1Mluvil opět Hospodin k Mojžíšovi, řka:
1A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
2Mluv k synům Izraelským a rci jim: Když vejdete do země přebývání vašich, kterouž já dám vám,
2Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme svojich bydlísk, ktorú vám ja dám,
3A budete chtíti obětovati obět ohnivou Hospodinu v zápal, aneb obět buď slíbenou, buď dobrovolnou, aneb při slavnostech vašich, abyste učinili vůni spokojující Hospodina, buďto z skotů, aneb z drobného dobytku:
3a pripravíte Hospodinovi ohňovú obeť, zápal, alebo bitnú obeť plniac nejaký zvláštny sľub alebo za dobrovoľnú obeť alebo obetujúc pri svojich výročitých slávnostiach, aby ste učinili upokojujúcu vôňu Hospodinovi z hoviad alebo z drobného dobytka,
4Tedy kdož by koli obětoval dar svůj Hospodinu, obětuj obět suchou, desátý díl efi mouky bělné, zadělané olejem, jehož bude čtvrtý díl míry hin.
4vtedy bude obetovať ten, kto bude obetovať svoj obetný dar, Hospodinovi, a to obilnú obeť, bielej múky jemnej desatinu efy, zamiesenej vo štvrtine hína oleja.
5A vína v obět mokrou čtvrtinku hin obětovati budeš při zápalu, aneb při oběti vítězné k jednomu každému beránku.
5A vína na liatu obeť štvrtinu hína budeš obetovať na zápal alebo k bitnej obeti, k jednému baránkovi.
6Při beranu pak obětovati budeš obět suchou, mouky bělné dvě desetiny, zadělané olejem, třetinkou míry hin.
6Alebo k baranovi budeš obetovať obilnú obeť, bielej múky jemnej dve desatiny, zamiesenej v oleji, v tretine hína.
7Vína také k oběti mokré třetí díl míry hin obětovati budeš u vůni spokojující Hospodina.
7A vína na liatu obeť, tretinu hína, budeš obetovať na upokojujúcu vôňu Hospodinovi.
8Jestliže pak obětovati budeš volka v obět zápalnou, aneb v obět k splnění slibu, aneb v obět pokojnou Hospodinu:
8A keď budeš obetovať junca na zápal alebo na bitnú obeť plniac nejaký zvláštny sľub alebo pokojnú obeť Hospodinovi,
9Tedy budeš obětovati spolu s volkem obět suchou, tři desetiny mouky bělné, zadělané olejem, jehož by byla půlka hin.
9vtedy bude obetovať obetujúci na junca obilnú obeť, bielej múky jemnej tri desatiny efy, zamiesenej v oleji pol hína.
10A vína k oběti mokré obětovati budeš půlku hin. Ta jest obět ohnivá vůně spokojující Hospodina.
10A vína budeš obetovať na liatu obeť pol hína. To bude ohňová obeť upokojujúcej vône Hospodinovi.
11Tak uděláte s každým volem i s každým skopcem, i s dobytčetem buď ono z ovec neb z koz.
11Tak sa učiní jednému volovi alebo jednému baranovi alebo drobnému dobytčaťu, už či bude z oviec a či z kôz.
12Podlé toho, jakž mnoho jich obětovati budete, tak se zachováte při jednom každém z nich.
12Podľa počtu kusov, koľko ich budete obetovať, učiníte tak jednému každému, podľa ich počtu.
13Všeliký obyvatel tak bude to vykonávati, aby obětoval obět ohnivou vůně spokojující Hospodina.
13Každý zrodený doma učiní tak, tie veci, obetujúc ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi,
14Takž bude-li u vás i příchozí, aneb kdokoli mezi vámi v pronárodech vašich, a bude obětovati obět ohnivou vůně spokojující Hospodina, jakž vy se při tom chováte, tak i on chovati se bude.
14Ak bude u vás pohostíniť pohostín alebo už ktokoľvek, kto bude medzi vami po vašich pokoleniach a učiní ohňovú obeť upokojujúcej vône Hospodinovi, jako to vy robíte, tak urobí aj on.
15V shromáždění tomto ustanovení jednostejné buď vám i příchozímu, kterýž by u vás byl, ustanovení věčné v pronárodech vašich; jakož vy, tak příchozí bude před Hospodinem.
