1Then Job answered and said,
1Zase odpovedal Job a riekol:
2I know it is so of a truth: but how should man be just with God?
2Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?
3If he will contend with him, he cannot answer him one of a thousand.
3Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.
4He is wise in heart, and mighty in strength: who hath hardened himself against him, and hath prospered?
4Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!
5Which removeth the mountains, and they know not: which overturneth them in his anger.
5On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;
6Which shaketh the earth out of her place, and the pillars thereof tremble.
6ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;
7Which commandeth the sun, and it riseth not; and sealeth up the stars.
7ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;
8Which alone spreadeth out the heavens, and treadeth upon the waves of the sea.
8ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;
9Which maketh Arcturus, Orion, and Pleiades, and the chambers of the south.
9ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;
10Which doeth great things past finding out; yea, and wonders without number.
10ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.
11Lo, he goeth by me, and I see him not: he passeth on also, but I perceive him not.
11Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.
12Behold, he taketh away, who can hinder him? who will say unto him, What doest thou?
12Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?
13If God will not withdraw his anger, the proud helpers do stoop under him.
13Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.
14How much less shall I answer him, and choose out my words to reason with him?
14A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!
15Whom, though I were righteous, yet would I not answer, but I would make supplication to my judge.
15Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.
16If I had called, and he had answered me; yet would I not believe that he had hearkened unto my voice.
16Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,
17For he breaketh me with a tempest, and multiplieth my wounds without cause.
17on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.
18He will not suffer me to take my breath, but filleth me with bitterness.
18Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.
19If I speak of strength, lo, he is strong: and if of judgment, who shall set me a time to plead?
19Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?
20If I justify myself, mine own mouth shall condemn me: if I say, I am perfect, it shall also prove me perverse.
20Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.
21Though I were perfect, yet would I not know my soul: I would despise my life.
21Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.
22This is one thing, therefore I said it, He destroyeth the perfect and the wicked.
22Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.
23If the scourge slay suddenly, he will laugh at the trial of the innocent.
23Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.
24The earth is given into the hand of the wicked: he covereth the faces of the judges thereof; if not, where, and who is he?
24Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?
25Now my days are swifter than a post: they flee away, they see no good.
25A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.
26They are passed away as the swift ships: as the eagle that hasteth to the prey.
26Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.
27If I say, I will forget my complaint, I will leave off my heaviness, and comfort myself:
27Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;
28I am afraid of all my sorrows, I know that thou wilt not hold me innocent.
28obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.
29If I be wicked, why then labour I in vain?
29Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!
30If I wash myself with snow water, and make my hands never so clean;
30Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,
31Yet shalt thou plunge me in the ditch, and mine own clothes shall abhor me.
31i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.
32For he is not a man, as I am, that I should answer him, and we should come together in judgment.
32Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.
33Neither is there any daysman betwixt us, that might lay his hand upon us both.
33Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.
34Let him take his rod away from me, and let not his fear terrify me:
34Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,
35Then would I speak, and not fear him; but it is not so with me.
35vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.