1Så tog Job til Orde og svarede:
1A Job odpovedal a riekol:
2"Gid man vejed min Harme og vejed min Ulykke mod den!
2Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!
3Thi tungere er den end Havets Sand, derfor talte jeg over mig!
3Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.
4Thi i mig sidder den Almægtiges Pile, min Ånd inddrikker deres Gift; Rædsler fra Gud forvirrer mig.
4Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šiku proti mne.
5Skriger et Vildæsel midt i Græsset, brøler en Okse ved sit Foder?
5Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?
6Spiser man ferskt uden Salt, smager mon Æggehvide godt?
6Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?
7Min Sjæl vil ej røre derved, de Ting er som Lugt af en Løve.
7A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.
8Ak, blev mit Ønske dog opfyldt, Gud give mig det, som jeg håber
8Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh!
9vilde d dog knuse mig, række Hånden ud og skære mig fra,
9Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!
10så vilde det være min Trøst - jeg hopped af Glæde trods skånselsløs Kval at jeg ikke har nægtet den Helliges Ord.
10A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.
11Hvad er min Kraft, at jeg skal holde ud, min Udgang, at jeg skal være tålmodig?
11Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?
12Er da min Kraft som Stenens, er da mit Legeme Kobber?
12Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?
13Ak, for mig er der ingen Hjælp, hver Udvej lukker sig for mig.
13Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.
14Den, der nægter sin Næste Godhed, han bryder med den Almægtiges Frygt.
14Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.
15Mine Brødre sveg mig som en Bæk, som Strømme, hvis Vand svandt bort,
15Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,
16de, der var grumset af os, og som Sneen gemte sig i,
16kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;
17men som svandt ved Solens Glød, tørredes sporløst ud i Hede;
17v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.
18Karavaner bøjer af fra Vejen, drager op i Ørkenen og går til Grunde;
18Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.
19Temas Karavaner spejder, Sabas Rejsetog håber på dem,
19Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!
20men de beskæmmes i deres Tillid, de kommer derhen og skuffes!
20Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!
21Ja, slige Strømme er I mig nu, Rædselen så I og grebes af Skræk!
21Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.
22Har jeg mon sagt: "Giv mig Gaver, løs mig med eders Velstand,
22Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa
23red mig af Fjendens Hånd, køb mig fri fra Voldsmænds Hånd!"
23a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?
24Lær mig, så vil jeg tie, vis mig, hvor jeg har fejlet!
24Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!
25Redelig Tale, se, den gør Indtryk; men eders Revselse, hvad er den værd?
25Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!
26Er det jer Hensigt at revse Ord? Den fortvivledes Ord er dog Mundsvejr!
26Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!
27Selv om en faderløs kasted I Lod og købslog om eders Ven.
27Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.
28Men vilde I nu dog se på mig! Mon jeg lyver jer op i Ansigtet?
28A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.
29Vend jer hid, lad der ikke ske Uret, vend jer, thi end har jeg Ret!
29Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!
30Er der Uret på min Tunge, eller skelner min Gane ej, hvad der er ondt?
30Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? -