¹A povedal im aj podobenstvo na to, že je treba vždycky sa modliť a neustávať.

¹Oti toe, Yesus mpo'uli' hanyala lolita rapa', mpotudui' ana'guru-na bona tida-ra mosampaya pai' neo' mere' nono-ra.

²Bol vraj v istom meste nejaký sudca, ktorý sa Boha nebál a človeka nehanbil.

²Na'uli': "Rala ngata hamola', ria hadua topobotuhi to uma mengkoru hi Alata'ala pai' uma wo'o-i mposaile' ba hema-hema.

³A bola v tom istom meste jakási vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Pomsti ma nad mojím protivníkom a vysloboď ma od neho!

³Hi ngata toe wo'o, ria hadua tobine tobalu. Wori' ngkani-imi hilou mponyanyo topobotuhi toei ngkeni kara-kara-na, na'uli': `Tulungi-a-kuwo mposinyanyo-ki bali' -ku.'

⁴A nechcel za čas. Ale potom povedal sám v sebe: Hoci sa ani Boha nebojím ani človeka sa nehanbím,

⁴"Lomo' -lomo' -na, topobotuhi toei uma dota mpotulungi-i. Aga ka'oo-omea-na na'uli' hi rala nono-na: `Nau' uma-a mengkoru hi Alata'ala pai' uma wo'o-a mposaile' ba hema-hema,

⁵ale preto, že mi táto vdova nedá pokoja, pomstím ju, nech mi tu nechodí naveky a netrápi ma.

⁵agina kutulungi lau-imi tobalu toei, apa' najojo rahi tumai mposaleroi-a. Apa' ane uma kutulungi-i, uma oa' mpai' nabahakai tumai, alaa-na kupo'oha lau wo'o-kuwo mpai'.'"

⁶A Pán povedal: Počujte, čo hovorí ten nespravedlivý sudca!

⁶Oti toe, na'uli' Pue' Yesus: "Pe'epei-koi napa to na'uli' topobotuhi toei. Nau' uma monoa' nono-na, dota moto-i mpotulungi tobalu to ntora mperapii' -i.

⁷A čo by Bôh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva?

⁷Peliu-liu-nami Alata'ala doko' mpotulungi topetuku' -na to mekakae ncuu hi eo-na pai' hi bengi-na. Ba ni'uli' -koina, napeka'au ncala' pai' lako' natulungi-rae?

⁸Ba hovorím vám, že ich pomstí, a to skoro. Avšak keď prijde Syn človeka, či aj najde vieru na zemi?

⁸Uma-hawoe'! Bate napesahui moto-hawo mpotulungi-ra. Aga ane rata nculii' -apa mpai', Aku' Ana' Manusia', ha ria-ra-pidi kurua' tauna to mepangala' hi rala dunia' toi?"

⁹A povedal i proti niektorým, ktorí dúfali v sebe, že sú spravedliví a ostatných nemali za nič, toto podobenstvo:

⁹Oti toe, Yesus mpo'uli' hanyala-pi lolita rapa'. Lolita rapa' toi mpotoa' tauna to mpo'uli' hira' -wadi to monoa', pai' -ra mporuge' doo.

¹⁰Dvaja mužovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán.

¹⁰Na'uli' Yesus: "Rodua tauna hilou hi Tomi Alata'ala, lou mosampaya. To hadua to Parisi, to hadua topesingara' paja'.

¹¹Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci alebo aj ako tento publikán.

¹¹To Parisi toei mokore pai' mosampaya hi rala nono-na, na'uli': `Oo Alata'ala, mpo'uli' -a tarima kasi, apa' uma-a hewa tau ntani' -na-- toperampaki, to bengku' nono-ra, topobualo', ba hewa topesingara' paja' toei mai.

¹²Postím sa dva razy do týždňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov.

¹²Aku', mopuasa' -a rongkani rala-na hamingku. Pai' hampobagiahampulu' ngkai hawe'ea pomporataa-ku kuwai' -koko Pue'.'

¹³A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu!

¹³"Hiaa' topesingara' paja' toei-hawo, mokore ngkawao-i-wadi, pai' uma-i daho' ngkongoa' hi langi'. Ntora mporera' hunamu-nai, pai' na'uli': `Oo Alata'ala! Poka'ahi' -a-kuwo, tauna topojeko' toi-a!'"

¹⁴Hovorím vám, že tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.

