1For we know that if the earthly house of our tabernacle be dissolved, we have a building from God, a house not made with hands, eternal, in the heavens.
1Lebo vieme, že keby náš pozemský dom stánu bol zborený, máme stavänie od Boha, dom, nie rukou učinený, večný v nebesiach;
2For verily in this we groan, longing to be clothed upon with our habitation which is from heaven:
2lebo v tomto aj vzdycháme túžiac, že by sme si mohli obliecť naň svoj príbytok z neba,
3if so be that being clothed we shall not be found naked.
3akže aj oblečení a nie nahí budeme najdení.
4For indeed we that are in this tabernacle do groan, being burdened; not for that we would be unclothed, but that we would be clothed upon, that what is mortal may be swallowed up of life.
4Lebo aj, ktorí sme v tomto stáne, vzdycháme súc obtiažení, nakoľko sa nechceme vyzliecť, ale sa poodiať, aby to, čo je smrteľné, bolo pohltené od života.
5Now he that wrought us for this very thing is God, who gave unto us the earnest of the Spirit.
5No, ten, kto nás práve k tomu istému pripravil, je Bôh, ktorý nám aj dal závdavok Ducha.
6Being therefore always of good courage, and knowing that, whilst we are at home in the body, we are absent from the Lord
6Preto teda vždycky dôverujeme a vieme, že kým sme doma v tele, sme von od domova a vzdialení od Pána.
7(for we walk by faith, not by sight);
7Lebo chodíme vierou a nie videním.
8we are of good courage, I say, and are willing rather to be absent from the body, and to be at home with the Lord.
8Ale dôverujeme i súčasne volíme radšej vystehovať sa von z tela a bývať doma u Pána.
9Wherefore also we make it our aim, whether at home or absent, to be well-pleasing unto him.
9A preto sa aj všemožne snažíme, aby sme, buď že dlejeme doma v tele buď že sme von z domova, jemu sa ľúbili.
10For we must all be made manifest before the judgment-seat of Christ; that each one may receive the things [done] in the body, according to what he hath done, whether [it be] good or bad.
10Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden každý odniesol to, čo načo vykonal skrze telo, už či bolo dobré či zlé.
11Knowing therefore the fear of the Lord, we persuade men, but we are made manifest unto God; and I hope that we are made manifest also in your consciences.
11Znajúc tedy bázeň Pánovu presviedčame ľudí a Bohu sme zjavní. Ale nadejem sa, že sme aj vo vašich svedomiach zjavní.
12We are not again commending ourselves unto you, but [speak] as giving you occasion of glorying on our behalf, that ye may have wherewith to answer them that glory in appearance, and not in heart.
12Lebo neodporúčame vám opät sami seba, ale vám dávame príčinu chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, ktorí sa chvália tvárou a nie srdcom.
13For whether we are beside ourselves, it is unto God; or whether we are of sober mind, it is unto you.
13Lebo buď že sme pošli z umu - Bohu, buď že sme pri zdravom rozume - vám.
14For the love of Christ constraineth us; because we thus judge, that one died for all, therefore all died;
14Lebo láska Kristova nás núti,
15and he died for all, that they that live should no longer live unto themselves, but unto him who for their sakes died and rose again.
15ktorí sme usúdili toto: že ak jeden zomrel za všetkých, tedy všetci zomreli, a za všetkých zomrel preto, aby tí, ktorí žijú, nežili už viacej sebe, ale tomu, ktorý zomrel za nich i vstal z mŕtvych.
16Wherefore we henceforth know no man after the flesh: even though we have known Christ after the flesh, yet now we know [him so] no more.
16A tak my už odteraz neznáme nikoho podľa tela. A jestli sme aj poznali Krista podľa tela, ale teraz už viacej neznáme.
17Wherefore if any man is in Christ, [he is] a new creature: the old things are passed away; behold, they are become new.
17Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.
18But all things are of God, who reconciled us to himself through Christ, and gave unto us the ministry of reconciliation;
18Ale to všetko z Boha, ktorý nás smieril sám so sebou skrze Ježiša Krista a dal nám službu smierenia,
19to wit, that God was in Christ reconciling the world unto himself, not reckoning unto them their trespasses, and having committed unto us the word of reconciliation.
19jako že Bôh bol v Kristovi mieriac so sebou svet, nepočítajúc im ich hriechov a položil do nás slovo smierenia.
20We are ambassadors therefore on behalf of Christ, as though God were entreating by us: we beseech [you] on behalf of Christ, be ye reconciled to God.
20Tedy za Krista posolstvujeme, jako čo by sám Bôh napomínal skrze nás, prosíme za Krista, smierte sa s Bohom!
21Him who knew no sin he made [to be] sin on our behalf; that we might become the righteousness of God in him.
21Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom, aby sme my boli spravedlivosťou Božou v ňom.