1A Ježiš odišiel na Olivový vrch.
1 Yeesu moom, dem ca tundu Oliw ya.
2Ale na úsvite zase prišiel do chrámu, a všetok ľud prichádzal k nemu; a sadol si a učil ich.
2 Ca ëllëg sa ca fajar, mu dellu ca kër Yàlla ga, mbooloo ma fa teewoon wër ko. Mu toog, tàmbali di leen jàngal.
3A zákonníci a farizeovia doviedli k nemu ženu, pristihutú v cudzoložstve, a postaviac je do prostredku
3 Xutbakat ya ak Farisen ya indi jenn jigéen ju ñu bettoon muy njaaloo, ñu taxawal ko ca diggu mbooloo ma.
4povedali mu: Učiteľu, táto žena bola pristihnutá pri skutku, keď cudzoložila.
4 Noonu ñu ne Yeesu: «Kilifa gi, jigéen jii de, dañu koo bett muy njaaloo.
5A v zákone nám prikázal Mojžiš kameňovať také ženy, nuž čo ty hovoríš?
5 Ci ndigali Yàlla yi, jigéen ju njaaloo, Musaa dafa santaane ñu sànni ko ay xeer, ba mu dee. Yaw nag, lu ciy sa xalaat?»
6Ale to povedali pokúšajúc ho, aby ho mohli obžalovať. A Ježiš sa zohnul dolu a písal prstom na zem.
6 Loolu nag, dañu ko doon wax ngir seetlu ko, ndaxte bëggoon nañoo tiiñal Yeesu. Yeesu sëgg, di bind ak baaraamam ci suuf.
7A keď sa ho len neprestávali opytovať, pozdvihol sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň.
7 Bi laaj ya baree, mu siggi ne leen: «Ku musul a def bàkkaar ci yéen, na ko jëkk a sànniy xeer.»
8A opät sa zohnul dolu a písal na zem.
8 Noonu mu sëggaat, dellu di bind ci suuf.
9Ale oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších až po posledných, a zanechaný bol Ježiš sám, i žena, stojaca v prostredku.
9 Bi ñu déggee loolu, ñuy rocceeku kenn-kenn, mag ña jiitu. Yeesu rekk des fa, jigéen ja taxaw ca kanamam.
10A keď sa zase pozdvihol Ježiš a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej: Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci? Či ťa niktorý neodsúdil?
10 Mu daldi siggi ne ko: «Jigéen ji, ana ñi la doon jiiñ njaaloo? Ndax kenn tegu la tooñ?»
11A ona riekla: Niktorý, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej.
11 Mu ne ko: «Kenn, Sang bi.» Yeesu ne ko: «Man it ci sama wàll, duma la daan. Demal, waaye bul defati bàkkaar.»
12Potom im zase hovoril Ježiš a riekol: Ja som svetlo sveta. Ten, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života.
12 Yeesu jubluwaat ca mbooloo ma ne leen: «Man maay leeru àddina si. Ku ma topp doo dox cig lëndëm, waaye dinga am leeru dund.»
13A farizeovia mu povedali: Ty svedčíš sám o sebe; tvoje svedoctvo nie je pravdivé.
13 Farisen ya ne ko: «Yaw yaay seedeel sa bopp, kon li ngay wax du dëgg.»
14A Ježiš odpovedal a riekol im: I jestli ja svedčím sám o sebe, je moje svedoctvo pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy neviete, odkiaľ prichádzam alebo kam idem.
14 Yeesu tontu leen: «Maa ngi seedeel sama bopp, teewul li may wax di dëgg, ndaxte xam naa fa ma bàyyikoo, xam fa ma jëm. Waaye yéen xamuleen fa ma bàyyikoo ak fa ma jëm.
15Vy súdite podľa súdu tela; ja nesúdim nikoho.
15 Ci gis-gisu àddina ngeen di àttee; man duma àtte kenn.
16Ale aj jestli ja súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale som ja a ten, ktorý ma poslal, Otec.
