¹But I determined this for myself, that I would not come to you again in sorrow.

¹Ale to som usúdil v sebe: neprijsť k vám zase so zármutkom.

²For if I make you sorry, then who will make me glad but he who is made sorry by me?

²Lebo ak ja vás zarmútim, ktože je potom, kto mňa rozveselí krome toho, koho som ja zarmútil?!

³And I wrote this very thing to you, so that, when I came, I wouldn’t have sorrow from them of whom I ought to rejoice; having confidence in you all, that my joy would be shared by all of you.

³A toto isté som vám napísal, aby som, keď prijdem, nemal zármutku od tých, ktorým by som sa mal radovať, dôverujúc vo všetkých vás, že moja radosť je radosťou všetkých vás.

⁴For out of much affliction and anguish of heart I wrote to you with many tears, not that you should be made sorry, but that you might know the love that I have so abundantly for you.

⁴Lebo z mnohého súženia a zovretia srdca som vám písal s mnohými slzami, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste poznali lásku, ktorej mám hojnejšie naproti vám.

⁵But if any has caused sorrow, he has caused sorrow, not to me, but in part (that I not press too heavily) to you all.

⁵A jestli niekto zarmútil, nie mňa zarmútil, ale z čiastky, aby som nepretiažil, zarmútil všetkých vás.

⁶Sufficient to such a one is this punishment which was inflicted by the many;

⁶Dosť je takému tohoto pokarhania, ktorého sa mu dostalo od mnohých,

⁷so that on the contrary you should rather forgive him and comfort him, lest by any means such a one should be swallowed up with his excessive sorrow.

⁷takže už máte, naopak, radšej odpustiť a potešiť, aby zase prílišným zármutkom nebol taký človek pohltený.

⁸Therefore I beg you to confirm your love toward him.

⁸Preto vás prosím, žeby ste mu preukázali lásku.

⁹For to this end I also wrote, that I might know the proof of you, whether you are obedient in all things.

⁹Lebo na to som aj písal, aby som poznal vašu dokázanosť, či ste poslušní ku všetkému.

¹⁰Now I also forgive whomever you forgive anything. For if indeed I have forgiven anything, I have forgiven that one for your sakes in the presence of Christ,

¹⁰A komu čo odpúšťate, i ja; lebo i ja, čo som odpustil, ak som čo odpustil, urobil som to pre vás, pred tvárou Krista, aby ste neboli oklamaní od satana,

¹¹that no advantage may be gained over us by Satan; for we are not ignorant of his schemes.

¹¹lebo nie sú nám neznáme jeho úmysly.

¹²Now when I came to Troas for the Good News of Christ, and when a door was opened to me in the Lord,

¹²A keď som prišiel do Troady cieľom evanjelia Kristovho, hoci som mal otvorené dvere v Pánovi, nemal som oddychu vo svojom duchu, keď som nenašiel svojho brata Títa.

¹³I had no relief for my spirit, because I didn’t find Titus, my brother, but taking my leave of them, I went out into Macedonia.

¹³Ale rozlúčiac sa s nimi odišiel som do Macedonie.

¹⁴Now thanks be to God, who always leads us in triumph in Christ, and reveals through us the sweet aroma of his knowledge in every place.

¹⁴No, vďaka Bohu, ktorý nám dáva vždycky víťazosláviť v Kristu a zjavuje skrze nás vôňu svojej známosti na každom mieste.

¹⁵For we are a sweet aroma of Christ to God, in those who are saved, and in those who perish;

¹⁵Lebo sme Kristovou dobrou vôňou Bohu medzi tými, ktorí dochádzajú spasenia, i medzi tými, ktorí hynú,

¹⁶to the one a stench from death to death; to the other a sweet aroma from life to life. Who is sufficient for these things?

¹⁶ktorým vôňou smrti na smrť, a ktorým vôňou života na život. Ale na to kto je spôsobný?!

¹⁷For we are not as so many, peddling the word of God. But as of sincerity, but as of God, in the sight of God, we speak in Christ.

¹⁷Lebo nefalšujeme slova Božieho jako mnohí, ale jako takí, ktorí z mravnej čistoty, jako takí, ktorí z Boha pred Bohom v Kristu hovoríme.