1 Boro laaley ga zuru baa boro kulu si g'i gaaray, Amma adilante gonda bine-gaabi danga muusu beeri daŋ futo.
1Bezbožní utekajú bez toho, že by ich niekto honil; ale spravedliví sú smelí jako mladý lev.
2 Laabu taali sabbay se no bonkooney ga baa a ra, Amma boro kaŋ gonda fahamay nda bayray do a ga te aloomar.
2Pre prestúpenie zeme býva mnoho jej kniežat; ale pre rozumného človeka znalého sa predĺži pokojný stav.
3 Boro kaŋ gonda jaŋay kaŋ ga alfukaarey toonye, A ga hima beene hari kaŋ ga kaa nda haw nga banda, kaŋ si ŋwaari naŋ.
3Chudobný muž, ktorý utiskuje núdznych, je ako splavujúci dážď, po ktorom nebýva chleba.
4 Borey kaŋ yaŋ fay da asariya* haggoyyaŋ ga boro laaley saabu, Amma asariya haggoykoy ga gaaba nd'ey.
4Tí, ktorí opúšťajú zákon, chvália bezbožného; ale tí, ktorí ostríhajú zákon, sa im protivia.
5 Boro laaley mana faham nda cimi ciiti bo, Amma Rabbi ceecikoy ga faham da hay kulu.
5Zlí ľudia nerozumejú súdu; ale tí, ktorí hľadajú Hospodina, rozumejú všetkému.
6 Talka kaŋ goono ga dira nga cimo ra ga bisa siirante, baa a ciya arzakante.
6Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je krivých ciest a je bohatý.
7 Boro kulu kaŋ ga asariya haggoy te ize kaŋ gonda fayanka, Amma boro kaŋ ga hangasinay da laakal-zaaray ŋwaarikoyey ga nga baaba haawandi.
7Ten, kto pozoruje zákon, je rozumný syn, a ten kto sa druží so žráčmi, robí svojmu otcovi hanbu.
8 Boro kaŋ na nga arzaka yulwandi riiba nda hari do goono g'a margu alfukaarey bakarawkoy se.
8Ten, kto rozmnožuje svoj majetok úžerou a úrokom, shromažďuje ho tomu, kto sa zľutováva nad chudobnými.
9 Boro kaŋ na nga hanga kaa asariya maayaŋ gaa, Baa a adduwa ya fanta hari no.
9Kto odvracia svoje ucho, aby nepočul zákona, toho i modlitba je ohavnosťou.
10 Boro kaŋ na adilante daŋ a ma fondo laalo gana, Nga bumbo ga kaŋ nga guuso ra, Amma boro timmante ga gomni tubu.
10Ten, kto zavádza úprimných na zlú cestu, padne sám do svojej jamy, a bezúhonní zdedia dobré.
11 Arzakante gonda laakal nga boŋ diyaŋ gaa, Amma talka kaŋ gonda fahamay g'a gundey kaa taray.
11Bohatý človek je múdrym vo svojich očiach; ale rozumný chudobný ho vyzkúma.
12 Waati kaŋ adilantey ga du zaama, Darza boobo go no. Amma waati kaŋ boro laaley kaaru, borey ga tugu.
12Keď plesajú spravedliví, je veľká sláva; ale keď povstávajú bezbožníci, býva hľadaný človek.
13 Boro kaŋ na nga taaley tugu si te albarka, Amma boro kulu kaŋ n'i ci ka fay d'ey mo ga du suuji.
13Tomu, kto prikrýva svoje prestúpenia, nepovedie sa šťastne; ale ten, kto vyzná a opustí, dojde milosrdenstva.
14 Farhãkoy no boro kaŋ ga humburu _Irikoy|_ waati kulu, Amma boro kaŋ na nga bina sandandi ga kaŋ masiiba ra.
14Blahoslavený človek, ktorý sa vždycky strachuje; ale ten, kto zatvrdzuje svoje srdce, padne do zlého.
