¹Lebo sami viete, bratia, o našom príchode k vám, že nebol daromný;

¹For you yourselves know, brothers, our visit to you wasn’t in vain,

²ale hoci sme aj predtým mnoho pretrpeli a boli pohanení, jako viete, vo Filipách, odhodlali sme sa smele vo svojom Bohu hovoriť vám evanjelium Božie v mnohom boji.

²but having suffered before and been shamefully treated, as you know, at Philippi, we grew bold in our God to tell you the Good News of God in much conflict.

³Lebo naše napomínanie nepochádzalo z bludu ani z nečistoty ani sa nedialo v lesti.

³For our exhortation is not of error, nor of uncleanness, nor in deception.

⁴ale jako nás Bôh uznal za hodných byť poverenými evanjeliom, tak hovoríme, nie ako takí, ktorí sa chcú ľúbiť ľuďom, ale Bohu, ktorý zkúša naše srdcia.

⁴But even as we have been approved by God to be entrusted with the Good News, so we speak; not as pleasing men, but God, who tests our hearts.

⁵Lebo ani sme nikdy nepoužili lichotného slova, jako viete, ani zámienky lakomstva, Bôh je svedok;

⁵For neither were we at any time found using words of flattery, as you know, nor a cloak of covetousness (God is witness),

⁶ani sme nehľadali od ľudí chvály, ani od vás ani od iných, hoci sme si mohli dodať vážnosti jako Kristovi apoštolovia.

⁶nor seeking glory from men (neither from you nor from others), when we might have claimed authority as apostles of Christ.

⁷Ale sme boli láskaví medzi vami, sťa by kojaca matka nežne k sebe vinula a opatrovala svoje vlastné deti.

⁷But we were gentle among you, like a nursing mother cherishes her own children.

⁸A naplnení súc takou srdečnou láskou naproti vám hotoví sme boli dať vám nie len evanjelium Božie, ale aj svoje vlastné duše, pretože ste sa nám stali takí milí.

⁸Even so, affectionately longing for you, we were well pleased to impart to you, not the Good News of God only, but also our own souls, because you had become very dear to us.

⁹Lebo veď sa pamätáte, bratia, na našu úsilnú prácu a námahu, lebo sme pracovali dňom i nocou, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu a tak sme vám hlásali evanjelium Božie.

⁹For you remember, brothers, our labor and travail; for working night and day, that we might not burden any of you, we preached to you the Good News of God.

¹⁰Vy ste svedkami i Bôh, ako sväte, spravedlive a bezúhonne sme sa vám veriacim chovali

¹⁰You are witnesses with God, how holy, righteously, and blamelessly we behaved ourselves toward you who believe.

¹¹a že sme, jako viete, jedného každého z vás ako otec svoje vlastné deti napomínali a povzbudzovali

¹¹As you know, we exhorted, comforted, and implored every one of you, as a father does his own children,

¹²a osvedčovali, aby ste chodili hodne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a do svojej slávy.

¹²to the end that you should walk worthily of God, who calls you into his own Kingdom and glory.

¹³A preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že prijmúc od nás slovo zvesti Božej neprijali ste slová ľudí, ale - jako je pravda - slovo Božie, ktoré aj mocne pôsobí vo vás veriacich.

¹³For this cause we also thank God without ceasing, that, when you received from us the word of the message of God, you accepted it not as the word of men, but, as it is in truth, the word of God, which also works in you who believe.

¹⁴Lebo vy ste sa, bratia, stali nasledovníkmi cirkví Božích, ktoré sú v Judsku v Kristu Ježišovi, lebo aj vy ste pretrpeli to isté od svojich vlastných súkmeňovcov ako aj oni od Židov,

¹⁴For you, brothers, became imitators of the assemblies of God which are in Judea in Christ Jesus; for you also suffered the same things from your own countrymen, even as they did from the Jews;

¹⁵ktorí aj Pána Ježiša zabili aj svojich vlastných prorokov aj nás prenasledujúc vyhnali a Bohu sa neľúbia a sú protivní všetkým ľuďom

¹⁵who killed both the Lord Jesus and their own prophets, and drove us out, and didn’t please God, and are contrary to all men;

¹⁶a bránia nám hovoriť pohanom, aby neboli spasení, aby vždycky doplnili svoje hriechy, ale náhle prišiel na nich hnev Boží ku koncu.

¹⁶forbidding us to speak to the Gentiles that they may be saved; to fill up their sins always. But wrath has come on them to the uttermost.

¹⁷Ale my, bratia, osirotejúc násilným odlúčením od vás, na krátky čas, tvárou, nie srdcom, tým viacej sme sa usilovali vidieť vašu tvár s velikou túžbou.

¹⁷But we, brothers, being bereaved of you for a short season, in presence, not in heart, tried even harder to see your face with great desire,

¹⁸Preto sme chceli prijsť k vám, ja Pavel, i raz i dva razy, ale nám prekazil satan.

¹⁸because we wanted to come to you—indeed, I, Paul, once and again—but Satan hindered us.

¹⁹Lebo veď kto je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou chlúby - či azda nie aj vy pred naším Pánom Ježišom Kristom, keď prijde?!

¹⁹For what is our hope, or joy, or crown of rejoicing? Isn’t it even you, before our Lord Jesus TR adds “Christ” at his coming?

²⁰Lebo vy ste našou slávou a radosťou.

²⁰For you are our glory and our joy.