15Čo do shromaždenia, jedno a to isté ustanovenie bude vám i pohostínovi, ktorý by pohostínil medzi vami. Bude to večným ustanovením po vašich pokoleniach, ako ste vy, tak bude aj pohostín pred Hospodinom.
16Zákon jednostejný a pořádek jednostejný bude vám i přichozímu kterýž by u vás byl.
16Jeden zákon a jedno a to isté právo bude vám i pohostínovi, ktorý bude pohostíniť u vás.
17Mluvil také Hospodin k Mojžíšovi, řka:
17A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:
18Mluv k synům Izraelským a rci jim: Když přijdete do země, do kteréž já uvedu vás,
18Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme, do ktorej vás ja vovediem,
19Tedy, když počnete jísti chléb země, obětovati budete obět vzhůru pozdvižení Hospodinu.
19a budete už jesť z chleba zeme, budete obetovať obeť pozdvihnutia Hospodinovi,
20Z prvotin těsta vašeho koláč obětovati budete v obět vzhůru pozdvižení; tak jako obět z humna, obětovati budete ji.
20prvotinu svojho cesta, koláč budete obetovať obeťou pozdvihnutia. Ako obeť pozdvihnutia z humna, tak ju budete pozdvihujúc obetovať.
21Z prvotin těsta vašeho dávati budete Hospodinu obět vzhůru pozdvižení, vy i potomci vaši.
21Z prvotiny svojho cesta budete dávať Hospodinovi obeť pozdvihnutia po svojich pokoleniach.
22A když byste pozbloudili, a neučinili všech přikázaní těch, kteráž mluvil Hospodin k Mojžíšovi,
22A keby ste poblúdili a neučinili by ste všetkých tých prikázaní, ktoré hovoril Hospodin Mojžišovi,
23Totiž všech věcí, kteréž přikázal Hospodin vám skrze Mojžíše, od toho dne, v kterémž přikázaní vydal Hospodin, i potom v pronárodech vašich:
23všetkého toho, čo vám prikázal Hospodin skrze Mojžiša, od toho dňa, v ktorý to prikázal Hospodin, i potom, po vašich pokoleniach,
24Tedy jestliže z nedopatření všeho shromáždění to stalo se, obětovati bude všecko množství volka mladého jednoho v obět zápalnou, k vůni spokojující Hospodina, též obět suchou, a obět mokrou při něm podlé pořádku, a kozla jednoho v obět za hřích.
24a bude, ak by bolo vykonané tak, že by to bolo skryté pred očami obce, z poblúdenia, vtedy obetovať budú, celá obec, junca, z hoviad, a to jedného zápalnou obeťou na upokojujúcu vôňu Hospodinovi a jej obilnú obeť a jej liatu obeť podľa ustanoveného poriadku, a jedného kozla, z kôz, obeťou za hriech.
25I očistí kněz všecko množství synů Izraelských, a odpuštěno jim bude; nebo poblouzení jest. A oni také obětovati budou obět svou, obět ohnivou Hospodinu, a obět za hřích svůj před Hospodinem za poblouzení své.
25Tak prikryje kňaz hriech na celej obci synov Izraelových, a odpustí sa im, lebo to bolo poblúdenie. A tedy oni donesú svoj obetný dar, ohňovú obeť Hospodinovi, a svoju obeť za hriech pred Hospodina za svoje poblúdenie,
26I bude odpuštěno všemu shromáždění synů Izraelských i příchozímu, kterýž jest pohostinu u prostřed nich; nebo všeho lidu poblouzení jest.
26a odpustí sa celej obci synov Izraelových i pohostínovi, ktorý pohostíni medzi nimi. Lebo je to pre všetok ľud za poblúdenie.
27Jestliže by pak člověk jeden zhřešil z poblouzení, bude obětovati kozu roční v obět za hřích.
27A keby zhrešila jednotlivá duša z poblúdenia, vtedy bude obetovať ročnú kozu obeťou za hriech.
28I očistí kněz duši pobloudilou, kteráž zhřešila poblouzením před Hospodinem; očistí ji, a budeť jí odpuštěno.