16 Teewul nag, su ma demee bay àtte, bu jub lay doon, ndaxte du man rekk ay àtte, waaye Baay, bi ma yónni, daf ciy ànd ak man.
17A veď aj vo vašom zákone je napísané, že dvoch ľudí svedoctvo je pravdivé.
17 Seen yoon dafa wax ne, seedes ñaari nit a gën a wóor.
18Ja som, ktorý svedčím sám o sebe, a svedčí o mne ten, ktorý ma poslal, Otec.
18 Man maa ngi seedeel sama bopp, te Baay bi ma yónni mi ngi may seedeel itam.»
19Vtedy mu povedali: A kdeže je ten tvoj otec? Ježiš odpovedal: Neznáte ani mňa ani môjho Otca. Keby ste mňa znali, znali by ste aj môjho Otca.
19 Ñu laaj ko ne: «Kuy sa baay?» Yeesu tontu ne: «Xamuleen ma, xamuleen sama Baay. Bu ngeen ma xamoon, xam ko.»
20Tieto slová hovoril Ježiš pri pokladnici učiac v chráme, a nikto ho nejal, lebo ešte nebola prišla jeho hodina.
20 Bi muy wax loolu, Yeesoo nga doon jàngalee ca kër Yàlla ga, ca wetu fa ñu doon denc asaka ya. Kenn mënu ko woon a jàpp, ndaxte waxtoom jotagul.
21Potom im zase povedal Ježiš: Ja idem, a budete ma hľadať a zomriete vo svojom hriechu. Ta, kam ja idem, vy nemôžete prijsť.
21 Yeesu dellu ne leen: «Maa ngi dem; dingeen ma seet, waaye seen bàkkaar ngeen di deeyaale. Fa ma jëm, dungeen fa man a dem.»
22Vtedy hovorili Židia: Či sa snáď sám zabije, keď hovorí, že ta, kam ja idem, vy nemôžete prijsť?
22 Yawut yay waxante naan: «Nee na kat, fa mu jëm, dunu fa man a dem. Mbaa du day xaruji?»
23A on im povedal: Vy ste zdola; ja som zhora; vy ste z tohoto sveta; ja nie som z tohoto sveta.
23 Yeesu tontu ne: «Yéen, fii ngeen bawoo, ci suuf, waaye man ca kaw laa jóge. Àddina ngeen soqikoo, waaye man bokkuma ci.
24Nuž povedal som vám, že zomriete vo svojich hriechoch; lebo ak neuveríte, že ja som, zomriete vo svojich hriechoch.
24 Looloo tax ma ne, ci seeni bàkkaar ngeen di dee. Bu ngeen gëmul ki ma nekk, dingeen dee ci seeni bàkkaar.»
25Vtedy mu povedali: A ktože si ty? A Ježiš im odpovedal: Predne to, čo vám aj hovorím.
25 Ñu ne ko: «Yaay kan?» Mu ne leen: «Li ma leen waxoon ca njàlbéen ga.
26Mnoho mám čo o vás hovoriť a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja, čo som počul od neho, to hovorím svetu.
26 Li ma man a wax ci yéen ba àtte leen, bare na. Waaye ki ma yónni, ku wóor la, te li mu ma wax rekk laay jottali àddina.»
27Ale neporozumeli, že im hovoril o Otcovi.
27 Xamuñu woon ne, Yàlla Baay bee tax muy wax.
28A tak im povedal Ježiš: Keď povýšite Syna človeka, vtedy zviete, že ja som, a že sám od seba nerobím ničoho, ale jako ma naučil môj Otec, tak a to hovorím.
28 Yeesu nag ne leen: «Bu ngeen yékkatee Doomu nit ki, dingeen xam ne, Maay ki nekk. Dingeen xam ne it, duma def dara man ci sama bopp. Li ma Baay biy jàngal rekk laay wax.
