1 Ay izo, da ni na ni gorokasin yadda sambu, Da ni jin ka kamba kar yaw se,
1Môj synu, ak si sa zaručil za svojho blížneho, ak si dal svoju ruku za cudzieho,
2 Ni me sanno na ni zorti, Ni me sanno na ni di nooya.
2zaplietol si sa jako do osídla do rečí svojich úst; lapil si sa do rečí svojich úst.
3 Sohõ ay izo, kala ni ma woone te ka ni boŋ kaa kambe, Za kaŋ a ciya ni jin ka furo ni gorokasin kambe ra: Koy ka ni boŋ kaynandi ka ŋwaaray ni gorokasino gaa.
3Učiň, učiň toto, môj synu, a vyprosti sa, lebo si vošiel do ruky svojho blížneho. Idi, pokor sa a naľahni na svojho blížneho.
4 Ma si ni moy no jirbi, Ni mo-kuurey mo, i ma si dusungu.
4Nedaj usnúť svojim očiam ani zadriemať svojim víčkam.
5 Hala ni ma yana nda ni boŋ jina, Danga jeeri kaŋ fun kolikoy kambe ra, Danga curo kaŋ fun nga hirriko kambe ra.
5Vytrhni sa jako srna z ruky a jako vtáča z ruky lovca vtákov.
6 Ma koy nkondo do, nin hawfuno. Ma laakal d'a teerey ka te laakal.
6Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej.
7 Nga wo, a sinda jine boro wala jine funa wala bonkooni.
7On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka,
8 Kulu nda yaadin, a ga nga ŋwaaro soola kaydiya ra, A ga nga ŋwaaro margu-margu heemar waate.
8pripravuje v lete svoj chlieb; shromažďuje svoju potravu včas žatvy.
9 Kala waati fo no ni go ga jirbi, nin hawfuno? Waati fo no ni ga tun ni jirbo gaa?
9Dokedyže budeš ležať, leňochu? Kedy už povstaneš zo svojho spánku?
10 A cindi jirbi kayna, a cindi dusungu kayna, Da kambe koli kayna ka kani jina --
10Ešte trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky poležať,
11 Yaadin gaa no ni talkatara ga kaa ni gaa danga zay cine, Ni jaŋa mo danga sooje cine.
11a prijde tvoja chudoba jako pocestný a tvoja núdza jako ozbrojenec.
12 Boro yaamo, ilaalo no, A ga dira nda me-ka-say.
12Nešľachetný človek beliálov, podliak je ten, kto chodí v prevrátenosti úst.
13 A ga nga moy kar, a ga salaŋ nda nga cey, A ga cabeyaŋ te nda nga kambayzey.
13Žmurká svojimi očima; hovorí svojimi nohami; dáva znamenia svojimi prstami.
14 Garkasay go a bina ra. A ga laala ceeci han kulu, a ga kormoto say-say.
14Všelijaká prevrátenosť je v jeho srdci; vymýšľa zlé každého času; rozsieva sváry.
15 Woodin se a masiibey ga kaŋ a boŋ baaru si, I g'a ceeri nda waasi -- woodin mo safari si.
15Preto náhle prijde jeho zkaza; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.
16 Hari iddu go no kaŋ Rabbi ga konna, Oho, hala iyye zaati kaŋ a bina g'i fanta:
16Toto šestoré nenávidí Hospodin, a sedmoro je ohavnosťou jeho duši:
17 Mo boŋbeeraykoy, da deene tangarikom, Da kambey kaŋ yaŋ ga boro kaŋ sinda taali wi,
17vysoké oči, lživý jazyk a ruky, ktoré vylievajú nevinnú krv;
18 Da bine kaŋ ga hari laalo miila, Da cey kaŋ ga zuru nda waasi ka koy hasaraw teeyaŋ do,
18srdce, ktoré vymýšľa nepravé myšlienky; nohy, rýchle bežať ku zlému;
19 Da tangari seeda kaŋ ga tangari ci, Da boro kaŋ ga fitina daŋ nya-izey nda care game ra.
19lživý svedok, ktorý hovorí lož, a ten, kto rozsieva rôznice medzi bratmi.