28A kňaz pokryje hriech na poblúdivšej duši, keď zhrešila z poblúdenia, pred Hospodinom; pokryť má na ňom hriech, a odpustí sa mu.
29Domácímu mezi syny Izraelskými i příchozímu, kterýž pohostinu mezi nimi jest, zákon tento jednostejný bude vám, když by kdo zhřešil z poblouzení.
29A či už zrodený doma, niekto medzi synmi Izraelovými, a či pohostín, ktorý pohostíni medzi nimi, jeden a ten istý zákon budete mať pre toho, kto bude obetovať za poblúdenie.
30Člověk pak, kterýž by z pychu svévolně zhřešil, tak doma zrozený jako příchozí, takový potupil velice Hospodina; protož vyhlazen bude z prostředku lidu svého.
30Ale duša, ktorá by povýšenou rukou vykonala zlé, zo spupnosti, už či niekto z tých, ktorí sú zrodení doma a či niekto z pohostínov, taký človek hrubo urazil Hospodina, a tedy tá duša bude vyťatá zprostred svojho ľudu,
31Nebo slovem Hospodinovým pohrdl, a přikázaní jeho za nic sobě položil; protož konečně vyhlazen bude člověk ten, a nepravost jeho zůstane na něm.
31lebo pohŕdnul slovom Hospodinovým a zrušil jeho prikázanie; cele iste bude tá duša vyťatá; jej neprávosť zostane na nej.
32Stalo se pak, když synové Izraelští byli na poušti, že nalezli jednoho, an sbírá dříví v den sobotní.
32A stalo sa, keď boli synovia Izraelovi na púšti, že našli muža, ktorý sbieral drevo v sobotný deň.
33A ti, kteříž ho nalezli sbírajícího dříví, přivedli jej k Mojžíšovi a k Aronovi i ke všemu množství.
33A tí, ktorí ho našli sbierať drevo, priviedli ho k Mojžišovi a k Áronovi a k celej obci.
34I dali jej do vězení; nebo ještě nebylo jim oznámeno, co by s ním mělo činěno býti.
34A dali ho do väzenia, lebo sa nevedelo, čo sa mu má učiniť.
35I řekl Hospodin Mojžíšovi: Smrtí ať umře člověk ten; nechať ho bez milosti ukamenuje všecko množství vně za stany.
35A Hospodin riekol Mojžišovi: Ten človek zomrie! Celá obec ho ukameňuje vonku za táborom.
36A protož vyvedli jej všecko množství ven za stany, a uházeli ho kamením, až umřel, jakož rozkázal Hospodin.
36Vtedy ho vyviedli, celá obec, von za tábor a ukameňovali ho, aj zomrel, tak ako prikázal Hospodin Mojžišovi.
37I mluvil Hospodin k Mojžíšovi, řka:
37A Hospodin povedal Mojžišovi a riekol:
38Mluv k synům Izraelským a rci jim, ať sobě dělají třepení široké na podolcích oděvů svých všickni rodové jejich, a ať dávají nad třepením šňůrku modrou.
38Hovor synom Izraelovým a povieš im, aby si robili kytky na okraje svojich rúch po všetkých svojich pokoleniach a dajú na kytku okraja svojho rúcha hyacintovomodrý motúzok.
39A to budete míti za premování, na něžto hledíce, rozpomínati se budete na všecka přikázaní Hospodinova, abyste je činili, a nepustíte se po žádosti srdce svého, a po očích svých, jichžto následujíce, smilnili byste,
39A bude vám za kytku na pamäť, aby ste, keď ho uvidíte, rozpamätali sa na všetky prikázania Hospodinove, aby ste ich činili a nechodili za svojím srdcom ani za svojimi očima, za čím vy odchádzajúc smilníte.
40Ale abyste pamatovali a činili všecka přikázaní má, a byli svatí Bohu svému.
40Ale aby ste pamätali na všetky moje prikázania a činili ich a aby ste tak boli svätí svojmu Bohu.
41Já jsem Hospodin Bůh váš, kterýž jsem vyvedl vás z země Egyptské, abych vám byl za Boha: Já Hospodin Bůh váš.
41Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby som vám bol Bohom. Ja Hospodin, váš Bôh.