1Potom chodil Ježiš po Galilei, lebo nechcel chodiť po Judsku, pretože ho Židia hľadali zabiť.
1 Gannaaw loolu Yeesu doon na wër diiwaanu Galile.
2A bol blízko sviatok Židov, slávnosť stánov.
2 Bëggul woon a dem diiwaanu Yude, ndaxte Yawut ya dañu ko doon wut a rey. Fekk na bésu xewu Yawut ya, ñu koy wax màggalu Mbaar ya, mu ngi doon jubsi.
3Vtedy mu povedali jeho bratia: Prejdi odtiaľto a idi do Judska, aby aj tvoji učeníci videli tvoje skutky, ktoré činíš.
3 Noonu rakki Yeesu yu góor ya ne ko: «Jóge fi te dem diiwaanu Yude, ngir say taalibe gis, ñoom itam, jaloore yi ngay def.
4Lebo veď nikto nerobí ničoho skryte a chce sa sám ukázať verejnosti. Ak tedy činíš také veci, zjav sa svetu.
4 Ku bëgg a siiw, doo nëbb say jëf. Boo demee bay wone jaloore yu mel ni, fexeel ba ñépp gis la.»
5Lebo ani jeho bratia neverili v neho.
5 Rakkam yi dañu doon wax loolu, ndaxte ñoom itam gëmuñu ko woon.
6Vtedy im povedal Ježiš: Môj čas nie je ešte tu, ale váš čas je vždycky hotový.
6 Yeesu ne leen: «Sama waxtu jotagul. Ci yéen nag, waxtu yépp a baax.
7Vás nemôže svet nenávidieť, ale mňa nenávidí, lebo ja svedčím o ňom, že jeho skutky sú zlé.
7 Àddina du leen bañ waaye bañ na ma, man, ndaxte maa wax ne, seeni jëf baaxul.
8Vy len iďte hore na sviatok, ja (ešte) nejdem hore na tento sviatok, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.
8 Yéen nag demleen màggal ga. Demaguma màggal googu, ndaxte sama waxtu jotagul.»
9A keď im to povedal, zostal v Galilei.
9 Bi mu leen waxee loolu ba noppi, moom mu des Galile.
10Ale jako odišli jeho bratia hore na sviatok, vtedy odišiel aj on hore, nie zjavne, ale jako tajne.
10 Bi rakkam ya demee ca màggal ga, Yeesu itam sog a dem te kenn yégu ko; siiwalul demam.
11Vtedy ho hľadali Židia v ten sviatok a hovorili: Kdeže je tamten?
11 Fekk Yawut yaa nga ko doon seet ca màggal ga te naan: «Ana waa ji?»
12A bolo mnoho vravy o ňom v zástupoch, a jedni hovorili, že je dobrý, a druhí hovorili: Nie, ale zvádza zástup.
12 Ca biir mbooloo ma ñu ngi doon déeyante, di wax ci ay mbiram. Ñii naan: «Nit ku baax la.» Ñee naan: «Déedéet, day nax nit ñi.»
13Ale nikto nehovoril o ňom verejne, zo strachu pred Židmi.
13 Waaye kenn ñemewu koo tudd ca kaw, ndaxte dañoo ragaloon Yawut ya.
14A keď už bolo stred sviatku, odišiel Ježiš hore do chrámu a učil.
14 Bi ñu demee ba ca diggu màggal ga, Yeesu dem di jàngale ca kër Yàlla ga.
15Vtedy sa divili Židia a hovorili: Jako zná tento písma, keď sa neučil?
15 Yawut ya nag jaaxle, daldi ne: «Nu waa jii def ba xam lii lépp, moom mi jàngul?»
16Na tom im odpovedal Ježiš a riekol: Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.
16 Yeesu daldi leen tontu ne: «Li may jàngale, jógewul ci man, waaye ci ki ma yónni la jóge.
17Ak niekto chce činiť jeho vôľu, ten bude vedieť o tom učení, či je z Boha, a či ja hovorím sám od seba.
17 Ku fas yéenee wéy ci bëgg-bëggu Yàlla, dina xam ndax sama njàngale ci Yàlla la jóge, walla ci sama coobare.
18Ten, kto hovorí sám od seba, hľadá svoju vlastnú chválu; ale ten, kto hľadá chválu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý, a neprávosti v ňom niet.
18 Nit kiy wax ci coobareem nag, day wut a màggal boppam, waaye kiy wut a màggal ki ko yónni, dëgg rekk lay wax te jubadiwul fenn.
19Či vám Mojžiš nedal zákona? A nikto z vás neplní zákona. Prečo ma hľadáte zabiť?
