1 Sanni yeyaŋ baano ga futay bare, Amma sanni waaso ga futay tunandi.
1Krotká odpoveď odvracia prchlivosť; ale urážlivé slovo vzbudzuje hnev.
2 Laakalkooni deena ga bayray hanno ci, Amma saamey me ga saamotaray gusam.
2Jazyk múdrych ozdobuje známosť; ale ústa bláznov vylievajú bláznovstvo.
3 Rabbi moy go nangu kulu, I ga ihanney nda ilaaley kulu guna.
3Oči Hospodinove vidia na všetkých miestach, hľadiac pozorujú zlých i dobrých.
4 Deene baanikom ya fundi tuuri no, Amma wo kaŋ siiri ya bine funyaŋ hari no.
4Zdravý jazyk je stromom života; ale prevrátenosť v ňom je skrúšením ducha.
5 Saamo ga donda nga baabo goojiyaŋ, Amma boro kaŋ na mo ye kaseetiyaŋ gaa ga du laakal.
5Blázon pohŕda kázňou svojho otca; ale ten, kto zachováva karhanie, nadobudne opatrnosti.
6 Adilante windi ra, arzaka boobo go no, Amma boro laalo duure ra, kala laakal tunay.
6V dome spravedlivého je veľký dostatok; ale v dôchodku bezbožného zmätok.
7 Laakalkooney meyey ga bayray say-say, Amma saamey biney wo manti yaadin no.
7Rty múdrych rozsievajú známosť, ale srdce bláznov nie tak.
8 Boro laalo sargay ya fanta hari no Rabbi se, Amma toonante adduwa ya a farhã hari no.
8Obeť bezbožných je ohavnosťou Hospodinovi; ale modlitba úprimných sa mu ľúbi.
9 Boro laalo fondo wo, fanta hari no Rabbi se, Amma boro kaŋ ga adilitaray gana, a ga ba r'a.
9Ohavnosťou Hospodinovi je cesta bezbožného; ale toho, kto sa ženie za spravedlivosťou, miluje.
10 Boro kaŋ na fondo taŋ, goojiyaŋ dungo ga kaa a gaa, Boro kaŋ wangu kaseetiyaŋ mo ga bu.
10Prísny trest tomu, kto opúšťa cestu; ten, kto nenávidí karhania, zomrie.
11 Alaahara nda Halaciyaŋ go Rabbi jine, Sanku fa binde Adam-izey biney.
11Šeol a abaddon sú pred Hospodinom, a pravdaže srdcia synov človeka!
12 Dondako si ba boro kaŋ ga deeni nga gaa. A si koy laakalkooney do mo.
12Nemiluje posmievač toho, aby ho niekto karhal; k múdrym nepojde.
13 Bine kaŋ ga maa kaani ga moyduma farhandi, Amma bine saray do no, a bina ga fun.
13Radostné srdce obveseľuje tvár; ale bolesťou srdca je zronený duch.
14 Boro kaŋ gonda laakal bina ga bayray ceeci, Amma saamey me ŋwaaro ya saamotaray no.
14Srdce rozumného hľadá známosť; ale ústa bláznov sa pasú na bláznovstve.
15 Borey kaŋ yaŋ go taabi ra, i jirbey kulu gonda doori, Amma bine kaanikoy gonda batu duumi.
15Všetky dni chudobného človeka utrápeného sú zlé; ale ten, kto je veselého srdca, má vždycky hody.
16 Dambe kayna, nga nda Rabbi humburkumay, A ga bisa arzaka boobo kaŋ taabi go a banda.
16Lepšie málo v bázni Hospodinovej ako veliký poklad a v ňom nepokoj.
17 Dambe i ma kassi ŋwa naŋ kaŋ baakasinay go, D'i ma haw kaŋ i kuru ŋwa nda konnari a banda.
17Lepší pokrm zo zeliny, kde je láska, ako vykŕmený vôl a s ním nenávisť.
18 Boro kaŋ bine tunyaŋ ga baa ga kusuuma tunandi. Amma boro kaŋ ga suuru bine tunyaŋ se ga yanje kanandi.
18Hnevivý človek vzbudzuje svár; ale pomalý do hnevu upokojuje spor.
19 Hawfuno fonda ga hima nda karji kosaray. Amma adilante fonda ga te dabe fondo.
19Cesta leňocha je ako plot z tŕnia; ale draha úprimných je nasypaná a urovnaná.
20 Ize laakalkooni ga nga baaba bine kaanandi, Amma saamo ga donda nga nya.
20Múdry syn robí otcovi radosť; ale bláznivý človek pohŕda svojou matkou.
21 Saamotaray ya farhã hari no boro kaŋ jaŋ laakal se. Amma boro fahamante ga nga dirawey sasabandi no.
21Bláznovstvo je radosťou tomu, kto je bez rozumu; ale umný muž kráča rovno.
22 Naŋ kaŋ sinda saaware, miile-miiley ga feeri, Amma saawarekoy jama ra i ga tabbat no.
22Keď neni rady, bývajú zmarené úmysly; ale vo množstve radcov bude stáť.
23 Boro gonda farhã nga tuyaŋey ra, Sanni kaŋ ga hagu nga alwaati ra mo, Man a booriyaŋ misa!
23Človek má radosť z odpovedi svojich úst, a slovo na svoj čas, oj, aké je dobré.
24 Laakalkooni se fundi fonda ga gana beene haray, Zama a ma fay da Alaahara ganda.
24Cestou života je rozumnému ísť hore, aby sa odchýlil od pekla dole.
25 Rabbi ga boŋbeeraykoy windi dagu, Amma a ga wayboro kaŋ kurnye bu hirro tabbatandi.
25Dom pyšných vytrhne Hospodin a postaví pevne medzu vdovy.
26 Boro laaley dabarey ya fanta hari no Rabbi se, Amma sanni kaaney ga hanan.
26Ohavnosťou sú Hospodinovi myšlienky zlého, ale čistými sú mu príjemné reči.
27 Riiba binikom koy ga nga windo taabandi, Amma boro kaŋ wangu ka me-daabu ta ga funa.
27Lakomec, ktorý dychtí po zisku, trápi svoj dom; ale ten, kto nenávidí darov, bude žiť.
28 Adilante bine ga lasaabu nda haŋ kaŋ nga ga tu, Amma boro laalo me ga hari laaley bambari.
28Srdce spravedlivého rozmýšľa, čo odpovedať; ale ústa bezbožných vylievajú všelijakú zlosť.
29 Rabbi ga mooru boro laaley, Amma a ga maa adilante adduwa.
29Hospodin je ďaleko od bezbožných, ale modlitbu spravedlivých čuje.
30 Moyduma farhante ga naŋ bine ma maa kaani, Baaru hanno mo ga naŋ biri ma te londi.
30Svetlo očí pôsobí srdcu radosť; dobrá zvesť dodáva kostiam tuku.
31 Hanga kaŋ ga hangan fundi kaseetiyaŋ se ga goro laakalkooney do.
31Ucho, ktoré poslúcha karhanie života, bude bývať medzi múdrymi.
32 Boro kaŋ wangu dondonandiyaŋ, Nga bumbo fundo no a ga donda, Amma boro kaŋ hangan kaseetiyaŋ se ga du fahamay.
32Ten, kto opúšťa kázeň, opovrhuje svojou dušou; ale ten, kto poslúcha karhanie, nadobúda rozumu.
33 Rabbi humburkumay ya laakal dondonandiyaŋ no, Beeray mo ga lalabay gana.
33Bázeň Hospodinova je kázňou múdrosti, a pred slávou ide pokora.