1I said, “I will watch my ways, so that I don’t sin with my tongue. I will keep my mouth with a bridle while the wicked is before me.”
1Náčelníkovi speváckeho sboru, Jedutúnovi. Žalm Dávidov.
2I was mute with silence. I held my peace, even from good. My sorrow was stirred.
2Povedal som: Budem pozorovať na svoje cesty, aby som nezhrešil svojím jazykom; budem strážiť svoje ústa, aby maly úzdu, dokiaľ bude predo mnou bezbožný.
3My heart was hot within me. While I meditated, the fire burned: I spoke with my tongue:
3A tak som nevydal hlasu jako nemý a mlčal som viac, než bolo dobre. Ale moja bolesť sa búrila.
4“Yahweh, show me my end, what is the measure of my days. Let me know how frail I am.
4Moje srdce sa rozpálilo v mojom vnútri, a keď som rozmýšľal, zanietil sa vo mne oheň; vravel som svojím jazykom
5Behold, you have made my days handbreadths. My lifetime is as nothing before you. Surely every man stands as a breath.” Selah.
5a riekol som: Daj mi znať, ó, Hospodine, môj koniec, a jaký je výmer mojich dní, aby som vedel, ako rýchle sa pominiem.
6“Surely every man walks like a shadow. Surely they busy themselves in vain. He heaps up, and doesn’t know who shall gather.
6A hľa, dal si mi dní na šír niekoľko dlaní, a môj vek je pred tebou jako nič. Áno, všetko je márnosť, i každý človek, čo i jako pevne stojí. Sélah.
7Now, Lord, what do I wait for? My hope is in you.
7Áno, človek ide ta jako tôňa; púha márnosť je, za čo sa nepokojí; hromadí, a nevie, kto to všetko poberie.
8Deliver me from all my transgressions. Don’t make me the reproach of the foolish.
8A tak teraz na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si ty.
9I was mute. I didn’t open my mouth, because you did it.
9Vytrhni ma zo všetkých mojich prestúpení! Nevystav ma na potupu bláznovi!
10Remove your scourge away from me. I am overcome by the blow of your hand.
10Zanemel som; neotvorím svojich úst, lebo si to ty učinil.
11When you rebuke and correct man for iniquity, You consume his wealth like a moth. Surely every man is but a breath.” Selah.
11Odvráť svoj úder odo mňa, lebo ja hyniem od švihania tvojej ruky.
12“Hear my prayer, Yahweh, and give ear to my cry. Don’t be silent at my tears. For I am a stranger with you, a foreigner, as all my fathers were.
12Keď kárajúc pre neprávosť tresceš človeka, rozpadáva sa jeho pôvab ako moľovina. Áno, vskutku je márnosťou každý človek. Sélah.
13Oh spare me, that I may recover strength, before I go away, and exist no more.”
13Počuj moju modlitbu, Hospodine; nakloň ucho k môjmu volaniu o pomoc! Nemlč na moje slzy! Lebo som cudzincom u teba; som pohostínom, ako boli aj všetci moji otcovia.
14Odvráť svoj pozor odo mňa, aby som sa potešil, prv než pojdem, a nebude ma.