20 Ay izo, ma ni baaba lordi gaay, Ni nya lordey mo, ma s'i furu.
20Ostríhaj, môj synu, prikázanie svojho otca a neopusti naučenia svojej matky;
21 Ni m'i haw ni bina ra duumi, Ni m'i sarku ni jinda gaa.
21priviaž si ich na svoje srdce, aby tam boly ustavične; oviň si ich okolo svojho hrdla.
22 Saaya kaŋ ni goono ga dira, i ga furo ni jine. Saaya kaŋ ni goono ka kani, i ga ni hallasi. Saaya kaŋ ni mo hay mo, i ga fakaaray ni se.
22Keď budeš chodiť, bude ťa to vodiť; keď budeš ležať a spať, bude strážiť nad tebou, a keď sa prebudíš, bude to rozprávať s tebou.
23 Zama i lordey ya fitilla no, I dondonandiyaŋey mo kaari no. Dondonandiyaŋ kaseetiyaŋ ya fundi fondo no.
23Lebo prikázanie je sviecou a naučenie zákona svetlom a kárania kázne cestou života,
24 I ga ni hallasi wayboro laalo gaa, Ka ni hallasi wayboro yaw me-kaano gaa.
24aby ťa to ostríhalo od zlej ženy, od úlisnosti jazyka cudzozemky.
25 Ma s'a booriyaŋo bini ni bina ra, A ma si ni di da nga mo karyaŋo.
25Nežiadaj jej krásy vo svojom srdci, a nech ťa nezajme svojimi víčkami.
26 Waykuuru sabbay se ŋwaari kayna ga bisa boro gaabi, Wayboro zina-teeri mo ga fundi darzakoy koli.
26Lebo pre ženu smilnicu schudobneje človek až po okruh chleba, a žena, ktorá má muža, ulovuje drahú dušu.
27 E! Boro ga danji daŋ ni gande ra ni bankaaray ma jaŋ ka ton, wala?
27Či azda môže človek vziať oheň do svojho lona bez toho, aby neprehorelo jeho rúcho?
28 Wala ni ga danj'ize taamu ce taamey ma jaŋ ka kukure?
28Či môže človek chodiť po žeravom uhlí bez toho, aby sa nepopálily jeho nohy?
29 Yaadin no boro kaŋ ga margu nda nga gorokasin wande go. Boro kaŋ lamb'a gaa kulu si taali alhakku yana bo.
29Tak i ten, ktorý vchádza k žene svojho blížneho; nebude bez viny, ktokoľvek by sa jej dotknul.
30 I si donda zay, d'a zay zama a ma nga fundo kungandi waati kaŋ a maa haray.
30Neopovrhujú zlodejom, keď ukradol nato, aby naplnil svoju dušu, keď bol hladný.
31 Amma d'i n'a di, a g'a yeti sorro iyye. A windi arzaka kulu no a g'a bana nd'a.
31A keď sa najde, nahradí sedemnásobne; dá hoci celý majetok svojho domu.
32 Boro kaŋ na zina te da wayboro sinda fahamay no. Boro kaŋ na goy woodin te, Nga bumbo fundo no a goono ga ceeci nga ma halaci.
32No, ten, kto cudzoloží so ženou, je bez rozumu; kto ide zahubiť svoju dušu, ten to vykoná.
33 Marayyaŋ nda kaynandiyaŋ no a ga di. I s'a haawi tuusu mo.
33Najde úder a hanbu, a jeho potupa nebude vyhladená.
34 Zama canse wo boro futay no, A si fay d'a bo, banayaŋ zaaro ra.
34Lebo žiarlivosť je zúrivý hnev muža, ani sa nezľutuje v deň pomsty.
35 A baa si nda fansa kulu. A futa si kani, baa ni n'a no nooyaŋ boobo.
35Nepozrie na nijaké smierne ani nebude chcieť, keby si dával hneď i množstvo darov.