1Ey Tanrı, susma,Sessiz, hareketsiz kalma!
1Pieseň. Žalm Azafov.
2Bak, düşmanların kargaşa çıkarıyor,Senden nefret edenler boy gösteriyor.
2Nemlč, ó, Bože, nerob sa, jako keby si nepočul, a nebuď ticho, silný Bože!
3Halkına karşı kurnazlık peşindeler,Koruduğun insanlara dolap çeviriyorlar.
3Lebo hľa, tvoji nepriatelia sa búria, a tí, ktorí ťa nenávidia, dvíhajú hlavu.
4‹‹Gelin, bu ulusun kökünü kazıyalım›› diyorlar,‹‹İsrailin adı bir daha anılmasın!››
4Snujú ľstivú radu proti tvojmu ľudu a radia sa proti tým, ktorých ty kryješ.
5Hepsi sözbirliği etmiş, düzen kuruyor,Sana karşı anlaşmaya vardı:
5Hovoria: Poďte, vyhubme ich, aby prestali byť národom, aby sa viacej nespomínalo meno Izraelovo.
6Edomlular, İsmaililer,Moavlılar, Hacerliler,
6Lebo sa uradili spolu jako jedno srdce; urobili smluvu proti tebe,
7Geval, Ammon, Amalek,Filist ve Sur halkı.
7stány Edomove a Izmaeliti, Moáb a Hagrovia,
8Asur da onlara katıldı,Lutoğullarına güç verdiler. |iSela
8Gebal, Ammon a Amalech, Filištea s obyvateľmi Týru.
9Onlara Midyana,Kişon Vadisinde Siseraya ve Yavine yaptığını yap:
9Aj Assúr sa pripojil k nim; stali sa ramenom synov Lota. Sélah.
10Onlar Eyn-Dorda yok oldular,Toprak için gübreye döndüler.
10Učiň im ako Midianovi, jako Siserovi, jako Jabinovi pri potoku Kíšone.
11Onların soylularına Orev ve Zeeve yaptığını,Beylerine Zevah ve Salmunnaya yaptığını yap.
11Boli zahladení v En-dore a stali sa hnojivom zemi.
12Onlar: ‹‹Gelin, sahiplenelimTanrının otlaklarını›› demişlerdi.
12Nalož s nimi, s ich vodcami jako s Orébom a Zeebom, jako s Zebachom a Calmunnom, so všetkými ich kniežatami,
13Ey Tanrım, savrulan toza,Rüzgarın sürüklediği saman çöpüne çevir onları!
13ktorí povedali: Dobyme si dedične príbytky Božie!
14Orman yangını gibi,Dağları tutuşturan alev gibi,
14Môj Bože, daj, aby boli jako smeti krútňavy, jako posekané steblie pred vetrom.
15Fırtınanla kovala,Kasırganla dehşete düşür onları!
15Ako čo oheň spaľuje les, a jako plameň zapaľuje a trávi vrchy,
16Utançla kapla yüzlerini,Sana yönelsinler, ya RAB.
16tak ich stíhaj svojou víchricou a svojou búrkou ich predes!
17Sonsuza dek utanç ve dehşet içinde kalsınlar,Rezil olup yok olsunlar.
17Naplň ich tvár hanbou, aby hľadali tvoje meno, Hospodine!
18Senin adın RAB'dir,Anlasınlar yalnız senin yeryüzüne egemen en yüce Tanrı olduğunu.
18Nech sa hanbia a desia na večné veky, nech rumenejú hanbou a zahynú,
19a tak nech poznajú, že ty, ktorého meno je Hospodin, si sám Najvyšším Pánom nad celou zemou.