¹I cried unto God with my voice, even unto God with my voice; and he gave ear unto me.

¹Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev Jedutúov. Azafov. Žalm.

²In the day of my trouble I sought the Lord: my sore ran in the night, and ceased not: my soul refused to be comforted.

²Môj hlas sa nesie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, žeby ma počul.

³I remembered God, and was troubled: I complained, and my spirit was overwhelmed. Selah.

³V deň svojho súženia hľadám Pána; vnoci sa vystiera moja ruka po ňom bez ustania; moja duša sa nechce dať potešiť.

⁴Thou holdest mine eyes waking: I am so troubled that I cannot speak.

⁴Rozpomínam sa na Boha a úpim; rozmýšľam, a môj duch nyje. Sélah.

⁵I have considered the days of old, the years of ancient times.

⁵Držíš víčka mojich očí, aby som neusnul. Som taký zbitý, že nemôžem hovoriť.

⁶I call to remembrance my song in the night: I commune with mine own heart: and my spirit made diligent search.

⁶Myslím na dni od dávna, na roky minulých vekov.

⁷Will the Lord cast off for ever? and will he be favourable no more?

⁷Rozpomínam sa na svoje spevy pri hudbe vnoci. Rozmýšľam vo svojom srdci, a môj duch zkúma,

⁸Is his mercy clean gone for ever? doth his promise fail for evermore?

⁸či ozaj Pán zavrhne na veky a či už viacej nikdy nepreukáže dobrotivosti?

⁹Hath God forgotten to be gracious? hath he in anger shut up his tender mercies? Selah.

⁹Či je už navždy koniec jeho milosti? Či prestalo slovo na pokolenie a pokolenie?

¹⁰And I said, This is my infirmity: but I will remember the years of the right hand of the most High.

¹⁰Či sa len zabudol silný Bôh zľutovať? Či zavrel v hneve svoje milosrdenstvo? Sélah.

¹¹I will remember the works of the LORD: surely I will remember thy wonders of old.

¹¹A povedal som: To je moja nemoc. Ale zmeniť to môže pravica Najvyššieho.

¹²I will meditate also of all thy work, and talk of thy doings.

¹²Rozpomínať sa budem na skutky Hospodinove. Istotne sa budem rozpomínať na tvoje zázraky, ktoré si činil od dávna.

¹³Thy way, O God, is in the sanctuary: who is so great a God as our God?

¹³Premýšľam o každom tvojom skutku, a budem uvažovať o všetkých tvojich činoch.

¹⁴Thou art the God that doest wonders: thou hast declared thy strength among the people.

¹⁴Bože, tvoja cesta je svätá. Kde kto je silným Bohom velikým, ako je Bôh?!

¹⁵Thou hast with thine arm redeemed thy people, the sons of Jacob and Joseph. Selah.

¹⁵Ty si ten silný Bôh, ktorý činíš zázraky. Dal si znať svoju silu medzi národami.

¹⁶The waters saw thee, O God, the waters saw thee; they were afraid: the depths also were troubled.

¹⁶Vykúpil si svoj ľud ramenom, synov Jakobových a Jozefových. Sélah.

¹⁷The clouds poured out water: the skies sent out a sound: thine arrows also went abroad.

¹⁷Videly ťa vody, Bože, videly ťa vody a chvely sa; áno, triasly sa hlbiny.

¹⁸The voice of thy thunder was in the heaven: the lightnings lightened the world: the earth trembled and shook.

¹⁸Lialy sa vody oblakov; nebesia vydaly hrmot, a tvoje šípy lietaly sem a ta.

¹⁹Thy way is in the sea, and thy path in the great waters, and thy footsteps are not known.

¹⁹Zvuk tvojho hromu rachotil na nebeskej okruhline; blesky osvecovaly okruh zeme; nepokojila a triasla sa zem.

²⁰Thou leddest thy people like a flock by the hand of Moses and Aaron.

²⁰Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají.

²¹Vodil si svoj ľud ako stádo rukou Mojžiša a Árona.