1Ey Tanrı, neden bizi sonsuza dek reddettin?Niçin otlağının koyunlarına karşı öfken tütmekte?
1Vyučujúci Azafov. Prečo si nás, ó, Bože, zavrhol na večnosť? Prečo je roznietený tvoj hnev na stádo tvojej pastvy?
2Anımsa geçmişte sahiplendiğin topluluğu,Kendi halkın olsun diye kurtardığın oymağıVe üzerine konut kurduğun Siyon Dağını.
2Rozpamätaj sa na svoje shromaždenie, ktoré si tam dávno kúpil, na prútok svojho dedičstva, ktorý si vykúpil, na vrch Sion, toď, na ktorom bývaš.
3Yönelt adımlarını şu onarılmaz yıkıntılara doğru,Düşman kutsal yerdeki her şeyi yıktı.
3Povznes svoje kroky k večným rozvaleninám. Všetko zkazil nepriateľ v svätyni!
4Düşmanların bizimle buluştuğun yerde kükredi,Zafer simgesi olarak kendi bayraklarını dikti.
4Tvoji protivníci revali prostred tvojho slávnostného shromaždenia. Urobili svoje odznaky odznakmi.
5Gür bir ormanaBaltayla dalar gibiydiler.
5Zdalo sa to tak, ako keď ľudia do vysoka sa zaháňajúc toporami tnú do húšte stromovia.
6Baltayla, balyozla kırdılar,Bütün oymaları.
6A teraz dovedna tlčú jej rezby sekerami a obuchmi.
7Ateşe verdiler tapınağını,Yerle bir edip kutsallığını bozdularAdının yaşadığı konutun.
7Podpálili tvoju svätyňu; zrútiac ho na zem poškvrnili príbytok tvojho mena.
8İçlerinden, ‹‹Hepsini ezelim!›› dediler.Ülkede Tanrıyla buluşma yerlerinin tümünü yaktılar.
8Hovoria vo svojom srdci: Vyhubme ich všetkých dovedna! Popálili všetky shromaždištia silného Boha v zemi.
9Artık kutsal simgelerimizi görmüyoruz,Peygamberler de yok oldu,İçimizden kimse bilmiyor ne zamana dek...
9Nevidíme svojich odznakov; už nieto proroka, ani nieto medzi nami toho, kto by vedel, dokedy to bude trvať.
10Ey Tanrı, ne zamana dek düşman sana sövecek,Hasmın senin adını hor görecek?
10Dokedy, ó, Bože, bude potupovať protivník? Či sa na veky bude rúhať nepriateľ tvojmu menu?
11Niçin geri çekiyorsun elini?Çıkar sağ elini bağrından, yok et onları!
11Prečo uťahuješ zpät svoju ruku a svoju pravicu? Vytiahni ju zo svojho lona a učiň koniec!
12Ama geçmişten bu yana kralım sensin, ey Tanrı,Yeryüzünde kurtuluş sağladın.
12Avšak ty, Bože, si mojím Kráľom od dávna, ktorý pôsobíš nové a nové spasenie prostred zeme.
13Gücünle denizi yardın,Canavarların kafasını sularda parçaladın.
13Ty si vo svojej sile rozdelil more; skrúšil si hlavy drakom na vodách.
14Livyatanın başlarını ezdin,Çölde yaşayanlara onu yem ettin.
14Ty si roztrieskal hlavy leviatána; dal si ho za pokrm ľudu na púšti.
15Kaynaklar, dereler fışkırttın,Sürekli akan ırmakları kuruttun.
15Ty si roztvoril prameň a potok. Ty si vysušil rieky trvalého toku.
16Gün senindir, gece de senin,Ay ve güneşi sen yerleştirdin, kastediyor.
16Tvoj je deň, tvoja je i noc; ty si pripravil svetlo i slnko.
17Yeryüzünün bütün sınırlarını sen saptadın,Yazı da kışı da yaratan sensin.
17Ty si postavil všetky hranice zeme; leto a zimu si ty utvoril.
18Anımsa, ya RAB, düşmanın sana nasıl sövdüğünü,Akılsız bir halkın, adını nasıl hor gördüğünü.
18Rozpomeň sa na to, že nepriateľ hanobil Hospodina, a bláznivý ľud sa rúhal tvojmu menu.
19Canavara teslim etme kumrunun canını,Asla unutma düşkün kullarının yaşamını.
19Nedaj zveri duše svojej hrdličky; nezbudni navždy na život svojich biednych.
20Yaptığın antlaşmayı gözönüne al,Çünkü ülkenin her karanlık köşesiZorbaların inleriyle dolmuş.
20Pohliadni na smluvu, lebo i najtmavšie kúty zeme sú plné peleší ukrutnosti.
21Düşkünler boynu bükük geri çevrilmesin,Mazlumlar, yoksullar adına övgüler dizsin.
21Nech neodchádza zpät utlačený zahanbený; biedni a chudobní nech chvália tvoje meno.
22Kalk, ey Tanrı, davanı savun!Anımsa akılsızların gün boyu sana nasıl sövdüğünü!
22Povstaň, ó, Bože, a rozrieš svoju pravotu! Rozpomeň sa na svoje pohanenie, ktoré sa ti deje od blázna každý deň.
23Unutma hasımlarının yaygarasını,Sana başkaldıranların durmadan yükselen patırtısını!
23Nezabudni na hlas svojich protivníkov, na hrmot tých, ktorí povstávajú proti tebe, a ktorý vystupuje neprestajne.