¹⁴Ngkai ree, napohudui Yesus lolita-na, na'uli': "Mpu'u ku'uli' -kokoi: kanculii' -ra hi tomi, topesingara' paja' toe-imi to jadi' monoa' hi poncilo-na Alata'ala, bela to Parisi toei. Apa' hawe'ea to mpomolangko nono-ra, Pue' Ala mpodingkihi-ra. Pai' hawe'ea to mpakadingki' nono-ra, Pue' Ala mpomolangko-ra."

¹⁵A donášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. A keď to videli učeníci, dohovárali im.

¹⁵Hangkani, ria tauna to mpokeni ana'lei-ra hi Yesus bona najama pai' nagane' -ra. Mpohilo toe we'i, moroe-ramo ana'guru-na, mpokaroe-ra to mpokeni ana' -ra toe.

¹⁶Ale Ježiš privolajúc si deti povedal: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.

¹⁶Aga Yesus mpokio' ana' toera pai' na'uli' mpo'uli' -raka ana'guru-na: "Pelele' moto-ra ana' tetura tumai hi Aku', neo' -ra nitagi. Apa' tauna to hewa toe-ramo to jadi' ntodea-na Alata'ala hi rala Kamagaua' -na.

¹⁷Ameň vám hovorím, že kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nikdy nevojde do neho.

¹⁷Mpu'u ku'uli' -kokoi: Ane uma-koi mengkoru hi Alata'ala hewa ana', uma-koi mpai' jadi' ntodea-na hi rala Kamagaua' -na."

¹⁸A opýtalo sa ho ktorési knieža a rieklo: Dobrý Učiteľu, čo mám činiť, aby som dedične obdržal večný život?

¹⁸Hangkani, hadua pangkeni to Yahudi mpekune' Yesus, na'uli': "Guru to lompe', napa to kana kubabehi bona mporata-a-kuwo katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-nae?"

¹⁹A Ježiš mu odpovedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.

¹⁹Na'uli' Yesus: "Napa pai' nu'uli' tauna to lompe' -a? Uma ria ntani' -na to lompe', hadua Alata'ala-wadi.

²⁰A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nevydáš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať!

²⁰Nu'inca moto parenta to te'uki' hi rala Atura Pue': `Neo' mobualo', neo' mepatehi, neo' manako, neo' mosabi' boa', pai' kana tabila' tina pai' tuama-ta.'"

²¹A on povedal: To všetko som zachoval od svojej mladosti.

²¹Na'uli' tau toei: "Hawe'ea parenta tetu lau, kutuku' omea-mi ngkai kakedia' -ku."

²²A keď to počul Ježiš, povedal mu: Ešte ti jedno chýba: predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!

²²Mpo'epe toe, na'uli' -mi Yesus: "Hanyala-pi to kana nubabehi. Pobalu' -mi hawe'ea rewa-nu pai' doi oli-na bagi-raka tokabu. Ane nubabehi hewa toe, bohe mpai' rasi' to nurata hi rala suruga. Oti toe, pai' tumai-moko mpotuku' -a."

²³Ale on počujúc to veľmi sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý.

²³Kana'epe-na lolita tohe'e, peda' -mi nono-na, apa' mo'ua' lia-i.

²⁴A keď ho videl Ježiš, že sa veľmi zarmútil, povedal: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky!

²⁴Nahilo-mi Yesus kapeda' nono-na. Toe pai' na'uli': "Mokoro rahi tauna to wori' rewa-ra mengkoru hi Alata'ala bona Hi'a jadi' Magau' -ra.

²⁵Lebo ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelnú dierku ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.

²⁵Mojoli-pi hama'a unta ntara hi wulou' jaru ngkai tauna to mo'ua' mengkoru hi Alata'ala bona Hi'a jadi' Magau' -ra."

²⁶Vtedy povedali tí, ktorí to počuli: A kto potom môže byť spasený?

²⁶Konce-ramo tauna to mpo'epe lolita Yesus tohe'e, ra'uli': "Ane wae-di, hema lau-damo to ma'ala mporata katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-nae?"

²⁷A on povedal: To, čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.

²⁷Na'uli' Yesus: "Ane hante pakulea' manusia' -le, uma ami' hema. Aga nakule' moto Alata'ala mpobabehi to meliu ngkai pakulea' manusia'."

²⁸A Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -.

