1 Wayboro laakalkooni ga nga fuwo cina, Amma wayboro saamo ga nga wano zeeri nda nga kambey.
1Múdra žena buduje svoj dom, ale bláznivá ho borí svojimi rukami.
2 Boro kaŋ ga dira nga adilitaray toonante ra ga humburu Rabbi, Amma boro kaŋ ga nga fonda siirandi ga dond'a no.
2Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním.
3 Saamo me ra gonda sar'ize a boŋbeera sabbay se, Amma laakalkooney deeney g'i hallasi.
3V ústach blázna je prút pýchy; ale múdrych ostríhajú ich múdre rty.
4 Nangu kaŋ sinda haw, i ŋwaari garba ga hanan, Amma yeeji gaabi do i ga te tontoni boobo.
4Keď nieto volov, sú prázdne jasle, ale mnoho dôchodku je v sile vola.
5 Seeda daahirante si tangari, Amma tangari seedakoy, kala tangari kaŋ a ga ci.
5Verný svedok neklame; ale falošný svedok hovorí všelijakú lož.
6 Dondayankoy ga laakal ceeci, a si du a, Amma bayray wo, hari doogono no fahamante se.
6Posmievač hľadá múdrosť, ale jej niet, a rozumnému je známosť ľahká.
7 Ma fun boro kaŋ si caram do, Zama ni si bayray meyo gar a do.
7Iď zpred muža blázna, a nepoznáš u neho rtov známosti.
8 Haggoyyankoy laakalo ga ti a ma faham da nga fonda, Amma saamey saamotara ya gulinci no.
8Múdrosťou opatrného je rozumieť svojej ceste, a bláznovstvom nerozumných je lesť.
9 Saamey ga taali himandi hahaarayaŋ hari, Amma boro toonante do gomni miila go no.
9Bláznom sa posmieva obeť za hriech; ale medzi úprimnými je záľuba.
10 Boro bine ga nga boŋ azaaba bay, A farhã mo, boro fo si maa r'a.
10Srdce zná horkosť svojej duše, a do jeho radosti sa neprimieša cudzí.
11 I ga boro laaley windey bare ka gum, Amma adilantey bukkey ga te albarka.
11Dom bezbožných bude vyhladený, ale stán úprimných bude rozkvitať.
12 Fondo go no kaŋ go kayante boro diyaŋo gaa, Amma a bananta ya buuyaŋ fondo no.
12Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti.
13 Baa haari teeyaŋ si ganji bine gonda hasaraw. Haari wo, a ga hin ka kokor da bine tiŋay.
13Aj vo smiechu bolieva srdce, a po nej, po radosti, býva zármutok.
14 Boro kaŋ ye da banda nga bina ra ga kungu nda nga fonda, Boro hanno mo nda haŋ kaŋ go a wano ra.
14Svojich ciest sa nasýti ten, kto sa odvrátil srdcom od Boha, a dobrý človek sa vzdiali od neho.
15 Boro kaŋ sinda carmay ga sanni kulu cimandi, Amma laakalkooni ga haggoy nda nga te-goyey hala a ma boori.
15Hlúpy verí každému slovu; ale opatrný rozumie svojmu kroku.
16 Laakalkooni ga humburu, a ga fay da laala teeyaŋ mo, Amma saamo ga boŋ jare ka ne nga na hay kulu tabbatandi.
16Múdry sa bojí a odstúpi od zlého, ale blázon dotiera a je smelý.
17 Bine-waaso-koy ga saamotaray goy te. Boro kaŋ ga dabari laalo kaa taray mo, i ga konn'a.
17Prudký človek sa dopúšťa bláznovstva, a človek, ktorý vymýšľa zlé, bude nenávidený.
18 Boro kaŋ sinda carmay ga saamotaray tubu, Amma bayray ga te laakalkooni se boŋ gaa taalam.
18Hlúpi dedia bláznovstvo; ale opatrní budú korunovaní známosťou.
