¹Is there not an appointed time to man upon earth? are not his days also like the days of an hireling?

¹Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka.

²As a servant earnestly desireth the shadow, and as an hireling looketh for the reward of his work:

²Jako sluha, ktorý dychtí po tôni, jako nájomník, ktorý túžobne očakáva plat za svoju prácu,

³So am I made to possess months of vanity, and wearisome nights are appointed to me.

³tak sú mi nadedené mesiace márnosti a tak mi načítali nocí trápenia.

⁴When I lie down, I say, When shall I arise, and the night be gone? and I am full of tossings to and fro unto the dawning of the day.

⁴Keď ležím, hovorím: Kedyže už vstanem? Ale zase sa tiahne večer, a tak som sýty prehadzovania sa až do mraku.

⁵My flesh is clothed with worms and clods of dust; my skin is broken, and become loathsome.

⁵Moje telo sa odialo červy a kôrou prachu; moja koža sa svraštila a tečie hnisom.

⁶My days are swifter than a weaver's shuttle, and are spent without hope.

⁶Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a míňajú sa bez nádeje.

⁷O remember that my life is wind: mine eye shall no more see good.

⁷Pamätaj, že môj život je ako vietor; moje oko už viacej neuvidí dobrého;

⁸The eye of him that hath seen me shall see me no more: thine eyes are upon me, and I am not.

⁸neuzrie ma oko toho, kto ma vidí; tvoje oči pozrú na mňa, a mňa už nebude.

⁹As the cloud is consumed and vanisheth away: so he that goeth down to the grave shall come up no more.

⁹Jako zaniká oblak a ide ta, taký je aj ten, kto sostupuje do hrobu; nevyjde zase hore;

¹⁰He shall return no more to his house, neither shall his place know him any more.

¹⁰nenavráti sa viacej do svojho domu, ani ho viacej nepozná jeho miesto.

¹¹Therefore I will not refrain my mouth; I will speak in the anguish of my spirit; I will complain in the bitterness of my soul.

¹¹Preto ani ja nebudem zdŕžať svoje ústa; hovoriť budem v úzkosti svojho ducha; vravieť budem v horkosti svojej duše.

¹²Am I a sea, or a whale, that thou settest a watch over me?

¹²Či som ja azda morom, či azda morskou obludou, že si postavil proti mne stráž?

¹³When I say, My bed shall comfort me, my couch shall ease my complaints;

¹³Keď poviem: Moja posteľ ma poteší, moja loža pozdvihne v mojom náreku;

¹⁴Then thou scarest me with dreams, and terrifiest me through visions:

¹⁴vtedy ma strašíš snami a desíš ma videniami,

¹⁵So that my soul chooseth strangling, and death rather than my life.

¹⁵takže si moja duša volí zaškrtenie, radšej smrť ako také moje kosti.

¹⁶I loathe it; I would not live alway: let me alone; for my days are vanity.

¹⁶Opovrhujem životom, veď i tak nebudem žiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť.

¹⁷What is man, that thou shouldest magnify him? and that thou shouldest set thine heart upon him?

¹⁷Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?

¹⁸And that thou shouldest visit him every morning, and try him every moment?

¹⁸A že ho navštevuješ každého rána, zkúšaš ho každej chvíle?

¹⁹How long wilt thou not depart from me, nor let me alone till I swallow down my spittle?

¹⁹Jako dlho to bude ešte trvať, čo neodvrátiš odo mňa svojho zraku? Prečo ma nepustíš, aspoň dokiaľ neprehltnem svojej sliny?

²⁰I have sinned; what shall I do unto thee, O thou preserver of men? why hast thou set me as a mark against thee, so that I am a burden to myself?

²⁰Zhrešil som; čo ti mám učiniť, ó, ty, ktorý strežieš ľudí? Prečo si si ma postavil za cieľ, aby som bol sám sebe bremenom?

²¹And why dost thou not pardon my transgression, and take away my iniquity? for now shall I sleep in the dust; and thou shalt seek me in the morning, but I shall not be.

²¹A prečo neodpustíš môjho prestúpenia a neodnímeš mojej neprávosti? Lebo teraz už ľahnem do prachu, a keď ma budeš ráno hľadať, nebude ma.