²⁸Ngkai ree, na'uli' Petrus: "Hiaa' kai', kipalahii-mi-kaina rewa-kai, pai' kituku' -ko."

²⁹A on im povedal: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto by opustil dom alebo rodičov alebo bratov alebo manželku alebo deti pre kráľovstvo Božie,

²⁹Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka ana'guru-na: "Mpu'u ku'uli' -kokoi: hema-hema to mpalahii tomi-na, tobine-na, ompi' -na, totu'a-na ba ana' -na apa' mpotuku' hawa' Alata'ala Magau' -na,

³⁰kto by už v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večného života.

³⁰tauna toe-mi to mporata wori' ngkani hiwili-na hi dunia' toi. Pai' hi eo mpeno mporata wo'o-i katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na."

³¹A pojmúc si dvanástich povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a naplní sa Synovi človeka všetko, čo je napísané skrze prorokov;

³¹Yesus mpokio' ana'guru-na to hampulu' rodua mopahantani' pai' na'uli' -raka: "Epe-koi! Hilou-tamo tohe'i-e mpotoa' Yerusalem. Hi ria mpai' hawe'ea to ra'uki' nabi-nabi owi to mpolowa Ana' Manusia' kana madupa' hi Aku'.

³²lebo ho vydajú pohanom, naposmievajú sa mu, zhanobia, opľujú

³²Ratonu-a mpai' hi tauna to bela-ra to Yahudi. Rapopo'ore' -a, raruge', ra'uelikui,

³³a zbičujúc zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.

³³raweba', pai' -a rapatehi. Aga hi eo katolu-na, tuwu' nculii' moto-a."

³⁴Ale oni neporozumeli ničomu z toho, a bolo skryté pred nimi to slovo, ani nevedeli, čo sa to hovorí.

³⁴Aga hawe'ea to na'uli' toe, bate uma rapaha ana'guru-na. Apa' batua-na tewunii' -raka, uma ra'incai kahompoa lolita-na.

³⁵A stalo sa, keď sa blížil k Jerichu, že nejaký slepý sedel vedľa cesty a žobral.

³⁵Mohu' -mi Yesus hi ngata Yerikho, ria hadua tauna to wero mohura hi wiwi' ohea karapi' -rapi'.

³⁶A keď počul zástup, idúci pomimo, vypytoval sa, čo je to?

³⁶Kampo'epe-na wori' tauna liu, napekune': "Napa-die?"

³⁷A oznámili mu, že Ježiš Nazarejský ide tade.

³⁷Ra'uli' -ki: "Yesus to Nazaret-le liu oe-e lou!"

³⁸Vtedy skríkol a povedal: Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!

³⁸Mpo'epe toe we'i, pekio' -nami towero toei, na'uli': "Yesus, muli Magau' Daud! Poka'ahi' -a-kuwo!"

³⁹A tí, ktorí išli popredku, dohovárali mu, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!

³⁹Tauna to momako' ri'ulu ngkai Yesus mpokaroe-i, ra'uli': "Ngkalino-ko!" Aga hangkedi' kanapesukui-na mekio', na'uli': "Muli Magau' Daud, poka'ahi' -a-kuwo!"

⁴⁰Vtedy postál Ježiš a rozkázal, aby ho priviedli k nemu. A keď sa priblížil, opýtal sa ho:

⁴⁰Ngkai ree, mentoda' -imi Yesus pai' na'uli': "Keni tumai towero toei mai!" Rakeni mpu'u-miki. Karata-na hi ree, Yesus mpekune' -i, na'uli': "Napa to nupokono kubabehi-koko?"

⁴¹Čo chceš, aby som ti učinil? A on povedal: Pane, aby som videl.

⁴¹Natompoi' towero toei: "Pue', bona pehilo-a-kuwo!"

⁴²A Ježiš mu povedal: Vidz! Tvoja viera ťa uzdravila.

⁴²Na'uli' Yesus: "Ane wae, pehilo-moko! Kupaka'uri' -ko sabana pepangala' -nu hi Aku'."

⁴³A naskutku prezrel a išiel za ním oslavujúc Boha. A všetok ľud vidiac to vzdal chválu Bohu.

⁴³Ncaliu pehilo mpu'u-imi. Ngkai ree, ntora mpotuku' Yesus-imi, pai' mpo'uli' wori' tarima kasi hi Alata'ala. Hawe'ea tauna to mpohilo kajadia' toe, mpo'une' Alata'ala-ramo.