1 Boro kaŋ ga ba goojiyaŋ ya bayray baako no, Amma boro kaŋ wangu kaseetiyaŋ, alman daa no a se.
1Ten, kto miluje kázeň, miluje známosť, a ten, kto nenávidí karhania, je ako hovädo.
2 Boro hanno ga du gaakuri Rabbi do, Amma a ga dabari-laalo-koy zeeri.
2Dobrý človek dosiahne priazne od Hospodina; ale muža, ktorý pácha nešľachetnosti, odsúdi.
3 I si boro sinji laala boŋ bo, Amma i si adilante tiksa hibandi.
3Človek neobstojí v bezbožnosti, ale koreň spravedlivých sa nepohne.
4 Wayboro bine-hanante-koy ya darza fuula no nga kurnye se, Amma haawi teeko wo ga hima biri ra fumbi.
4Chrabrá žena statočná je korunou svojho muža; ale jako hnis v jeho kostiach je tá, ktorá pôsobí hanbu.
5 Adilantey fonguyaŋey ya cimikoyyaŋ no, Amma boro laaley saawarey ga ti gulinci.
5Myšlienky spravedlivých sú spravedlivým súdom; zúmysly bezbožníkov sú lesť.
6 Boro laaley sanney ya gumandi no boro wiyaŋ se, Amma adilantey me g'i faaba.
6Slová bezbožníkov sú nastrojené úkladiť krvi; a ústa úprimných? Tie ich vytrhnú zo zlého.
7 I ga boro laaley bare ka gum hala i ma si no, Amma adilantey dumo ga sinji.
7Len prevrátiť bezbožníkov, a niet ich; ale dom spravedlivých obstojí.
8 Boro ga du sifayaŋ nga laakal goyo boŋ, Amma i ga donda boro kaŋ laakal ga siiri.
8Človeka chvália podľa jeho rozumu; ale tým, kto je prevráteného srdca, budú opovrhovať.
9 Boro kaŋ i man'a ye hay fo hanno no, Day a gonda bannya, A bisa boro kaŋ ga nga boŋ beerandi, A sinda baa ŋwaari mo.
9Lepší je nevážený, ktorý má sluhu, ako ten, kto sa robí slávnym a nemá chleba.
10 Adilante ga laakal nda nga almano fundi, Amma boro laalo suujo ya bine-biibay no.
10Spravedlivý zná dušu svojho hoväda a pečuje oň, ale srdce bezbožných je ukrutné.
11 Boro kaŋ na nga fari far ga kungu nda ŋwaari, Amma boro kaŋ na boro yaamey gana, a koy sinda boŋ.
11Ten, kto obrába svoju zem, nasýti sa chleba; ale ten, kto nasleduje zaháľačov, je bez rozumu.
12 Boro laalo ga yalla nda laala hirrimi ham, Amma adilante tiksa ga nafa no.
12Bezbožník pachtí po love zlých ľudí, ale koreň spravedlivých vydáva ovocie.
13 Me sanni yaamo ra hirrimi go no boro laalo se, Amma adilante ga taabi yana.
13V prestúpení rtov leží osídlo pre zlého, ale spravedlivý vyjde z úzkosti.
14 Boro ga kungu nda gomni nga me nafayaŋo do, I ga boro bana mo nda nga kambe goyey.
14Z ovocia svojich úst sa každý nasýti dobrého, a zásluha rúk človeka sa mu vráti.
15 Saamo diyaŋo gaa, nga fonda ga saba no, Amma laakalkooni ga hangan saaware se.
15Cesta blázna je priamou v jeho očiach, ale ten, kto poslúcha radu, je múdry.
16 Saamo futa ga bangay sahãadin, Amma laakalkooni ga haawi daabu.
16Hnev blázna sa naskutku pozná; ale ten, kto skrýva hanbu, je chytrý.
17 Boro kaŋ na cimi ci, adilitaray no a ga bangandi, Amma tangari seedakoy, kala gulinci.
17Ten, kto smele hovorí pravdu, vyhlasuje spravedlivosť, ale falošný svedok lesť.
18 Boro go no kaŋ ga salaŋ nda cahãyaŋ danga takuba gooruyaŋ cine, Amma laakalkooni deene ya baani no.
18Niekto hovorí nerozvážlive, jako keby bodal mečom; ale jazyk múdrych je hotovým liekom.
19 Me kaŋ ga cimi ci ga tabbat hal abada, Amma deena kaŋ ga tangari te ga ban fap! folloŋ.
19Pravdivé rty budú stáť na veky, ale lživý jazyk na chvíľu.
20 Gulinci go no borey kaŋ yaŋ ga ilaalo sijiri biney ra se, Amma bina farhã go no baani saawarekoy se.
20Lesť je v srdci tých, ktorí vymýšľajú zlé; ale tí, ktorí radia to, čo donáša pokoj, majú radosť.
21 Masiiba si no kaŋ ga du adilantey, Amma boro laalo ga to da doori.
21Neprihodí sa spravedlivému nijaká zlá vec; ale bezbožníci budú plní zlého.
22 Me kaŋ ga taari ya fanta hari no Rabbi se, Amma bora kaŋ ga goy da cimi ya a farhã hari no.
22Lživé rty sú ohavnosťou Hospodinovi; ale tí, ktorí činia pravdu, sa mu ľúbia.
23 Laakalkooni ga nga bayra tugu, Amma saamey biney ga saamotaray fe.
23Chytrý človek skrýva známosť, ale srdce nerozumných vyvoláva bláznovstvo.
24 Kookarantey kambey ga te mayray, Amma i ga tilas goy dake hawfuney boŋ.
24Ruka usilovných bude panovať, ale ľstivá a lenivá bude dávať plat.
25 Boro bine ra fitina ga naŋ a ma sumbal, Amma gomni sanni ga bina kaanandi.
25Starosť v srdci človeka tlačí ho dolu; ale dobré slovo ho obveselí.
26 Adilante ga ti jina candiko nga gorokasin se, Amma boro laaley fondey g'i darandi.
26Spravedlivý človek upraví svojho blížneho na cestu; ale cesta bezbožníkov zavedie ich samých.
27 Hawfuno si nga koli ham fooru bo, Amma himmante duure ya darza hari no.
27Nebude piecť ľstivý človek toho, čo ulovil; ale u pilného je vzácny majetok človeka.
28 Adilitaray fonda ra fundi go no, A fondayzey ra mo buuyaŋ si no.
28Na stezke spravedlivosti je život, a na jej ceste, na jej chodníku niet smrti.