15 Danga muusu beeri kaŋ ga dundu, Danga ganji urs* kaŋ goono ga koli, Yaadin cine no mayraykoy laalo ga hima talkey kaŋ sinda gaabi boŋ.
15Revúci lev a behajúci medveď hladný je bezbožný panovník nad chudobným ľudom.
16 Laabukoy kayna kaŋ sinda fahamay, Nga wo toonyante beeri no, Amma boro kaŋ wangu zamba riiba ga nga jirbey kuukandi.
16Knieža bez rozumu býva veliký dráč; ale ten, kto nenávidí lakomstva, predĺži svoje dni.
17 Boro kaŋ ga to da boro fo kuri alhakku, A ga zuru kala nga fundi me, Day boro kulu ma s'a konzo.
17Človek, obťažený ľudskou krvou, uteká až do jamy; nech ho nepodporia!
18 Boro kaŋ ga dira nda adilitaray, i g'a faaba, Amma boro kaŋ ga hanga sanday te siiriyaŋ fonda ra ga kaŋ me folloŋ.
18Ten, kto chodí bezúhonný, bude zachránený; ale ten, kto je prevrátený čo do svojich ciest, padne razom.
19 Boro kaŋ ga nga laabo far ga du ŋwaari da yulwa, Amma boro kaŋ na boro yaamey gana, Talkataray ga wasa a se.
19Ten, kto obrába svoju zem, nasýti sa chleba; ale ten, kto nasleduje zaháľačov, nasýti sa chudoby.
20 Boro naanaykoy ga to da albarka, Amma boro kaŋ cahã arzaka duure se si jaŋ ciiti.
20Verný človek dosiahne mnoho rôzneho požehnania; ale ten, kto sa ponáhľa zbohatnúť, nebude bez viny.
21 A si boori i ma baar'a-baar'a te. A si boori mo boro ma asariya daaru zama nga ma du ŋwaari kayna se.
21Hľadieť na osobu nie je dobre; ale človek sa často pre kus chleba dopúšťa prestúpenia.
22 Boro kaŋ gonda miila laalo ga cahã ka arzaka gana, A mana bay mo kaŋ jaŋay ga kaa nga gaa.
22Závistlivý človek sa dychtivo ženie za majetkom a nevie, že prijde na neho núdza.
23 Boro kaŋ deeni boro gaa, Kokor banda a ga du gaakuri ka bisa boro kaŋ na me-kaanay te da nga deene.
23Ten, kto karhá človeka, najde potom viacej lásky ako ten, kto lichotí jazykom.
24 Boro kaŋ na nga baabo wala nga nya kom, A ma ne mo, «Woodin manti taali no» -- Bora din ya halacikoy hangasin no.
24Ten, kto lúpi svojho otca a svoju mať a hovorí: To nie je hriech, je spoločníkom vraha.
25 Boŋ jareko ga yanje tunandi, Amma boro kaŋ ga nga deyaŋo sinji Rabbi gaa ga te maani.
25Nenasytný človek hrabivý vzbudzuje svár; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, sa vytučí.
26 Boro kaŋ jeeri nga bina gaa ya saamo no, Amma boro kaŋ ga taamu laakal gaa, i g'a faaba.
26Ten, kto sa nadeje na svoje srdce, je blázon; ale ten, kto chodí v múdrosti, unikne.
27 Boro kaŋ ga no alfukaaru se, a si jaŋ bo, Amma boro kaŋ ga nga moy ganandi ga di laaliyaŋ boobo.
27Ten, kto dáva chudobnému, nebude mať nedostatku; ale ten, kto zakrýva svoje oči, bude mať mnoho zlorečení.
28 Waati kaŋ boro laaley ga kaaru, jama ga tugu, Amma waati kaŋ i ga halaci, adilantey ga tonton.
28Keď povstávajú bezbožníci, skrýva sa človek, a keď hynú, množia sa spravedliví.