19 Xanaa du Musaa moo leen jox ndigali Yàlla yi? Waaye kenn ci yéen sàmmu ko! Lu tax ngeen bëgg maa rey?»
20Zástup odpovedal: Démona máš. Kto ťa hľadá zabiť?
20 Mbooloo ma ne ko: «Xanaa dangaa am ay rab! Ku lay wut a rey?»
21Ježiš odpovedal a riekol im: Jeden skutok som učinil, a všetci sa preto divíte.
21 Yeesu ne leen: «Benn jaloore rekk laa def, te yéen ñépp ngeen jaaxle!
22Veď to bol Mojžiš, ktorý vám vydal obriezku, nie že by bola od Mojžiša, ale od otcov; a v sobotu predsa obrezujete človeka.
22 Li leen Musaa jox ndigalu xarafal gune yi --jógewul kat ci Musaa; mi ngi tàmbalee ci seen maami cosaan — moo tax ba ngeen nangoo xarafal nit ci bésu noflaay bi.
23Nuž ak v sobotu prijíma človek obriezku preto, aby nebol narušený zákon Mojžišov, na mňa sa tedy hneváte, že som uzdravil celého človeka v sobotu?
23 Bu ngeen manee xarafal nit ci bésu noflaay bi, ngir bañ a wàcc yoonu Musaa, lu tax nag ngeen mere ma, ndax li ma ci wéral nitu lëmm?
24Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravedlivý súd!
24 Bàyyileen di àtte ci ni ngeen di gise, te di àtte dëgg.»
25Vtedy hovorili poniektorí z Jeruzalemänov: Či nie je toto ten, ktorého to hľadajú zabiť?
25 Am na ci waa Yerusalem ñu doon wax naan: «Xanaa du nit kii lañuy wut a rey?
26A hľa, smele hovorí, a nič mu nevravia. Či azda naozaj poznali kniežatá, že je tento skutočne Kristus?
26 Xool-leen, mi ngi waaraate ci biir nit ñi, te kenn du ko wax dara. Ndax sunu kilifa yi dañoo xam ne, mooy Almasi bi?
27Ale o tomto vieme, odkiaľ je; no, Kristus, keď prijde, o tom nebude nikto vedieť, odkiaľ je.
27 Waaye waa ji, xam nanu fu mu jóge, te saa su Almasi bi dee dikk, kenn du xam fu mu bàyyikoo.»
28Vtedy zavolal Ježiš učiac v chráme a povedal: Znáte aj mňa aj viete, odkiaľ som, a neprišiel som sám od seba. Ale je pravdivý ten, ktorý ma poslal, ktorého vy neznáte.
28 Yeesu di jàngale ca kër Yàlla ga, daldi wax ca kaw ne: «Ndax xam ngeen ma te xam fi ma jóge? Ñëwaluma sama bopp, waaye ki ma yónni, ku wóor la. Yéen xamuleen ko.
29Ale ja ho znám, pretože som od neho, a on ma poslal.
29 Man xam naa ko, ndaxte ca moom laa jóge, te itam moo ma yónni.»
30Vtedy ho hľadali jať, ale nikto nepoložil na neho ruky, lebo ešte nebola prišla jeho hodina.
30 Noonu ñu koy wut a jàpp, waaye kenn manalu ko woon dara, ndaxte waxtoom jotagul woon.
31A zo zástupu mnohí uverili v neho a hovorili: Či Kristus, keď prijde, učiní viacej divov, ako je tých, ktoré tento učinil?
31 Moona nag, ñu bare ca mbooloo ma gëm nañu ko. Ñu nga naan: «Ndax bés bu Almasi bi dikkee, ay firndeem dina ëpp yu nit kii?»
32Ale keď počuli farizeovia zástup, že reptajúc povráva o ňom také veci, poslali farizeovia i najvyšší kňazi sluhov, aby ho jali.
32 Farisen ya daldi dégg la mbooloo ma doon déeyante ci mbirum Yeesu. Saraxalekat yu mag ya ak Farisen ya yebal ay alkaati yu daan wottu kër Yàlla ga, ngir ñu jàppi ko.
33Vtedy im povedal Ježiš: Ešte krátky čas som s vami a potom pojdem k tomu, ktorý ma poslal.
33 Yeesu wax ne: «Dinaa nekk ak yéen fi ak ab diir, sog a dem ci ki ma yónni.
34Budete ma hľadať, ale nenajdete, a ta, kde som ja, vy nemôžete prijsť.
34 Dingeen ma seet, waaye dungeen ma gis; te dungeen man a dem fa may nekk.»
35Vtedy si povedali Židia: Kam to tento pojde, že ho my nenajdeme? Či snáď pojde do diaspory Grékov a bude učiť Grékov?
