1Bunlar Yeruşalimde krallık yapan Davut oğlu Vaizin sözleridir:
1Slová kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.
2‹‹Her şey boş, bomboş, bomboş!›› diyor Vaiz.
2Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť.
3Ne kazancı var insanınGüneşin altında harcadığı onca emekten?
3Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom?
4Kuşaklar gelir, kuşaklar geçer,Ama dünya sonsuza dek kalır.
4Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky.
5Güneş doğar, güneş batar,Hep doğduğu yere koşar.
5A slnko vychádza a slnko zachádza a chvatom spiecha k svojemu miestu, kde zase vychádza.
6Rüzgar güneye gider, kuzeye döner,Döne döne eserekHep aynı yolu izler.
6Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor.
7Bütün ırmaklar denize akar,Yine de deniz dolmaz.Irmaklar hep çıktıkları yere döner.
7Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly.
8Her şey yorucu,Sözcüklerle anlatılamayacak kadar.Göz görmekle doymuyor,Kulak işitmekle dolmuyor.
8Všetky veci sú plné trudu; nemohol by to človek vypovedať; oko sa nenasýti hľadenia, a ucho sa nenaplní počúvaním.
9Önce ne olduysa, yine olacak.Önce ne yapıldıysa, yine yapılacak.Güneşin altında yeni bir şey yok.
9Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom.
10Var mı kimsenin, ‹‹Bak bu yeni!›› diyebileceği bir şey?Her şey çoktan, bizden yıllar önce de vardı.
10Ak i je nejaká vec, o ktorej niekto povie: Pozri, toto je nové, už to bolo dávno za vekov, ktoré boly pred nami.
11Geçmiş kuşaklar anımsanmıyor,Gelecek kuşaklar da kendilerinden sonra gelenlerce anımsanmayacak.
11Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré povstanú, nebude pamäti u tých, ktorí povstanú potom.
12Ben Vaiz, Yeruşalimde İsrail kralıyken
12Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme
13kendimi göklerin altında yapılan her şeyi bilgece araştırıp incelemeye adadım. Tanrının uğraşsınlar diye insanlara verdiği çetin bir zahmettir bu.
13a priložil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili.
14Güneşin altında yapılan bütün işleri gördüm; hepsi boştur, rüzgarı kovalamaya kalkışmaktır!
14Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre.
15Eğri olan doğrultulamaz, eksik olan sayılamaz.
15To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať.
16Kendi kendime, ‹‹İşte, bilgeliğimi benden önce Yeruşalimde krallık yapan herkesten çok artırdım›› dedim, ‹‹Alabildiğine bilgi ve bilgelik edindim.››
16Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti,
17Kendimi bilgi ve bilgeliği, deliliği ve akılsızlığı anlamaya adadım. Gördüm ki, bu da yalnızca rüzgarı kovalamaya kalkışmakmış.
17preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre;
18Çünkü çok bilgelik çok keder doğurur, bilgi arttıkça acı da artar.
18lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť.