¹A vojdúc išiel cez Jericho.

¹Nto'u karata-na Yesus hi ngata Yerikho, momako' ncuu-i ntara rala ngata toe.

²A hľa, bol tam nejaký muž, menom Zacheus, a to bol nadcolný a bol bohatý.

²Hi ngata toe, ria hadua topo'ua' to mpokapalai' topesingara' paja', hanga' -na Zakheus.

³A žiadal si vidieť Ježiša, kto je. Ale nemohol ho vidieť pre zástup, pretože bol malej postavy.

³Doko' -i-hawo mpohilo beiwa lence-na Yesus. Aga uma-i bisa mpohilo apa' wori' rahi tauna, bo hi'a he'e tauna to dingki'.

⁴A predbehol napred a vyšiel na planý fík, aby ho videl, lebo tade mal ísť.

⁴Jadi', pokeno-nami mpori'uluhi ntodea, pai' -i ngkahe' kaju ara bona ma'ala-i-hawo mpopanto' Yesus ane liu-ipi hi ree.

⁵A jako prišiel Ježiš na to miesto, pozrel hore a povedal mu: Zachee, sídi rýchle dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!

⁵Kaliu-na Yesus hi ree, pengoa' -nami pai' na'uli': "Zakheus, pesahui mana'u! Apa' eo toe lau, kana mehani-a hi tomi-nu."

⁶A sišiel rýchle a prijal ho radujúc sa.

⁶Napesahui mpu'u-mi-hawo Zakheus mana'u, pai' goe' -i mpotarima Yesus hi tomi-na.

⁷A vidiac to všetci reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel nocovať.

⁷Kapehilo-ra ntodea hilou-i Yesus hi tomi Zakheus, ngkunuti-ramo, ra'uli': "Ii, napa-di pai' mencua' hi tomi topojeko' -i-hanae!"

⁸A Zacheus si stal a povedal Pánovi: Hľa, polovicu svojho majetku, Pane, dávam chudobným a jestli som niekoho v niečom oklamal, vraciam štvornásobne.

⁸Bula-na Pue' Yesus hi tomi Zakheus, mokore-imi Zakheus mpo'uli' -ki: "Pue', bagi ntongo' ngkai rewa-ku kuwai' -raka tokabu, pai' hema-hema to kubagiu, kupoponculi' opo' ngkani ngkai to kubagiu-raka."

⁹A Ježiš mu povedal: Dnes sa dostalo spasenie tomuto domu, pretože je aj on synom Abrahámovým.

⁹Na'uli' Yesus: "Hi eo toe lau, tauna hi tomi toi tebahaka ngkai huku' jeko' -ra, apa' Zakheus toii, muli Abraham wo'o-i-hawo.

¹⁰Lebo syn človeka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo.

¹⁰Apa' toe-mile pai' tumai-ae, Aku' Ana' Manusia'. Tumai-a mpopali' tauna to molaa ngkai Alata'ala, pai' mpohore-ra ngkai huku' jeko' -ra."

¹¹A keď to počúvali, pokračoval a povedal podobenstvo, pretože už bol blízko Jeruzalema, a že sa oni domnievali, že sa naskutku zjaví kráľovstvo Božie.

¹¹Neo' rata-imi Yesus hi Yerusalem, toe pai' wori' tauna mpo'uli' neo' rata mpu'u-mi tempo-na Alata'ala jadi' Magau' hi dunia'. Jadi', bula ntodea mpe'epei lolita-na, na'umpui' wo'o-mi lolita-na hante hanyala lolita rapa'.

¹²A tak povedal: Akýsi znamenitého rodu človek odcestoval do ďalekej krajiny, aby prevzal kráľovstvo a zase sa navrátil.

¹²Na'uli': "Ria hadua maradika mopatuju hilou hi ngata to molaa, lou ralanti' jadi' magau' pai' nculii'.

