1 Gaata looma fo da laakal kanay a banda bisa windi kaŋ to da batu ka margu nda care kusuuma.
1Lepší kúsok suchého chleba s pokojom ako plný dom nabitých hoviad so svárom.
2 Bannya kaŋ ga goy da laakal ga du mayray ize kaŋ ga haawi goy te boŋ. A ga du nga baa tubo ra nya-izey game ra mo.
2Rozumný sluha bude panovať nad synom, ktorý pôsobí hanbu, a medzi bratmi bude deliť dedičstvo.
3 Haaguyaŋ kusu go nzarfu se, dudal mo wura se, Amma Rabbi no ga biney neesi.
3Kotlík striebru a pec zlatu; ale ten, kto zkúša srdcia, je Hospodin.
4 Goy laalo teeko ga laakal ye me laalo gaa. Tangarikom mo ga hanga jeeri hasaraw deena se.
4Zlý človek pozoruje ušima na rty neprávosti, a lhár počúva na jazyk, plný zkazy.
5 Boro kaŋ na alfukaaru hahaara, Nga Takakwa no a goono ga foy. Boro kaŋ farhã da masiiba mo si ciiti yana.
5Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.
6 Haama no ga ti dottijo zeeno darza fuula, Ize fooma hari mo a baaba no.
6Korunou starcov sú synovia synov, a ozdobou synov sú ich otcovia.
7 Boŋ sifayaŋ sanni mana hagu saamo me ra, Sanku fa binde deene kaŋ ga tangari te dabarikooni se.
7Nesluší bláznovi vznešená reč a pravdaže ani kniežaťu lživá reč.
8 Me-daabu nooyaŋ ga hima tondi darzakoy bora kaŋ ga du a diyaŋ gaa. Naŋ kaŋ a bare kulu mo a ga te a se riiba.
8Ako drahokam býva úplatný dar v očiach toho, kto ho berie; k čomukoľvek sa obráti, darí sa mu.
9 Boro kaŋ na taali daabu, baakasinay no a ga ceeci, Amma boro kaŋ ga foyray te ga coroyaŋ kaa care.
9Ten, kto prikrýva prestúpenie, hľadá lásku; ale ten, kto obnovuje vec, rozlučuje priateľov.
10 Deeniyaŋ ga furo fahamante do ka bisa barzu zangu saamo do.
10Viacej pôsobí na rozumného jedno pokarhanie, ako čo by niekto blázna sto ráz nabil.
11 Boro laalo, kala murteyaŋ hinne kaŋ a ga ceeci. Woodin sabbay se no i ga diya bine-bi-koy donton a gaa.
11Zlý človek hľadá iba spúru; ale ukrutný posol býva poslaný na neho.
12 Boro ma kubay nda ganji urs* kaŋ i n'a izey sambu bisa boro ma kubay nda saamo nga saamotara ra.
12Nech nadíde osirelá medvedica na človeka, ale nie blázon vo svojom bláznovstve.
13 Boro kaŋ ga gomni bana nda laala, Laala si fay d'a windo hal abada.
13Kto odpláca zlým za dobré, z domu toho človeka neuhne zlé.
14 Kusuuma sintina go danga waati kaŋ i na hari taŋ, Woodin se ma fay da kakaw za a mana ciya yanje.
14Počiatok zvady je, ako keď pretŕha voda hať; preto prv, ako by sa rozmohol, nechaj spor.
15 Boro kaŋ ga taali-teeri hanandi, Da boro kaŋ ga adilante zeeri, I boro hinka kulu fanta hariyaŋ no Rabbi se.
15Ten, kto ospravedlňuje bezbožného, jako i ten, kto odsudzuje spravedlivého, obidvaja sú ohavnosťou Hospodinovi.
16 Ifo se no saamo ga goro nda arzaka nga kambe ra laakal dayyaŋ se, Za kaŋ a sinda fahamay?
16Načo je kúpne v ruke blázna kúpiť múdrosť, keď nemá rozumu?!
17 Coro hanno wo, baakasinay no a ga te waati kulu, I na nya-izey hay mo taabi haŋyaŋ jirbey se.
17Priateľ miluje každého času, a v súžení sa rodí brat.
18 Boro kaŋ sinda fahamay ga kamba karyaŋ te no ka ciya yadda sambuko nga gorokasin jine.
18Človek bez rozumu udiera na ruku, ten, kto sa zaručuje pred svojím blížnym.
19 Boro kaŋ ga ba kusuuma ga ba taali. Boro kaŋ na nga windi me daabirji kuukandi mo, Halaciyaŋ no a goono ga ceeci.
19Ten, kto miluje zvadu, miluje hriech; ten, kto vyvyšuje svoje dvere, hľadá skrúšenie.
20 Boro kaŋ gonda bine kaŋ ga siiri si du hari hanno. Nga mo kaŋ gonda deene kaŋ ga mulay ga kaŋ masiiba ra.
20Človek krivolakého srdca nenajde dobrého, a ten, kto je prevrátený čo do svojho jazyka, padne do zlého.
21 Boro kaŋ na saamo hay, Bine saray hari no a du nga boŋ se. Saamo baaba sinda bine kaani.
21Ten, kto splodil sprostáka, splodil ho na svoj zármutok, a nebude sa radovať otec blázna.
22 Bine kaŋ ga maa kaani, safari hanno no, Amma bine kaŋ sara ga biriyaŋ koogandi.
22Radostné srdce je výborným liekom; ale zronený duch suší kosti.
23 Boro laalo ga me-daabu ta ganda ra, Zama nga ma ciiti fondo siirandi se.
23Bezbožník berie úplatný dar z lona, aby zohnul stezky súdu.
24 Laakal go fahamante moyduma jine, Amma saamey moy go ya-haray ndunnya me.
24Na tvári rozumného vidieť múdrosť; ale oči blázna behajú až na koniec zeme.
25 Ize kaŋ si caram ya bine saray hari no nga baabo se, Forti mo no nyaŋo kaŋ n'a hay se.
25Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na horkosť tej, ktorá ho porodila.
26 A si boori i ma adilante jukke, Wala i ma dabarikooni kar a daa hanna sabbay se.
26Ani pokutovať spravedlivého nie je dobré jako ani biť kniežatá pre úprimnosť.
27 Boro kaŋ na nga sanni dunguriyandi, bayray no a se. Nga mo kaŋ gonda biya yeeno ya fahamante no.
27Ten, kto zdŕža svoje reči, vie čo je známosť; a ten, kto je chladného ducha, je umný muž.
28 Baa saamo, d'a na nga me di, I g'a lasaabu sanda laakalkooni no. D'a na nga me-kuurey daabu mo, I ga di a sanda a waani.
28Aj blázon, keď mlčí, býva považovaný za múdreho, keď si zapcháva svoje rty, za rozumného.