1‹‹Ama şimdi, yaşı benden küçük olanlarBenimle alay etmekte,Oysa babalarını sürümün köpeklerininYanına koymaya tenezzül etmezdim.
1A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.
2Çünkü güçleri tükenmişti,Bileklerinin gücü ne işime yarardı?
2A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda.
3Yoksulluktan, açlıktan bitkindiler,Akşam çölde, ıssız çorak yerlerde kök kemiriyorlardı.
3Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte,
4Çalılıklarda karapazı topluyor,Retem kökü yiyorlardı.
4ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom.
5Toplumdan kovuluyorlardı,İnsanlar hırsızmışlar gibi onlara bağırıyordu.
5Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja,
6Korkunç vadilerde, yerdeki deliklerde,Kaya kovuklarında yaşıyorlardı.
6takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál.
7Çalıların arasında anırır,Çalı altında birbirine sokulurlardı.
7Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne,
8Aptalların, adı sanı belirsiz insanların çocuklarıydılar,Ülkeden kovulmuşlardı.
8synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme.
9‹‹Şimdiyse destan oldum dillerine,Ağızlarına doladılar beni.
9A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.
10Benden tiksiniyor, uzak duruyorlar,Yüzüme tükürmekten çekinmiyorlar.
10Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,
11Tanrı ipimi çözüp beni alçalttığı içinDizginsiz davranmaya başladılar bana.
11pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou.
12Sağımdaki ayak takımı üzerime yürüyor,Ayaklarımı kaydırıyor,Bana karşı rampalar kuruyorlar.
12Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby.
13Yolumu kesiyor,Kimseden yardım görmedenBeni yok etmeye çalışıyorlar.
13Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka.
14Koca bir gedikten girer gibi ilerliyor,Yıkıntılar arasından üzerime yuvarlanıyorlar.
14Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka.
15Dehşet çöktü üzerime,Onurum rüzgara kapılmış gibi uçtu,Mutluluğum bulut gibi geçip gitti.
15Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak.
16‹‹Şimdi tükeniyorum,Acı günler beni ele geçirdi.
16A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia.
17Geceleri kemiklerim sızlıyor,Beni kemiren acılar hiç durmuyor.
17Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc.
18Tanrının şiddetiÜzerimdeki giysiye dönüştü,Gömleğimin yakası gibi beni sıkıyor.
18Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne.
19Beni çamura fırlattı,Toza, küle döndüm.
19Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu.
20‹‹Sana yakarıyorum, ama yanıt vermiyorsun,Ayağa kalktığımda gözünü bana dikiyorsun.
20Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa.
21Bana acımasız davranıyor,Bileğinin gücüyle beni eziyorsun.
21Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa.
22Beni kaldırıp rüzgara bindiriyorsun,Fırtınanın içinde darma duman ediyorsun.
22Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.
23Biliyorum, beni ölüme,Bütün canlıların toplanacağı yere götüreceksin.
23Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.
24‹‹Kuşkusuz düşenin dostu olmaz,Felakete uğrayıp yardım istediğinde.
24Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc.
25Sıkıntıya düşenler için ağlamaz mıydım?Yoksullar için üzülmez miydim?
25Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.
26Ama ben iyilik beklerken kötülük geldi,Işık umarken karanlık geldi.
26Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak.
27İçim kaynıyor, rahatım yok,Önümde acı günler var.
27Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia.
28Yaslı yaslı dolaşıyorum, güneş yok,Topluluk içinde kalkıp feryat ediyorum.
28Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc.
29Çakallarla kardeş,Baykuşlarla arkadaş oldum.
29Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.
30Derim karardı, soyuluyor,Kemiklerim ateşten yanıyor.
30Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.
31Lirimin sesi yas feryadına,Neyimin sesi ağlayanların sesine döndü.
31A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.