¹Then Eliphaz the Temanite answered and said,

¹Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

²If we assay to commune with thee, wilt thou be grieved? but who can withhold himself from speaking?

²Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!

³Behold, thou hast instructed many, and thou hast strengthened the weak hands.

³Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;

⁴Thy words have upholden him that was falling, and thou hast strengthened the feeble knees.

⁴tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.

⁵But now it is come upon thee, and thou faintest; it toucheth thee, and thou art troubled.

⁵A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.

⁶Is not this thy fear, thy confidence, thy hope, and the uprightness of thy ways?

⁶Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?

⁷Remember, I pray thee, who ever perished, being innocent? or where were the righteous cut off?

⁷Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?

⁸Even as I have seen, they that plow iniquity, and sow wickedness, reap the same.

⁸Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.

⁹By the blast of God they perish, and by the breath of his nostrils are they consumed.

⁹Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.

¹⁰The roaring of the lion, and the voice of the fierce lion, and the teeth of the young lions, are broken.

¹⁰Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;

¹¹The old lion perisheth for lack of prey, and the stout lion's whelps are scattered abroad.

¹¹starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.

¹²Now a thing was secretly brought to me, and mine ear received a little thereof.

¹²Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.

¹³In thoughts from the visions of the night, when deep sleep falleth on men,

¹³V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,

¹⁴Fear came upon me, and trembling, which made all my bones to shake.

¹⁴nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.

¹⁵Then a spirit passed before my face; the hair of my flesh stood up:

¹⁵Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.

¹⁶It stood still, but I could not discern the form thereof: an image was before mine eyes, there was silence, and I heard a voice, saying,

¹⁶Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:

¹⁷Shall mortal man be more just than God? shall a man be more pure than his maker?

¹⁷Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?

¹⁸Behold, he put no trust in his servants; and his angels he charged with folly:

¹⁸Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.

¹⁹How much less in them that dwell in houses of clay, whose foundation is in the dust, which are crushed before the moth?

¹⁹A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.

²⁰They are destroyed from morning to evening: they perish for ever without any regarding it.

²⁰Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.

²¹Doth not their excellency which is in them go away? they die, even without wisdom.

²¹Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.