1Så tog Job til Orde og svarede:
1A Job odpovedal a riekol:
2"Hør dog, hør mine Ord, lad det være Trøsten, I giver!
2Počujteže moju reč, a bude mi to za vaše potešenia.
3Find jer nu i, at jeg taler, siden kan I jo håne!
3Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj.
4Gælder min Klage Mennesker? Hvi skulde jeg ej være utålmodig?
4Či sa ja azda žalujem ľuďom? Alebo prečo by nemal môj duch ustávať v trpezlivosti?
5Vend jer til mig og stivn af Rædsel, læg Hånd på Mund!
5Pozrite na mňa a predeste sa a položte ruku na ústa.
6Jeg gruer, når jeg tænker derpå, mit Legeme gribes af Skælven:
6Keď myslím na to, trniem zdesený, a hrôza pochytáva moje telo.
7De gudløse, hvorfor lever de, bliver gamle, ja vokser i Kraft?
7Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?
8Deres Æt har de blivende hos sig, deres Afkom for deres Øjne;
8Ich semeno stojí pevne u nich pred nimi a ich potomstvo pred ich očami.
9deres Huse er sikre mod Rædsler, Guds Svøbe rammer dem ikke;
9Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boží na nich.
10ej springer deres Tyr forgæves, Koen kælver, den kaster ikke;
10Jeho byko skočí a nie bez oplodnenia; jeho krava sa telí a nevyvrhne.
11de slipper deres Drenge ud som Får, deres Børneflok boltrer sig ret;
11Vypúšťajú svoje decká jako drobné stádo, a ich deti poskakujú.
12de synger til Pauke og Citer, er glade til Fløjtens Toner;
12Povyšujú svoj hlas pri bubne a pri citare a radujú sa zvuku píšťaly.
13de lever deres Dage i Lykke og synker med Fred i Dødsriget,
13Trávia svoje dni v dobrom a v okamihu sostupujú do hrobu.
14skønt de siger til Gud: "Gå fra os, at kende dine Veje er ikke vor Lyst!
14A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest.
15Den Almægtige? Hvad han? Skal vi tjene ham? Hvad Gavn at banke på hos ham?"
15Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť?
16Er ej deres Lykke i deres Hånd og gudløses Råd ham fjernt?
16Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa.
17Når går de gudløses Lampe ud og når kommer Ulykken over dem? Når deler han Loddet ud i sin Vrede,
17Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve?
18så de bliver som Strå for Vinden, som Avner, Storm fører bort?
18Kedy bývajú ako slama pred vetrom a jako plevy, ktoré ukradne víchor?
19Gemmer Gud hans Ulykkeslod til hans Børn? Ham selv gengælde han, så han mærker det,
19Že vraj Bôh odkladá jeho synom jeho neprávosť? Nech odplatí jemu, aby vedel!
20lad ham selv få sit Vanheld at se, den Almægtiges Vrede at drikke!
20Nech vidia jeho oči jeho nešťastie, a nech sa napije z prchlivosti Všemohúceho!
21Thi hvad bryder han sig siden om sit Hus, når hans Måneders Tal er udrundet?
21Lebo čo mu je, bezbožnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?!
22Kan man vel tage Gud i Skole, ham, som dømmer de højeste Væsner?
22Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných?
23En dør jo på Lykkens Tinde, helt tryg og så helt uden Sorger:
23Jeden zomiera v plnom svojom blahobyte, cele bezpečný a pokojný;
24hans Spande er fulde af Mælk, hans Knogler af saftig Marv;
24jeho žochtáre sú plné mlieka, a špik jeho kostí je zvlažovaný,
25med bitter Sjæl dør en anden og har aldrig nydt nogen Lykke;
25kým iný zomiera s roztrpčenou dušou a nejedol v živote dobrého.
26de lægger sig begge i Jorden, og begge dækkes af Orme!
26No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú.
27Se, jeg kender så vel eders Tanker og de Rænker, I spinder imod mig,
27Hľa, znám vaše myšlienky a vaše úmysly použiť proti mne násilie.
28når I siger: "Hvor er Stormandens Hus og det Telt, hvor de gudløse bor?"
28Lebo hovoríte: Kde je dom kniežaťa? A kde je stán príbytkov bezbožných?
29Har I aldrig spurgt de berejste og godkendt deres Beviser:
29Či ste sa nepýtali tých, ktorí idú pomimo cestou? A či ich pokynov neznáte?
30Den onde skånes på Ulykkens Dag og frelses på Vredens Dag.
30Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu?
31Hvem foreholder ham vel hans Færd, gengælder ham, hvad han gør?
31Kto mu oznámi jeho cestu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu odplatí?
32Til Graven bæres han hen, ved hans Gravhøj holdes der Vagt;
32A on bude doprevadený k hrobom, a ešte i po smrti bude bdieť nad rovom.
33i Dalbunden hviler han sødt, Alverden følger så efter, en Flok uden Tal gik forud for ham.
33Budú mu sladnúť hrudy údolia, a za ním potiahne každý človek, a tým pred ním neni počtu.
34Hvor tom er den Trøst, som I giver! Eders Svar - kun Svig er tilbage!
34A jako ma tedy potešíte márnosťou, keď vo vašich odpovediach zostáva iba faloš?