¹³A pred svojím odchodom zavolal svojich desiatich sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: Kupčite, kým neprijdem.

¹³Jadi', kako'ia-na me'ongko', mpokio' -i hampulu' pahawaa' -na pai' nawai' -ra hore-hore hampepa' doi bulawa. Na'uli' maradika toei: `Mobabalu' -koi hante doi to kuwai' -kokoi tetu lingku' -ku hilou.'

¹⁴Ale jeho občania ho nenávideli a poslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento kraľoval nad nami.

¹⁴Aga hi ngata maradika toe, ria wo'o-rawo tauna to mpokahuku' -i. Pe'ongko' -na maradika tohe'e, rapahawa' suro hilou mpotuku' -i pai' mpo'uli': `Oja' -ka-kaina maradika tetu jadi' magau' -kai!'

¹⁵A stalo sa, keď prijal kráľovstvo a navrátil sa, že rozkázal, aby mu zavolali sluhov, ktorým dal tie peniaze, aby zvedel, čo ktorý získal.

¹⁵"Aga ra'ongko' moto-i jadi' magau', pai' nculii' -imi hilou hi ngata-na. Karata-na hi ngata, nakio' -ramo pahawaa' -na mpohirua' -ki, napongincai kahangkuja-nami rasi' to rarata.

¹⁶A prišiel prvý a povedal: Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien.

¹⁶To lomo' -na rata pai' na'uli': `Magau', doi bulawa to hampepa' to nuwai' -ka, ria-mi ana' -na hampulu'.'

¹⁷A on mu povedal: Dobre, dobrý sluha; že si bol v mále verný, maj moc nad desiatimi mestami.

¹⁷"Na'uli' magau' toei: `Lompe' -mi, iko pahawaa' to lompe'. Wae-pi, apa' monoa' -ko hi to hangkedi', ku'ongko' -moko jadi' topohawa' to mpohawai' hampulu' ngata.'

¹⁸Potom prišiel druhý a povedal: Pane, tvoja hrivna zarobila päť hrivien.

¹⁸"Pahawaa' karodua-na rata wo'o pai' mpo'uli': `Magau', doi bulawa to hampepa' to nuwai' -ka, jadi' lima mpepa' -mi.'

¹⁹A pán povedal i tomu: Aj ty buď nad piatimi mestami.

¹⁹"Na'uli' wo'o-mi magau' hi karodua-na tohe'ei: `Iko wo'o ku'ongko' jadi' topohawa' hi lima ngata.'

²⁰A iný prišiel a povedal: Pane, tu hľa, tvoja hrivna, ktorú som mal odloženú v ručníčku.

²⁰"Ngkai ree, rata wo'o-imi-hawo pahawaa' kahadua-na. Na'uli': `Oi-mi doi-nu Magau'. Kutimamahi lompe', kuputu' hante lenco.

²¹Lebo som sa ťa bál, pretože si prísny človek: berieš, čoho si nepoložil, a žneš, čoho si nesial.

²¹Me'eka' -a hi Magau', apa' ku'inca kasoa-nu. Nupepae to bela-kowo hinu'a-nu, nu'ala' to uma nukarokoi.'

²²A pán mu povedal: Z tvojich úst ťa súdim, zlý sluha. Vedel si, že som ja prísny človek, že beriem, čoho som nepoložil, a žnem, čoho som nesial,

²²"Na'uli' magau' mpo'uli' -ki: `Iko pahawaa' to dada'a! Ane nu'inca kasoa-ku, ane nu'inca kampepae-ku to bela hinu'a-ku, pai' kampo'ala' -ku to uma kukarokoi,

²³a tak prečože si nedal mojich peňazí na stôl bankára, a ja prijdúc bol by som ich vzal s úrokami?

²³napa pai' doi-ku uma nupopesua' hi bank, bona ane rata-apa, ku'ala' hante ana' -na!'