29A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nezanechal ma Otec samotného, lebo ja vždycky činím to, čo sa jemu ľúbi.
29 Te it ki ma yónnee ngi ànd ak man; musu maa bàyyi ma wéet, ndaxte li ko neex rekk laay def.»
30Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.
30 Bi ñuy dégg Yeesu di wax loolu, ñu bare daldi koy gëm.
31Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom slove, vpravde ste mojimi učeníkmi
31 Yeesu ne Yawut ya ko gëmoon: «Bu ngeen saxee ci li ma wax, nekk ngeen samay taalibe ci lu wóor.
32a poznáte pravdu, a pravda vás vyslobodí.
32 Te it dingeen xam dëgg gi te dëgg gi dina leen goreel.»
33Odpovedali mu: Semä Abrahámovo sme a nikdy sme nikomu neslúžili; jako ty teda hovoríš, že vraj budete slobodní?
33 Ñu tontu ko ne: «Nun ci Ibraayma lanu soqikoo te musunoo nekk jaamu kenn. Nan nga nu man a waxe ne, dinañu leen goreel?»
34Ježiš im odpovedal: Ameň, ameň vám hovorím, že každý, kto činí hriech, je sluhom hriechu.
34 Yeesu ne leen: «Ci dëgg-dëgg maa ngi leen koy wax, képp kuy bàkkaar, jaamu bàkkaar la.
35A sluha nezostáva v dome na veky; syn zostáva na veky.
35 Te jaam du bokk ci kër gi ba fàww, waaye doom, moom, ci kër gi la bokk ba fàww.
36Tedy keď vás Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.
36 Kon nag bu leen Doom ji defee gor, dingeen doon ay gor tigi.
37Viem, že ste semä Abrahámovo, ale ma hľadáte zabiť, lebo moje slovo nemá miesta vo vás.
37 Xam naa ne askanu Ibraayma ngeen. Waaye yéena ngi may wut a rey, ndaxte li may jàngale xajul ci yéen.
38Ja, čo som videl u svojho Otca, to hovorím: a tak aj vy, čo ste videli a počuli od svojho otca, to robíte.
38 Li ma sama Baay won laay wax; waaye yéen, li leen seen baay di wax ngeen di def.»
39Odpovedali a riekli mu: Naším otcom je Abrahám. Na to im povedal Ježiš: Keby ste boli deťmi Abrahámovými, robili by ste skutky Abrahámove;
39 Ñu tontu ko ne: «Ibraayma mooy sunu baay.» Yeesu ne leen: «Bu ngeen dee waa kër Ibraayma, dingeen jëfe ni moom.
40ale teraz ma hľadáte zabiť, človeka, ktorý som vám hovoril pravdu, ktorú som počul od Boha; toho Abrahám neurobil.
40 Léegi nag yéena ngi may wut a rey, man mi leen jottali dëgg, gi ma jële ca Yàlla. Ibraayma deful lu ni mel.
41Vy konáte skutky svojho otca. Povedali mu: My sme sa nezrodili zo smilstva; máme jedného otca, Boha.
41 Li ngeen donne ci seen baay rekk ngeen di def.» Ñu tontu ko ne: «Nun de, dunu doomi araam. Benn baay rekk lanu am, mooy Yàlla.»
42Ježiš im povedal: Keby bol Bôh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel sám od seba, ale on ma poslal.
42 Yeesu ne leen: «Bu Yàlla doon seen baay, dingeen ma bëgg, ndaxte ca moom laa jóge, ñëw ci ndigalam. Ñëwaluma sama bopp, waaye moo ma yónni.
43Prečo neznáte mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať moje slovo.
43 Lu tax dégguleen li ma leen wax? Li ko waral moo di mënuleen koo déglu.
44Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je lhár a jej otec, otec lži.
44 Seytaane mooy seen baay, te bëgg-bëggam ngeen di bëgg di def. Bóomkat la mas a doon. Du taxaw mukk ci dëgg, ndaxte dëgg nekkul ci moom. Buy fen, dëppoo na ak jikkoom, ndaxte fenkat la, te ci moom la fen soqikoo.
