' Manusia'.

²⁷jedli, pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a prišla potopa a zahubila všetkých.

²⁷Hi tempo nabi Nuh, tauna ntora ngkoni', nginu, rapoponcamoko pai' mepoponcamoko, kawae-kawae-na duu' -na nabi Nuh mesua' hi rala sakaya bohe pai' ue mowo' mpopatehi-ra omea.

²⁸Aj podobne jako sa dialo vo dňoch Lotových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, staväli;

²⁸Wae wo'o kalempe' tauna owi hi ngata Sodom nto'u Lot mo'oha' hi ria. Tauna ntora ngkoni', nginu, mobabalu', molia' pai' mpowangu tomi.

²⁹ale toho dňa, ktorého vyšiel Lot zo Sodomy, dal Bôh, aby pršal oheň a síra s neba a zahubil všetkých.

²⁹Ntaa' palai-na Lot ngkai Sodom, hompo-mi apu pai' watu to morea' ngkai langi' mpopatehi-ra omea.

³⁰Tak iste bude aj toho dňa, ktorého sa zjaví Syn človeka.

³⁰Wae wo'o mpai' kalempe' -ra manusia' hi eo karata-ku nculii' hi dunia' mpopehuwu kabaraka' -ku.

³¹Toho dňa kto bude na streche a jeho náradie v dome, nech neschádza, aby ho vzal; a ten, kto na poli, podobne, nech sa nevracia zpät!

³¹"Hi eo toe mpai', sohi' metibo' -koi! Tauna to mohura hi parawa, neo' -pi leba' mesua' hi rala tomi mpo'ala' rewa-na. Wae wo'o tauna to hi bonea, neo' -pi leba' nculii' mpo'ala' napa-napa hi rala ngata.

³²Pamätajte na Lotovu ženu!

³²Kiwoi-dile napa to jadi' hi tobine-na Lot-e!

³³Ktokoľvek by hľadal zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a ktokoľvek by ju ztratil, splodí ju k životu.

³³Hema to mpentaei konoa-na moto, uma-i mpai' mporatai katuwua' to lompe'. Aga hema to mpobahaka konoa-na sabana petuku' -na hi Aku', nau' napopate-ki, hi'a lau-mi mpai' to mporata katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na.

³⁴Hovorím vám, že tej noci budú dvaja na jednej posteli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný.

³⁴"Mpu'u ku'uli' -kokoi: Hi eo ponculia' -ku mpai', tauna rodua to more'eli turu ngkabengia, hadua ra'ala', to hadua rapalahii.

³⁵Dve budú spolu mlieť; jedna bude vzatá a druhá zanechaná.

³⁵Rodua tobine to motongke' momanyu, hadua ra'ala', to hadua rapalahii. ((

³⁶Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný.

³⁶Rodua tauna mo'ema' mobago hi bonea, hadua ra'ala', to hadua rapalahii.))"

³⁷A oni mu odpovedali a riekli: Kde, Pane? A on im povedal: Kde bude telo, tam sa shromaždia aj orli.

³⁷Hudu lolita Yesus toe, ana'guru-na mpekune' -i, ra'uli': "Hiapa mpai' kajadia' tetu-e, Pue'?" Yesus mpotompoi' -ra hante walatu toi: "Ane ria anu mate, incana moto apa' wori' danci morumpu mpokoni'. Wae wo'o mpai' karata-ku nculii': uma-a tumai ngkawuni, incana moto mpai'."