1 Ize laakalkooni ga nga baaba dondonandiyaŋ ta, Amma dondako si maa kaseetiyaŋ.
1Múdry syn prijíma kázeň otcovu, ale posmievač nepočúva žehrania.
2 Boro ga albarka ŋwa nga me nafa do, Amma amaana ŋwaako fundo ga toonye ŋwa.
2Z ovocia svojich úst bude každý jesť dobré; ale duša tých, ktorí robia neverne, sa najie ukrutnosti.
3 Boro kaŋ ga haggoy nda nga me ga nga boŋ hallasi, Amma boro kaŋ na nga me taŋ, Halaciyaŋ ga ti a baa.
3Ten, kto strežie svoje ústa, ostríha svoju dušu; kto príliš roztvára svoje rty, na toho prijde zkaza.
4 Hawfuno go ga bini, amma a si du hay kulu, Day kookarante fundo ga zaada.
4Žiada si a nemá duša leňocha, a duša usilovných sa vytučí.
5 Adilante ga konna taari, Amma boro laalo ya fanta hari no, A ga haawi hari te mo.
5Spravedlivý nenávidí lživého slova, ale bezbožník sa zosmradí a bude sa hanbiť, až zrumenie.
6 Adilitaray ga boro kaŋ fondo ga kay batu, Amma laala ga zunubikooni bare ka gum.
6Spravedlivosť strežie toho, ktorého cesta je bez úhony; ale bezbožnosť vyvráti toho, kto pácha hriech.
7 Boro go no kaŋ ga nga boŋ himandi arzakante, A go mo, a sinda hay kulu. Boro go no mo kaŋ ga nga boŋ himandi talka, A gonda duure boobo mo.
7Niekto sa robí bohatým a nemá ničoho; a zase niekto sa robí chudobným, a má mnoho majetku.
8 Boro fundo fansa ya a duura no, Amma alfukaaru si maa kaseetiyaŋ.
8Výplatou duše človeka je jeho bohatstvo; ale chudobný nečuje žehrania.
9 Adilante kaaro ga farhandi, Amma boro laalo fitilla ga bu.
9Svetlo spravedlivých svieti vesele, ale svieca bezbožných zhasne.
10 Boŋbeeray fonda ra hay kulu si no kala yanje, Amma laakal go no borey kaŋ yaŋ ga saaware hanno ta do.
10Len pýchou pôsobí človek svár; ale u tých, ktorí sa radia, je múdrosť.
11 Arzaka kaŋ i du goy yaamo do ga ye ka ciya ikayna, Amma boro kaŋ ga margu-margu nga kambe goyo do ga du tontoni.
11Majetok, hriešne nadobudnutý, sa bude umenšovať; ale ten, kto sbiera rukou, rozmnoží.
12 Muraadu kaŋ mongo ka feeri ga naŋ bine ma dooru, Amma d'i du ngey bine ibaay hari, fundi tuuri no.
12Očakávanie, ktoré sa odťahuje, robí srdce chorým; ale splnená žiadosť je stromom života.
13 Boro kaŋ donda Sanno ga halaciyaŋ candi ka kande nga boŋ gaa, Amma boro kaŋ humburu lordo ga du nga alhakku.
13Ten, kto pohŕda slovom Božím, škodí sám sebe; ale tomu, kto sa bojí prikázania, bude odplatené.
14 Laakalkooni dondonandiyaŋ ya fundi hari-mo no, Kaŋ ga boro fay da buuyaŋ kumsay.
14Naučenie múdreho je prameňom života, vyhnúť sa osídlam smrti.
15 Fahamay hanno ga gaakuri candi, Amma naanay feeriko fonda ga sandi.
15Dobrý rozum dodáva miloty; a cesta tých, ktorí robia neverne, je tvrdá.
16 Laakalkooni kulu ga nga goyo te bayray boŋ, Amma saamo ga nga saamotara bangandi.
16Každý opatrný robí umne; ale blázon rozprestiera bláznovstvo.
17 Diya laalo ga kaŋ bone ra, Amma diya naanaykoy ya baani no.
17Bezbožný posol padne do zlého, ale verný zvest je lekárstvom.
18 Talkataray da haawi go boro kaŋ wangu goojiyaŋ se, Amma boro kaŋ haggoy da kaseetiyaŋ ga du beeray.
18Chudoba a hanba stihne toho, kto opúšťa kázeň; ale ten, kto zachováva pokarhanie, bude ctený.
19 Muraadu kaŋ feeri ga kaan fundi se, Amma fanta hari no saamey se i ma fay da laala teeyaŋ.
19Splnená túžba je sladká duši; ale bláznom je ohavnosťou odstúpiť od zlého.
20 Ma dira laakalkooney banda, ni ga te laakal mo, Amma saamey hangasin ga di bone.
20Ten, kto chodí s múdrymi, bude múdry; ale tomu, kto sa druží s bláznami, sa zle povodí.
21 Bone ga zunubikooni ce kondo ŋwa, Amma i ga gomni bana adilante se.
21Hriešnikov bude prenasledovať zlé; ale spravedlivým odplatí Bôh dobrým.
22 Boro hanno ga tubu naŋ hala nga haamey se, Amma i ga zunubikooni duure jisi adilantey se.
22Dobrý zanecháva dedičstvo až synom synov, a majetok toho, kto hreší, je zachovaný spravedlivému.
23 Talkey farey ra, ŋwaari boobo go no, Amma cimi ciiti jaŋay g'a haabu ka ku.
23Mnoho pokrmu je na čerstvo zoranej roli chudobných, a niekto hynie pre neporiadok.
24 Boro kaŋ mana nga izo barzu goono ga wangu nga izo no, Amma boro kaŋ ga ba r'a g'a gooji nda anniya.
24Ten, kto zdržuje svoj prút, nenávidí svojho syna; ale ten, kto ho miluje, kázni ho zavčasu.
25 Adilante ga ŋwa hal a fundo ma kungu, Amma boro laalo gunda ga jaŋ.
25Spravedlivý jie do sýtosti svojej duše; ale život bezbožníkov trpí nedostatkom.