¹“Isn’t a man forced to labor on earth? Aren’t his days like the days of a hired hand?

¹Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka.

²As a servant who earnestly desires the shadow, as a hireling who looks for his wages,

²Jako sluha, ktorý dychtí po tôni, jako nájomník, ktorý túžobne očakáva plat za svoju prácu,

³so am I made to possess months of misery, wearisome nights are appointed to me.

³tak sú mi nadedené mesiace márnosti a tak mi načítali nocí trápenia.

⁴When I lie down, I say, ‘When shall I arise, and the night be gone?’ I toss and turn until the dawning of the day.

⁴Keď ležím, hovorím: Kedyže už vstanem? Ale zase sa tiahne večer, a tak som sýty prehadzovania sa až do mraku.

⁵My flesh is clothed with worms and clods of dust. My skin closes up, and breaks out afresh.

⁵Moje telo sa odialo červy a kôrou prachu; moja koža sa svraštila a tečie hnisom.

⁶My days are swifter than a weaver’s shuttle, and are spent without hope.

⁶Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a míňajú sa bez nádeje.

⁷Oh remember that my life is a breath. My eye shall no more see good.

⁷Pamätaj, že môj život je ako vietor; moje oko už viacej neuvidí dobrého;

⁸The eye of him who sees me shall see me no more. Your eyes shall be on me, but I shall not be.

⁸neuzrie ma oko toho, kto ma vidí; tvoje oči pozrú na mňa, a mňa už nebude.

⁹As the cloud is consumed and vanishes away, so he who goes down to Sheol Sheol is the place of the dead. shall come up no more.

⁹Jako zaniká oblak a ide ta, taký je aj ten, kto sostupuje do hrobu; nevyjde zase hore;

¹⁰He shall return no more to his house, neither shall his place know him any more.

¹⁰nenavráti sa viacej do svojho domu, ani ho viacej nepozná jeho miesto.

¹¹“Therefore I will not keep silent. I will speak in the anguish of my spirit. I will complain in the bitterness of my soul.

¹¹Preto ani ja nebudem zdŕžať svoje ústa; hovoriť budem v úzkosti svojho ducha; vravieť budem v horkosti svojej duše.

¹²Am I a sea, or a sea monster, that you put a guard over me?

¹²Či som ja azda morom, či azda morskou obludou, že si postavil proti mne stráž?

¹³When I say, ‘My bed shall comfort me. My couch shall ease my complaint;’

¹³Keď poviem: Moja posteľ ma poteší, moja loža pozdvihne v mojom náreku;

¹⁴then you scare me with dreams, and terrify me through visions:

¹⁴vtedy ma strašíš snami a desíš ma videniami,

¹⁵so that my soul chooses strangling, death rather than my bones.

¹⁵takže si moja duša volí zaškrtenie, radšej smrť ako také moje kosti.

¹⁶I loathe my life. I don’t want to live forever. Leave me alone, for my days are but a breath.

¹⁶Opovrhujem životom, veď i tak nebudem žiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť.

¹⁷What is man, that you should magnify him, that you should set your mind on him,

¹⁷Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?

¹⁸that you should visit him every morning, and test him every moment?

¹⁸A že ho navštevuješ každého rána, zkúšaš ho každej chvíle?

¹⁹How long will you not look away from me, nor leave me alone until I swallow down my spittle?

¹⁹Jako dlho to bude ešte trvať, čo neodvrátiš odo mňa svojho zraku? Prečo ma nepustíš, aspoň dokiaľ neprehltnem svojej sliny?

²⁰If I have sinned, what do I do to you, you watcher of men? Why have you set me as a mark for you, so that I am a burden to myself?

²⁰Zhrešil som; čo ti mám učiniť, ó, ty, ktorý strežieš ľudí? Prečo si si ma postavil za cieľ, aby som bol sám sebe bremenom?

²¹Why do you not pardon my disobedience, and take away my iniquity? For now shall I lie down in the dust. You will seek me diligently, but I shall not be.”

²¹A prečo neodpustíš môjho prestúpenia a neodnímeš mojej neprávosti? Lebo teraz už ľahnem do prachu, a keď ma budeš ráno hľadať, nebude ma.