²⁴A tým, ktorí tam stáli, povedal: Vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien.

²⁴Oti toe, na'uli' wo'o-mi hi tauna to mokore hi ncori-na: `Ala' doi to hi tauna tetui, pai' wai' -ki to ria-ki hampulu'.'

²⁵A oni mu povedali: Pane, má desať hrivien.

²⁵"Ingu' -ramo to napahawa' toera, ra'uli': `Napa pai' hewa tetu, Magau'? Apa' ria-miki-hana hampulu' mpepa'!'

²⁶Lebo hovorím vám, že každému, kto má, bude dané; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má.

²⁶"Na'uli' magau': `Mpu'u ku'uli' -kokoi: Tauna to ma'ala rasarumaka hante anu to rawai' -ki, rawai' tena-i-pidi. Tapi' tauna to uma rasarumaka, anu hangkedi' to ria hi hi'a, ra'alai' lau-i.

²⁷Ale tých mojich nepriateľov, ktorí nechceli, aby som kraľoval nad nimi, doveďte sem a pobite ich predo mnou!

²⁷Pai' wae lau, keni-ramo tumai bali' -ku to mpoka'oja' -a jadi' magau' -ra. Patehi-ramo hi rehe'i bona kuhilo!'"

²⁸A keď to povedal, išiel popredku idúc hore do Jeruzalema.

²⁸Ka'oti-na Yesus mpo'uli' hawe'ea toe, pomako' -nami meri'ulu ngkai doo-na hilou hi Yerusalem.

²⁹A stalo sa, keď sa priblížil k Betfáge a k Betánii, pri vrchu, zvanom Olivovom, že poslal dvoch zo svojich učeníkov

²⁹Mohu' -ramo hi ngata Betfage pai' Betania hi bulu' Zaitun, nahubui rodua ana'guru-na mako' meri'ulu.

³⁰a povedal im: Iďte do mestečka tu naproti, a keď budete vchádzať do neho, najdete osľa priviazané, na ktorom ešte nikdy nikto z ľudí nesedel, odviažte ho a priveďte ku mne.

³⁰Na'uli' -raka: "Hilou-mokoi hi ngata to tanyanyohi toe mai. Ane mesua' -pokoi hi rala ngata, nihilo mpai' hama'a ana' keledai to tehoo'. Keledai toe ko'ia hangkania rahawi'. Bongka koloro-na pai' keni-i tumai.

³¹A keby sa vás niekto pýtal, prečo ho odväzujete, takto mu poviete: Pán ho potrebuje.

³¹Ane ria tauna mpekune' -koi napa pai' nibongka-i, uli': `Apa' Pue' mparaluu-i.'"

³²A poslaní odišli a našli, jako im povedal.

³²Hilou mpu'u-ramo ana'guru-na to rodua tohe'era, pai' rarata bate hewa to na'uli' -raka Yesus.

³³A keď odväzovali osľa, povedali im jeho pánovia: Načo odväzujete osľa?

³³Bula-ra mpobongka keledai toe, mepekune' -mi pue' -na: "Napa pai' nibongka keledai tetu-e?"

³⁴A oni povedali: Pán ho potrebuje.

³⁴Ratompoi': "Apa' Pue' mparaluu-i."

³⁵A priviedli ho k Ježišovi a hodiac na osľa svoje rúcha vysadili naň Ježiša.

³⁵Karakeni-nami hilou hi Yesus, ralampii hante baju-ra, pai' rapopehawi' -i Yesus.

³⁶A keď išiel, podstierali svoje rúcha na ceste.

³⁶Kaliu-na Yesus mpohawi' keledai tohe'e, tauna mpokodo baju-ra hi mata ohea, tanda pebila' -ra.