19 Boro laaley ga aniya ka sumbal boro hanney jine, Zambantey mo yaadin cine no adilantey fu meyey gaa.
19Zlí sa budú musieť zohnúť pred dobrými a bezbožníci pri bránach spravedlivého.
20 Talka ya wangay hari no baa nga gorokasin se, Amma arzakante gonda baako boobo.
20I svojmu blížnemu býva nenávidený chudobný; ale bohatý má mnoho tých, ktorí ho milujú.
21 Boro kaŋ donda nga gorokasin, Zunubi no a goono ga te, Amma boro kaŋ ga bakar talkey se ya bine kaani koy no.
21Ten, kto pohŕda svojím blížnym, hreší; ale ten, kto sa zľutováva nad strápenými, je blahoslavený.
22 Goy laalo soolakoyey, manti i goono ga fondo taŋ no? Amma suuji nda cimi ga ciya gomni te-koy baa.
22Či azda neblúdia tí, ktorí vymýšľajú zlé? Ale milosť a pravda bude tým, ktorí smýšľajú dobré.
23 Goy kulu ra gonda riiba, Amma me sanni hinne si kande kala talkataray.
23Z každej práce býva nejaký zisk; ale slovo rtov vedie iba do núdze.
24 Laakalkooney boŋ taalam ga ti i arzaka, Amma saamey saamotara ya saamotaray hinne no.
24Korunou múdrych je ich bohatstvo, a bláznovstvom nerozumných je bláznovstvo.
25 Cimi seeda ciiko ga fundiyaŋ faaba, Amma tangari ciiko ga hiila candi.
25Pravdivý svedok vytrhuje duše; ale ľstivý hovorí všelijakú lož.
26 Rabbi humburkumay ra naanay gaabikooni go no. Bora din izey mo ga du tuguyaŋ do.
26V bázni Hospodinovej je pevná nádej, a takého človeka synovia budú mať útočište.
27 Rabbi humburkumay ya fundi hari zuru mo yaŋ no, Kaŋ ga boro fay da buuyaŋ hirrimey.
27Bázeň Hospodinova je prameňom života vyhnúť sa osídlam smrti.
28 Bonkooni darza ga ti a jama baayaŋo, Amma boro jaŋay ga ti koy kayney halaciyaŋ.
28Vo množstve ľudu je sláva kráľova; ale kde niet ľudí, zkaza vladára.
29 Boro kaŋ ga suuru nda bine tunyaŋ gonda fahamay hanno, Amma boro bine-waaso-koy ga saamotaray beerandi.
29Človek, pomalý do hnevu, má mnoho rozumu; ale prchký prejavuje bláznovstvo.
30 Laakal kaanay ya fundi no gaaham se, Amma canse ya biri fumbi no.
30Životom každého tela je zdravé srdce; ale hnisom v kostiach je závisť.
31 Boro kaŋ na alfukaaru toonye na nga Takakwa foy, Amma boro kaŋ na suuji cabe laamikoyey se goono g'a beerandi no.
31Ten, kto utiskuje chudobného, potupuje toho, ktorý ho učinil, a ctí ho ten, kto sa zľutováva nad biednym.
32 I ga boro laalo zeeri nga goy laala ra, Amma adilante gonda tuguyaŋ do nga buuyaŋ hane.
32Vo svojom nešťastí býva porazený bezbožný; ale spravedlivý sa nadeje i vo svojej smrti.
33 Laakal go ga nga goray te fahamante bina ra, Amma saamey game ra, a ga bangay.
33V srdci rozumného odpočíva múdrosť, a to, čo je vo vnútornostiach bláznov, sa pozná.
34 Adilitaray ga kunda beerandi, Amma zunubi ya haawi hari no dumi kulu se.
34Spravedlivosť vyvyšuje národ; ale hriech je potupou národom.
35 Bonkooni gaakuri ga koy goy-ize kaŋ ga goy da laakal do haray, Amma a bine tunyaŋ ga zumbu boro kaŋ ga haawi goy te boŋ.
35Priazeň kráľova bude rozumnému sluhovi; ale jeho prchlivosť bude údelom tomu, kto robí hanbu.