¹Then Eliphaz the Temanite answered,

¹Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

²“If someone ventures to talk with you, will you be grieved? But who can withhold himself from speaking?

²Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!

³Behold, you have instructed many, you have strengthened the weak hands.

³Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;

⁴Your words have supported him who was falling, You have made firm the feeble knees.

⁴tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.

⁵But now it has come to you, and you faint. It touches you, and you are troubled.

⁵A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.

⁶Isn’t your piety your confidence? Isn’t the integrity of your ways your hope?

⁶Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?

⁷“Remember, now, whoever perished, being innocent? Or where were the upright cut off?

⁷Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?

⁸According to what I have seen, those who plow iniquity, and sow trouble, reap the same.

⁸Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.

⁹By the breath of God they perish. By the blast of his anger are they consumed.

⁹Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.

¹⁰The roaring of the lion, and the voice of the fierce lion, the teeth of the young lions, are broken.

¹⁰Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;

¹¹The old lion perishes for lack of prey. The cubs of the lioness are scattered abroad.

¹¹starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.

¹²“Now a thing was secretly brought to me. My ear received a whisper of it.

¹²Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.

¹³In thoughts from the visions of the night, when deep sleep falls on men,

¹³V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,

¹⁴fear came on me, and trembling, which made all my bones shake.

¹⁴nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.

¹⁵Then a spirit passed before my face. The hair of my flesh stood up.

¹⁵Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.

¹⁶It stood still, but I couldn’t discern its appearance. A form was before my eyes. Silence, then I heard a voice, saying,

¹⁶Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:

¹⁷‘Shall mortal man be more just than God? Shall a man be more pure than his Maker?

¹⁷Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?

¹⁸Behold, he puts no trust in his servants. He charges his angels with error.

¹⁸Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.

¹⁹How much more, those who dwell in houses of clay, whose foundation is in the dust, who are crushed before the moth!

¹⁹A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.

²⁰Between morning and evening they are destroyed. They perish forever without any regarding it.

²⁰Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.

²¹Isn’t their tent cord plucked up within them? They die, and that without wisdom.’

²¹Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.