35 Yawut ya di laajante ci seen biir naan: «Fu muy dem fu nu ko dul fekk? Mbaa du dafa nar a dem ca Yawut, ya gàddaaye ca Gereg ya, te jàngali Gereg ya?
36Aké je to slovo, ktoré povedal, budete ma vraj hľadať a nenajdete ma, a že ta, kde som ja, vy nemôžete prijsť?
36 Lan la baat yii mu wax di tekki: “Dingeen ma seet waaye dungeen ma gis,” ak: “Dungeen man a dem fa may nekk?”»
37Potom v posledný, v ten veliký deň sviatku stál Ježiš a volal: Ak niekto žízní, nech prijde ku mne a pije!
37 Bés ba mujjoon ca màggal ga moo ca ëpp solo; keroog Yeesu taxaw, wax ca kaw ne: «Ku mar, na ñëw ci man; ku gëm, na naan! Ndaxte Mbind mi nee na, ndox mu bare muy dundale dina xellee ci dënnam.»
38Kto verí vo mňa, jako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra.
39 Booba li ko taxoon di wax mooy Xelu Yàlla, mi ñi ko gëm naroon a jot. Fekk na joxeeguñu woon Xelu Yàlla mi, ndaxte ndamu Yeesu feeñagul woon.
39Ale to povedal o Svätom Duchu, ktorého mali dostať uverivší v neho. Lebo ešte nebolo Svätého Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.
40 Bi ñu déggee wax jooja, am ay nit ca mbooloo ma ñu naan: «Dëgg-dëgg kii mooy Yonent bi war a ñëw.»
40Vtedy mnohí zo zástupu počujúc to slovo hovorili: Toto je vpravde ten prorok.
41 Ñeneen naan: «Mooy Almasi bi.» Ña ca des it ne: «Waaye nan la Almasi bi man a jógee Galile?
41Iní hovorili: Toto je Kristus. A zase iní hovorili: Čo, azda z Galilee prijde Kristus?!
42 Mbind mi wax na ne, Almasi bi ci xeetu Daawuda lay wàcce te Betleyem, dëkku Daawuda, lay jóge.»
42Či nehovorí Písmo, že zo semena Dávidovho a z Betlehema, z mestečka, kde bol Dávid, prijde Kristus?
43 Noonu féewaloo daldi am ca biir mbooloo ma ndax Yeesu.
43A povstala roztržka pre neho v zástupe.
44 Am na ca ñoom ñu ko bëggoon a jàpp, waaye kenn manalu ko woon dara.
44A niektorí z nich ho chceli jať, ale nikto nepoložil na neho rúk.
45 Bi alkaati ya delloo, saraxalekat yu mag ya ak Farisen ya laaj leen ne: «Lu tax indiwuleen ko?»
45A sluhovia prišli zpät k najvyšším kňazom a farizeom, ktorí im povedali: Prečo ste ho nedoviedli?
46 Alkaati ya ne leen: «Kenn musul a waxe ni nit kooku!»
46Sluhovia odpovedali: Nikdy tak nehovoril človek ako tento človek.
47 Noonu Farisen ya laaj leen: «Mbaa naxuñu leen, yéen itam?
47Vtedy im odpovedali farizeovia: Či ste azda i vy zvedení?
48 Ndax am na kenn ci saraxalekat yi walla ci Farisen yi ku ko gëm? Déedéet.
48Či azda niekto z kniežat uveril v neho, alebo z farizeov?
49 Waaye mbooloo mi xamuñu yoonu Musaa; ñu alku lañu!»
49Ale iba ten zástup, ktorý nezná zákona - zlorečení sú.
50 Nikodem bokkoon na ca Farisen ya fa nekkoon. Fekk moo seeti woon Yeesu lu jiitu. Mu ne leen:
50Na to im povedal Nikodém, ktorý to bol predtým prišiel k nemu vnoci, a bol jedným z nich:
51 «Ndax ci sunu yoon, man nañoo daan kenn te dégluwuñu ko, mbaa ñu xam lu mu def?»
51Či náš zákon súdi človeka prv, ako by bol počul od neho a zvedel, čo robí?
52 Ñu tontu ko ne: «Mbaa du yaw itam dangaa bokk ci diiwaanu Galile? Gëstul, kon dinga xam ne, benn yonent musul a jóge Galile.»
52Odpovedali a riekli mu: Či si azda aj ty z Galilee? Zpytuj a vidz, že prorok nepovstane z Galilee.
53 Gannaaw loolu ku ci nekk dellu sa kër.
53A išli každý do svojho domu.