1 Boro kaŋ na nga boŋ fay waani, Nga boŋ muraadu no a goono ga ceeci. A ga laakal hanante kulu kakaw.
1Ten, kto sa svojmyseľne oddeľuje, hľadá to, čo sa jemu ľúbi, a stavia sa na odpor všetkému, čo by prospelo.
2 Saamo sinda farhã kulu fahamay ra, Kala day a bina ma nga boŋ kaa taray.
2Blázon nemá záľuby v rozumnosti, ale iba v tom, aby sa odkrylo jeho srdce.
3 Saaya kaŋ boro laalo kaa, Kala donda-caray mo ma kaa, Kayna banda mo kala foyray.
3Keď prijde bezbožník, prijde aj pohŕdanie a s nevážnosťou potupa.
4 Boro me sanney go danga hari kaŋ ga guusu, Koyne, laakal hari-mo go danga gooru kaŋ ga zuru.
4Slová úst muža sú jako hlboké vody, rozvodnený potok prameň múdrosti.
5 A si boori i ma boro laalo beerandi, Hal i ma adilante ganji cimi ciiti.
5Nie je dobré hľadieť na osobu bezbožného, tak aby niekto zohnul spravedlivého v súde.
6 Saamo deene ga furo kakaw ra, A meyo mo ga karyaŋ ce a ma kaa.
6Rty blázna vchádzajú do sporu, a jeho ústa volajú po úderoch.
7 Saamo meyo ya a halaciko no, A deena mo ga ti a fundo se kumsay.
7Ústa blázna sú jeho zkazou, a jeho rty osídlom jeho duši.
8 Boro kaŋ ga ciinay, a sanno ga hima laam'izey no, I ga furo hala bine lokotey ra.
8Slová pletichára sú jako lahôdky a sostupujú do vnútorností života.
9 Boro kaŋ ga hawfun nga goy ra ga te halaciko se nya-ize.
9Aj nedbalý vo svojej práci je bratom toho, kto robí zkazu.
10 Rabbi maa ya wongu fu gaabikooni no, Adilante ga zuru ka furo a ra ka goro baani.
10Meno Hospodinovo je pevnou vežou, do nej sa utečie spravedlivý a bude vyvýšený.
11 Arzakante arzaka a kwaara gaabikooni no, Danga cinari kuuku mo no a diyaŋo gaa.
11Majetok bohatého je jeho pevným mestom a jako vysoký múr v predstave jeho mysli.
12 Za halaciyaŋ mana kaa boro ga te boŋbeeray, Beeray mo goono ga lalabu ce gana.
12Pred skrúšením povyšuje sa srdce človeka, a pred slávou ide pokora.
13 Boro kaŋ na sanni ye za a mana maa, Saamotaray da haawi no a gaa.
13Tomu, kto odpovedá, prv ako počul, počíta sa to za bláznovstvo a za hanbu.
14 Boro biya ga suuru nda nga dooro, Amma bine sunnay, may no ga hin a suuru?
14Mužný duch znáša svoju nemoc; ale zroneného ducha kto unesie?
15 Fayankakoy bine ga du bayray, Laakalkooni hanga mo ga bayray ceeci.
15Srdce rozumného nadobudne známosti, a ucho múdrych hľadá známosť.
16 Boro nooyaŋo ga nangoray soola a se, A ga kond'a mo boro beerey jine.
16Dar človeka upriestranňuje mu a vedie ho pred veľkých.
17 Boro kaŋ jin ka kande nga sanno, A cimo no i ga di. Amma a gorokasin ga kaa k'a gosi.
17Spravedlivým sa vidí ten, kto je prvý vo svojom spore; ale keď prijde jeho blížny, ide mu na dno.
18 Goŋ ga kakaw feeri, A ga fay hinkoy hinka game ra mo.
18Los upokojuje zvady a robiac mier delí aj silných jedného od druhého.
19 Nya-izetaray kaŋ sara ga bisa kwaara gaabikooni sasabandiyaŋ sanday. Kakaw sanni mo ga hima sanda cinari me daabirji karangaley.
19Brat, urazený neverou, vzdoruje viac ako silné mesto, a zvady sú jako závora hradu.
20 Boro gunde ga kungu nd'a me sanney, A ga kungu nd'a me-kuurey nafa.
20Život každého človeka nasýti sa ovocia jeho úst; každý sa nasýti úrody svojich rtov.
21 Buuyaŋ nda fundi go deene hina ra, Boro kaŋ ga ba hina din mo ga kungu nd'a nafa.
21Smrť i život je v ruke jazyka, a ten, kto ho miluje, bude jesť jeho ovocie.
22 Boro kaŋ du wande, hari hanno no a du. A du gomni Rabbi do mo.
22Ten, kto našiel ženu, našiel dobré a dosiahol priazne od Hospodina.
23 Alfukaaru ga ŋwaarayyaŋ te, Amma arzakante ga tu da sanni kaso.
23Chudobný hovorí pokorne, prosiac; ale bohatý odpovedá tvrdo.
24 Coro boobo ga kande hasaraw boobo, Amma baako go no kaŋ ga ba ni ganda ka bisa nya-ize.
24Človek, ktorý hľadá primnoho priateľov, robí to na vlastnú škodu; ale niekto milujúci pridŕža sa vernejšie ako brat.