45Ale ja, pretože hovorím pravdu, neveríte mi.
45 Waaye man damay wax dëgg, moo tax gëmuleen ma.
46Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu? Ale ak hovorím pravdu, prečo mi neveríte?
46 Kan ci yéen moo man a seede ne, bàkkaar naa? Su ma waxee dëgg nag, lu tax dungeen ma gëm?
47Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.
47 Ku nekk doomu Yàlla dina déglu ay waxam. Waaye nekkuleen doomi Yàlla, looloo tax dungeen déglu.»
48Vtedy odpovedali Židia a riekli mu. Či my nehovoríme dobre, že si ty Samaritán a že máš démona?
48 Yawut ya ne ko: «Ndax danoo waxul dëgg, bu nu nee, nitu Samari nga te dangaa am ay rab?»
49A Ježiš odpovedal: Ja nemám démona, ale ctím svojho Otca, a vy ma zneuctievate.
49 Yeesu ne leen: «Awma rab; waaye sama Baay laay teral, te yéen dangeen may toroxal.
50A ja nehľadám svojej chvály; jesto, kto hľadá a súdi.
50 Wutumaa màggal sama bopp. Keneen a ma koy wutal te mooy àtte.
51Ameň, ameň vám hovorím, že ak niekto zachová moje slovo, neuvidí smrti na veky.
51 Ci dëgg-dëgg maa ngi leen koy wax, kuy sàmm sama wax doo dee mukk.»
52Vtedy mu povedali Židia: Teraz sme poznali, že máš démona. Abrahám zomrel, i proroci pomreli, a ty hovoríš, že vraj ak niekto zachová moje slovo, neokúsi smrti na veky.
52 Yawut ya ne ko: «Léegi wóor nanu ne, dangaa am ay rab! Ibraayma faatu na, yonent yépp faatu, yaw nga naan: “Kuy sàmm sama wax, doo ñam dee.”
53Či si ty azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý predsa zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa ty robíš?
53 Sunu baay Ibraayma faatu na; mbaa du dangaa defe ne, yaa ko gën a màgg? Yonent yi itam faatu nañu. Waaw, loo teg sa bopp?»
54Ježiš odpovedal: Ak ja sám seba chválim, moja chvála je nič. Jesto môj Otec, ktorý ma chváli, o ktorom vy hovoríte, že je to váš Bôh,
54 Yeesu ne leen: «Su ma dee màggal sama bopp, du am maana. Sama Baay a may màggal, moom mi ngeen naan, mooy seen Yàlla.
55a nepoznali ste ho, ale ja ho znám. A keby som povedal, že ho neznám, bol by som vám podobným lhárom; ale ho znám a zachovávam jeho slovo.
55 Xamuleen ko nag; man maa ko xam. Su ma ne woon xawma ko, ab fenkat laay doon ni yéen. Waaye xam naa ko te maa ngi sàmm waxam.
56Abrahám, váš otec, splesal, aby videl môj deň, aj videl a radoval sa.
56 Seen baay Ibraayma bég na, bi mu yégee sama ngan. Bi mu ko gisee it, bég na ci lool.»
57Vtedy mu povedali Židia: Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a Abraháma si videl?
57 Yawut ya ne ko: «Amaguloo juróom-fukki at, ba noppi naan gis nga Ibraayma?»
58Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že prv než bol Abrahám, som ja.
58 Yeesu ne leen: «Ci dëgg-dëgg maa ngi leen koy wax, laata ñuy sàkk Ibraayma, fekk na ma doon ki ñuy wax Maay ki nekk.»
59Vtedy zodvihli kamene, aby hodili do neho. Ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu prejdúc pomedzi nich a tak odišiel.
59 Noonu ñu for ay xeer, bëgg ko koo sànni ngir rey ko. Waaye Yeesu nëbbu, génn kër Yàlla ga.