1I cried unto the LORD with my voice; with my voice unto the LORD did I make my supplication.
1Vyučujúci Dávidov, keď bol v jaskyni. Modlitba.
2I poured out my complaint before him; I shewed before him my trouble.
2Volám na Hospodina a kričím. Volám na Hospodina a pokorne sa modlím.
3When my spirit was overwhelmed within me, then thou knewest my path. In the way wherein I walked have they privily laid a snare for me.
3Vylievam pred ním svoju žiaľbu; oznamujem pred ním svoje súženie.
4I looked on my right hand, and beheld, but there was no man that would know me: refuge failed me; no man cared for my soul.
4Keď nyje môj duch vo mne, ty znáš môj chodník; na ceste, ktorou idem, mi ukryli osídlo.
5I cried unto thee, O LORD: I said, Thou art my refuge and my portion in the land of the living.
5Pozri napravo a vidz! Nemám nikoho, kto by ma poznal. Zahynulo mne útočište; nieto nikoho, kto by sa pýtal po mojej duši.
6Attend unto my cry; for I am brought very low: deliver me from my persecutors; for they are stronger than I.
6Kričím na teba, Hospodine, hovorím: Ty si mojím útočišťom, mojím dielom v zemi živých.
7Bring my soul out of prison, that I may praise thy name: the righteous shall compass me about; for thou shalt deal bountifully with me.
7Pozoruj ušima na moje volanie, lebo som veľmi zomdlený. Vytrhni ma z moci tých, ktorí ma prenasledujú, lebo sú mocnejší odo mňa.
8Vyveď moju dušu zo žalára, aby som oslavoval tvoje meno. Spravedliví ma obstúpia, keď mi dobre učiníš.