1Så tog Sjuhiten Bildad til Orde og sagde:
1Na to odpovedal Bildad Šuchský a riekol:
2"Så gør dog en Ende på dine Ord, kom til Fornuft og lad os tale!
2Dokedy už neurobíte rečiam konca? Rozumejte, a potom budeme hovoriť.
3Hvi skal vi regnes for Kvæg og stå som umælende i dine Øjne?
3Prečo sme považovaní za podobných hovädám? Prečo sme nečistí vo vašich očiach?
4Du, som i Vrede sønderslider din Sjæl, skal for din Skyld Jorden blive øde og Klippen flyttes fra sit Sted?
4Ty, ktorý trháš na kusy svoju dušu vo svojom hneve, či azda pre teba bude opustená zem, a odtrhne sa skala so svojho miesta?
5Nej, den gudløses Lys bliver slukt, hans Ildslue giver ej Lys;
5I svetlo bezbožných zhasne, ani nezableskne plameň jeho ohňa.
6Lyset i hans Telt går ud, og hans Lampe slukkes for ham;
6Svetlo sa zatmí v jeho stáne, a jeho lampa zhasne nad ním.
7hans kraftige Skridt bliver korte, han falder for eget Råd;
7Sovrú sa kroky jeho sily, a zamrští ho jeho vlastná rada.
8thi hans Fod drives ind i Nettet, på Fletværk vandrer han frem,
8Lebo je zahnaný svojimi nohami do siete a bude chodiť po pletive.
9Fælden griber om Hælen, Garnet holder ham fast;
9Chytí ho za pätu smečka, a zmocní sa ho hrabivý násilník.
10Snaren er skjult i Jorden for ham og Saksen på hans Sti;
10Jeho povraz je skrytý na zemi a jeho pasca na chodníku.
11Rædsler skræmmer ham alle Vegne og kyser ham Skridt for Skridt:
11Zo všetkých strán ho budú desiť hrôzy a budú dotierať na jeho nohy.
12Ulykken hungrer efter ham, Undergang lurer på hans Fald:
12Jeho sila bude hladná, a nešťastie bude pohotove po jeho boku.
13Dødens førstefødte æder hans Lemmer, æder hans Legemes Lemmer;
13Bude žrať údy jeho kože, jeho údy bude žrať prvorodený smrti.
14han rives bort fra sit Telt, sin Fortrøstning; den styrer hans Skridt til Rædslernes Konge;
14Jeho nádej bude vyrvaná z jeho stánu, a to ho povedie krok za krokom ku kráľovi hrôz.
15i hans Telt har Undergang hjemme, Svovl strøs ud på hans Bolig;
15Hrôza bude bývať v jeho stáne, ktorý však už nebude jeho, a na jeho obydlie bude sa sypať síra.
16nedentil tørrer hans Rødder, oventil visner hans Grene;
16Od spodku vyschnú jeho korene, a s hora bude oťatá jeho vetev.
17hans Minde svinder fra Jord, på Gaden nævnes ikke hans Navn;
17Jeho pamiatka zahynie zo zeme, ani mu nebude mena na ulici.
18man støder ham ud fra Lys i Mørket og driver ham bort fra Jorderig;
18Zaženú ho zo svetla do tmy, áno, vypudia ho, aby blúdil ta preč s okruhu zeme.
19i sit Folk har han ikke Afkom og Æt, i hans Hjem er der ingen tilbage;
19Niet mu ani syna ani vnuka v jeho ľude ani nieto nijakého ostatku v príbytkoch jeho pohostínstva.
20de i Vester stivner ved hans Skæbnedag, de i Øst bliver slagne af Rædsel.
20Nad jeho dňom sa zhrozia tí, ktorí sú na západe, a veľký strach pojme tých, ktorí sú na východe.
21Ja, således går det den lovløses Bolig, dens Hjem, der ej kender Gud!
21Nuž také sú príbytky nešľachetníka, a to je miesto toho, kto nezná silného Boha.