³⁷A keď sa už blížil k miestu, kde sa schádza s Olivového vrchu, začalo celé to množstvo učeníkov radujúc sa chváliť Boha velikým hlasom za všetky divy, ktoré videli,

³⁷Mohu' -mi hi ngata Yerusalem, hi pana'ua-na hi bulu' Zaitun, hawe'ea topetuku' -na to wori' toe ntepu'u mpo'une' Alata'ala. Mogora-ra-damo nakeni kagoe' nono-ra sabana hawe'ea anu mekoncehi to rahilo.

³⁸a hovorili: Požehnaný Kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!

³⁸Ra'uli' hi rala pe'une' -ra: Pue' Ala mpogane' Magau' to tumai mpokeni hanga' -na!" Une' -imi Pue' Ala to hi suruga, apa' nawai' -tamo kalompea'."

³⁹Ale niektorí z farizeov zo zástupu mu povedali: Učiteľu, potresci svojich učeníkov!

³⁹Ngkai ree, ba hangkuja dua to Parisi to hi olo' tauna to wori' mpo'uli' -ki Yesus: "Guru, tagi-ramo ana'guru-nu bona neo' -ra mpo'uli' hewa tetu!"

⁴⁰A on odpovedal a riekol im: Hovorím vám, že keby títo mlčali, kamene budú hneď volať.

⁴⁰Na'uli' Yesus: "Uma-e'! Apa' ane mengkalino-ra ana'guru-ku, watu toe lau-ramo mpai' to mogora mpo'une' -a."

⁴¹A keď sa priblížil a uvidel mesto, zaplakal nad ním

⁴¹Kamoo-mohua' -imi Yesus hi Yerusalem, duu' -na mpohilo-i ngata toe. Kageo' -nami mpokageoi' ngata toe.

⁴²a povedal: Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň, čo je k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami!

⁴²Na'uli': "Mpe'ahii' -koi to Yerusalem! Uma mowo kalompe' -na ane ke ni'inca napa to ngkeni-kokoi kalompea' tuwu' hi eo toe lau. Aga hawe'ea toe teleru ngkai mata-ni.

⁴³Lebo prijdú na teba dni, že tvoji nepriatelia nahádžu okolo teba val a obkľúčia ťa a sovrú ťa zo všetkých strán

⁴³Rata mpai' tempo-na, bali' -ni mpanga'ei ngata-ni, ratipuhi ntololikia hante wala, duu' -na uma-pi ria ohea metibo'.

⁴⁴a srovnajú ťa so zemou i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameňa na kameni, pretože si nepoznalo času svojho navštívenia.

⁴⁴Raropuhi mpai' ngata-ni hante hawe'ea ihi' -na, duu' -na uma-pi ria watu to bate pomeduncu-na. Apa' uma-koina nisaile' karata-na Pue' Ala doko' mpotulungi-koi."

⁴⁵A vošiel do chrámu a začal vyháňať predávajúcich v ňom a kupujúcich

⁴⁵Oti toe, Yesus mesua' hi berewe Tomi Alata'ala pai' -i mpopalai tauna to mobabalu' hi ree.

⁴⁶a povedal im: Je napísané: Môj dom je domom modlitby, ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.

⁴⁶Na'uli' -raka: "Hi rala Buku Tomoroli', Alata'ala mpo'uli' hewa toi: `Tomi-ku, tomi posampayaa.' Hiaa' koi' -koina, niponcawa tomi toperampaki-di!"

⁴⁷A učil každý deň v chráme, ale najvyšší kňazi a zákonníci ho hľadali zmárniť, aj prední z ľudu,

⁴⁷Butu eo-na Yesus metudui' hi Tomi Alata'ala. Imam pangkeni hante guru agama pai' pangkeni to Yahudi ntani' -na mpali' akala-ra doko' mpatehi-i,

⁴⁸ale nenašli, čo by mu urobili, lebo všetok ľud visel na ňom a počúval ho.

⁴⁸aga uma ria ohea-ra mpobabehi anu hi nono-ra, apa' lutu-ramo ntodea mpe'epei lolita-na.