1 Boro kaŋ gaa i ga kaseeti alwaati kulu, Day a ga nga hanga sandandi, Sikka si i g'a halaci fap! folloŋ! kaŋ sinda safari.
1Človek, mnoho ráz karhaný, zatvrdzuje svoju šiju; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.
2 Waati kaŋ adilantey ga tonton, talkey ga farhã, Amma waati kaŋ boro laalo ga may, Talkey ga bine jisi.
2Keď sa množia spravedliví, raduje sa ľud, a keď panuje bezbožník, vzdychá ľud.
3 Boro kaŋ ga ba laakal ga nga baaba bine kaanandi, Amma boro kaŋ ga hangasinay da waykuurey ga nga arzaka halaci.
3Človek, ktorý miluje múdrosť, obveseľuje svojho otca; ale ten, kto sa druží so smilnicami, premrhá majetok.
4 Cimi ciiti do no bonkooni ga laabu tabbatandi, Amma me-daabu tako wo g'a bare ka gum no.
4Kráľ stavia súdom zem, aby stála; ale človek poplatkov ju borí.
5 Boro kaŋ na me-kaanay te nga gorokasin se, Hirrimi no a goono ga hirri a ce taamey se.
5Človek, ktorý pochlebuje svojmu blížnemu, rozprestiera jeho krokom sieť.
6 Boro laalo taalo se saw go no, Amma adilante ga doon ka farhã.
6V prestúpení zlého človeka leží osídlo; ale spravedlivý plesá a raduje sa.
7 Adilante ga laakal da talkey kalima, Day boro laalo sinda fahamay kaŋ g'a bay.
7Spravedlivý zná súd chudobných; ale bezbožník nerozumie toľko, aby to poznal.
8 Dondayankoyey ga danji daŋ kwaara gaa, Amma laakalkooney ga futay kosaray.
8Posmievační mužovia rozdúchavajú mesto; ale múdri odvracajú hnev.
9 Da laakalkooni gonda kakaw sanni nga nda boro kaŋ sinda laakal game ra, D'a te bine, wala d'a haaru, Kulu nda yaadin fulanzamay si no.
9Múdry človek, ktorý sa súdi s bláznom, už či sa hnevá a či sa smeje, jednako nemá pokoja.
10 Bine-biyey ga wangu cimikoy, Day adilante wo g'a baafuna ceeci.
10Mužovia krvi nenávidia bezúhonného; ale čo do úprimných, tí hľadajú zachovať jeho dušu.
11 Saamo ga nga bina kulu ci, Amma laakalkooni wo g'a naan ka gaay.
11Blázon vypúšťa všetkého svojho ducha; ale múdry ho zdŕža zpät a krotí.
12 Da mayraykoy na hanga jeeri tangari maayaŋ se, A ganakoy kulu mo ga ciya boro laalo yaŋ.
12Panovník, ktorý pozoruje ušima na lživé slovo, máva všetkých svojich sluhov bezbožníkov.
13 Talka nda kankamko ga margu, Rabbi no g'i boro hinka kulu moy no kaari.
13Chudobný a dráč sa stretávajú; no, ten, kto osvecuje oči ich oboch, je Hospodin.
14 Bonkooni kaŋ ga cimi ciiti te alfukaaru se, A karga ga sinji hala abada.
14Trón kráľa, ktorý súdi chudobných podľa pravdy, bude stáť pevne na veky.
15 Goobu nda kaseetiyaŋ ga laakal daŋ, Amma zanka kaŋ i muray ga haawi candi ka kande nga nya se.
15Prút a káranie dáva múdrosť; ale rozpustilé decko robí svojej matke hanbu.
16 Waati kaŋ boro laaley ga tonton, Asariya taamuyaŋ mo ga tonton, Amma adilantey g'i kaŋyaŋo gomdo.
16Keď sa množia bezbožníci, množí sa prestúpenie; ale spravedliví uvidia ich pád.
17 Ma ni izo gooji, nga mo ga ni fundo no fulanzamay. Oho, a ga farhã daŋ ni bina ra.
17Kázni svojho syna, a spôsobí ti odpočinutie a dá rozkoše tvojej duši.
18 Nangu kaŋ sinda Irikoy bangandi, Borey ga boŋ hinyaŋ kulu furu, Amma boro kaŋ ga asariya haggoy ya bine-kaani-koy no.
18Keď nieto videnia, je ľud rozpustilý; ale ten, kto ostríha zákon, je blahoslavený.
19 Sanni si bannya kaseeti, Zama baa a faham, a si ta bo.
19Slovami nebýva nakáznený sluha, lebo rozumie, ale neodpovedá.
20 Ni di boro kaŋ ga cahã sanni gaa? I ma bine daŋ saamo gaa, ka bisa bora din.
20Keď vidíš človeka, náhlivého v jeho rečiach, vedz, že o bláznovi je viacej nádeje.
21 Boro kaŋ na nga bannya biiri nda dakeyaŋ za a go zanka, A ga aniya ka ciya a se ize.
21Ten, kto od mladosti mazná svojho sluhu, pozná, že naposledy bude synákom.
22 Boro kaŋ doona ka te bine ga yanje tunandi. Futaykooni mo, a taaley ga baa.
22Hnevivý človek vzbudzuje svár a prchký človek sa dopúšťa mnoho prestúpení.
23 Boro boŋbeera g'a kaynandi, Amma boŋ-baanay-koy ga du beeray.
23Pýcha človeka ponižuje ho; ale ten, kto je poníženého ducha, dosiahne slávy.
24 Boro kaŋ ga hangasinay da zay, Nga bumbo fundo no a goono ga konna. Baa i n'a daŋ zeyaŋ, a si ne hay kulu.
24Ten, kto sa delí so zlodejom, nenávidí svoju dušu; čuje kliatbu, ale neoznámi.
25 D'i humburu boro, a ga kande hirrimi, Amma boro kaŋ ga nga deyaŋo daŋ Rabbi gaa ga goro baani.
25Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený.
26 Boro boobo ga gaakuri ceeci mayraykoy do, Amma cimi ciiti ya, Rabbi do no a ga fun.
26Mnohí hľadajú tvár panovníka, a od Hospodina je súd každého človeka.
27 Toonyante ya fanta hari no adilantey se. Boro cimikoy mo, fanta hari no boro laaley se.
27Ohavnosťou spravedlivým je človek, ktorý pácha neprávosť, a ohavnosťou bezbožnému je ten, kto ide rovnou cestou.