1 Talka kaŋ goono ga dira nga cimi toonanta ra ga bisa me laalokoy kaŋ a go mo, saamo no.
1Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je prevrátených rtov a je blázon.
2 Koyne, a mana boori fundi se a ma goro bayray si. Woodin banda, boro kaŋ ga cahã nda nga ce, Hartayaŋ no a ga te.
2Ani vtedy, keď je duša bez známosti, nie je dobre, a ten, kto náhli nohami, hreší.
3 Adam-ize saamotara no g'a fundo halaci a se, A bina mo goono ga guutu Rabbi gaa.
3Bláznovstvo človeka prevracia jeho cestu, a jeho srdce sa hnevá na Hospodina.
4 Arzaka ga kande hangasin boobo, Amma talka wo, fayante no a go baa nga gorokasin se.
4Majetok pridáva mnoho priateľov; ale chudobný býva odlúčený aj od svojho priateľa.
5 Tangari seedakoy si ciiti yana, Tangari ciiko mo si du faaba.
5Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí všelijakú lož, neujde.
6 Boro boobo ga gomni ŋwaaray nooyaŋ-boobo-koyo gaa, Boro kulu mo nooko coro no.
6Mnohí sa lichotne koria kniežaťu, a každý je priateľom človekovi, ktorý dáva dary.
7 Talka nya-izey kulu ga wang'a, Sanku fa binde a corey ga mooru a gaa. A g'i gana nda sanniyaŋ, amma i ban ka dira.
7Všetci bratia chudobného nenávidia ho, a pravdaže vzdialia sa jeho priatelia od neho; ženie sa za slovami útechy, no, tých niet.
8 Boro kaŋ du laakal ga ba nga fundo, Boro kaŋ na fahamay haggoy mo ga gomni gar.
8Rozumu nadobúda, kto miluje svoju dušu; kto ostríha umnosť, robí to nato, aby našiel dobré.
9 Tangari seedakoy si ciiti yana bo, Tangari ciiko mo ga halaci no.
9Falošný svedok nebude bez trestu, a ten, kto hovorí lži, zahynie.
10 Kaani goray mana hagu saamo se, Sanku fa binde bannya ma du koytaray dabarikooniyaŋ boŋ.
10Nesvedčí bláznovi rozkoš, a pravdaže nesvedčí sa, aby sluha panoval nad kniežatami.
11 Boro laakalo ga naŋ a ma suuru nda bine tunay, Darza mo no a se a ma taali muray.
11Rozum človeka zdŕža jeho hnev, a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie.
12 Bonkooni futay ga hima muusu beeri daŋ futo dunduyaŋ, Amma a gomno ga hima subu tayo boŋ harandaŋ.
12Hnev kráľov je ako revanie mladého ľva; ale jeho láskavosť ako rosa na bylinu.
13 Ize kaŋ ga saamu wo masiiba no a baabo se, Wande sanni-boobo-koy mo ga hima danga mimisi duumi.
13Bláznivý syn je zkazou svojmu otcovi, a neprestajným kvapkaním so strechy zvady ženy.
14 Windi nda arzaka ya tubu hari no za baabey do, Amma wande laakalkooni, Rabbi do no a ga fun.
14Dom a majetok sú dedičstvom po otcoch, ale od Hospodina rozumná žena.
15 Hawfunay ga konda boro hala jirbi tiŋo ra, Dirgaykom mo ga maa haray.
15Lenivosť ponoruje v hlboký spánok, a nedbalá duša bude lačnieť.
16 Boro kaŋ ga haggoy da lordi, Nga fundo no a goono ga haggoy, Amma boro kaŋ na saalay kaa nga fonda gaa ga bu.
16Ten, kto ostríha prikázanie, ostríha svoju dušu; kto pohŕda svojimi cestami, zomrie.
17 Boro kaŋ ga bakar alfukaarey se goono ga garaw daŋ Rabbi gaa, A g'a bana a se mo da nga gomno.
17Ten, kto sa zľutováva nad chudobným, požičiava Hospodinovi, a on mu odplatí jeho dobrodenie.
18 Ma ni izo gooji, za kaŋ beeje go no, Ma si ni bine sinji a halaciyaŋo gaa.
18Kázni svojho syna, kým je nádej; ale k tomu, aby si ho zabil, nepozdvihuj svojej duše.
19 Boro kaŋ bine tunyaŋ ga baa ga du a alhakko, Zama baa ni n'a kaa kambe tilas kala ni ma ye k'a te koyne.
19Človek veľkého hnevu ponesie pokutu, lebo ak ho vytrhneš ešte pridáš.
20 Ma maa saaware, ma dondonandiyaŋ ta, Zama ni ma te laakal hala ni jirbey bananta ra.
20Poslúchaj radu a prijmi kázeň, aby si bol na koniec múdry.
21 Dabari boobo no boro bina ra, Amma Rabbi saawara, nga no ga tabbat.
21Mnohé úmysly sú v srdci človeka; ale rada Hospodinova, tá obstojí.
22 Boro gomni hina me no i ga ba r'a, Talka mo bisa tangarikom.
22Žiadosť človeka je preukazovať svoju milosť; ale lepší je chudobný ako lhár.
23 Rabbi humburkumay wo, Fundi do haray no a ga koy. Boro kaŋ gond'a ga jirbi wasa yaŋ ra, Masiiba mo si kaa a gaa.
23Bázeň Hospodinova je na život, a ten, kto v nej chodí, prenocuje sýty noc bez toho, že by bol navštívený zlým.
24 Hawfuno ga nga kambe sufu hawru ra, Amma a si kond'a nga meyo do.
24Leňoch skrýva svoju ruku vo vačku; ani len k svojim ústam jej nevztiahne.
25 Ma dondako kar, Boro kaŋ jaŋ fahamay mo ga laakal dondon. Ma deeni fahamante gaa, Nga mo ga faham da bayray.
25Keď nabiješ posmievača, hlupák sa naučí opatrnosti, a pokarhaj rozumného, porozumie známosti.
26 Boro kaŋ na nga baabo toonye ka nga nya gaaray wo ize kaŋ ga kande haawi no, Kayna candiko mo no.
26Ten, kto hubí otca, núti matku utekať, syn, ktorý robí hanbu a potupu.
27 Ay izo, da ni fay da dondonandiyaŋ hanganyaŋ, Ni ga kamba ka fay da bayray sanney.
27Prestaň, môj synu, prestaň poslúchať naučenie, ktoré vedie k tomu, aby si zablúdil od slov známosti.
28 Seeda yaamo ga fooru nda cimi ciiti, Boro laaley me mo ga kungu nda laala.
28Nešľachetný svedok beliála sa posmieva súdu, a ústa bezbožných hlcú neprávosť.
29 I ga ciitiyaŋ soola dondako se, Barzuyaŋ mo go no saamey banda daarey se.
29Na posmievačov sú hotové súdy a údery na chrbát všetkých bláznov.