1Den gudløse flyr, skønt ingen er efter ham; tryg som en Løve er den retfærdige.
1Bezbožní utekajú bez toho, že by ich niekto honil; ale spravedliví sú smelí jako mladý lev.
2Ved Voldsmands Brøde opstår Strid, den kvæles af Mand med Forstand.
2Pre prestúpenie zeme býva mnoho jej kniežat; ale pre rozumného človeka znalého sa predĺži pokojný stav.
3En fattig Tyran, der kuer de ringe, er Regn, der hærger og ej giver Brød.
3Chudobný muž, ktorý utiskuje núdznych, je ako splavujúci dážď, po ktorom nebýva chleba.
4Hvo Loven sviger, roser de gudløse, hvo Loven holder, er på Krigsfod med dem.
4Tí, ktorí opúšťajú zákon, chvália bezbožného; ale tí, ktorí ostríhajú zákon, sa im protivia.
5Ildesindede fatter ej Ret; alt fatter de, som søger HERREN.
5Zlí ľudia nerozumejú súdu; ale tí, ktorí hľadajú Hospodina, rozumejú všetkému.
6Hellere en fattig med lydefri Færd end en, som går Krogveje, er han end rig.
6Lepší je chudobný, ktorý chodí vo svojej prostote a nevine, ako ten, kto je krivých ciest a je bohatý.
7Forstandig Søn tager Vare på Loven, men Drankeres Fælle gør sin Fader Skam.
7Ten, kto pozoruje zákon, je rozumný syn, a ten kto sa druží so žráčmi, robí svojmu otcovi hanbu.
8Hvo Velstand øger ved Åger og Opgæld, samler til en, som er mild mod de ringe.
8Ten, kto rozmnožuje svoj majetok úžerou a úrokom, shromažďuje ho tomu, kto sa zľutováva nad chudobnými.
9Den, der vender sit Øre fra Loven, endog hans Bøn er en Gru.
9Kto odvracia svoje ucho, aby nepočul zákona, toho i modlitba je ohavnosťou.
10Leder man retsindige vild på onde Veje, falder man selv i sin Grav; men de lydefri arver Lykke.
10Ten, kto zavádza úprimných na zlú cestu, padne sám do svojej jamy, a bezúhonní zdedia dobré.
11Rigmand tykkes sig viis, forstandig Småmand gennemskuer ham.
11Bohatý človek je múdrym vo svojich očiach; ale rozumný chudobný ho vyzkúma.
12Når retfærdige jubler, er Herligheden stor, vinder gudløse frem, skal man lede efter Folk.
12Keď plesajú spravedliví, je veľká sláva; ale keď povstávajú bezbožníci, býva hľadaný človek.
13At dølge sin Synd fører ikke til Held, men bekendes og slippes den, finder man Nåde.
13Tomu, kto prikrýva svoje prestúpenia, nepovedie sa šťastne; ale ten, kto vyzná a opustí, dojde milosrdenstva.
14Saligt det Menneske, som altid ængstes, men forhærder man sit Hjerte, falder man i Ulykke.
14Blahoslavený človek, ktorý sa vždycky strachuje; ale ten, kto zatvrdzuje svoje srdce, padne do zlého.
15En brølende Løve, en grådig Bjørn er en gudløs, som styrer et ringe Folk.
15Revúci lev a behajúci medveď hladný je bezbožný panovník nad chudobným ľudom.
16Uforstandig Fyrste øver megen Vold, langt Liv får den, der hader Rov.
16Knieža bez rozumu býva veliký dráč; ale ten, kto nenávidí lakomstva, predĺži svoje dni.
17Et Menneske, der tynges af Blodskyld, er på Flugt til sin Grav; man hjælpe ham ikke.
17Človek, obťažený ľudskou krvou, uteká až do jamy; nech ho nepodporia!
18Den, som vandrer lydefrit, frelses, men den, som går Krogveje, falder i Graven.
18Ten, kto chodí bezúhonný, bude zachránený; ale ten, kto je prevrátený čo do svojich ciest, padne razom.
19Den mættes med brød, som dyrker sin Jord, med Fattigdom den, der jager efter Tomhed.
19Ten, kto obrába svoju zem, nasýti sa chleba; ale ten, kto nasleduje zaháľačov, nasýti sa chudoby.
20Ærlig Mand velsignes rigt, men Jag efter Rigdom undgår ej Straf.
20Verný človek dosiahne mnoho rôzneho požehnania; ale ten, kto sa ponáhľa zbohatnúť, nebude bez viny.
21At være partisk er ikke godt, en Mand kan forse sig for en Bid Brød.
21Hľadieť na osobu nie je dobre; ale človek sa často pre kus chleba dopúšťa prestúpenia.
22Misundelig Mand vil i Hast vinde Gods; at Trang kommer over ham, ved han ikke.
22Závistlivý človek sa dychtivo ženie za majetkom a nevie, že prijde na neho núdza.
23Den, der revser, får Tak til sidst fremfor den, hvis Tunge er slesk.
23Ten, kto karhá človeka, najde potom viacej lásky ako ten, kto lichotí jazykom.
24Stjæle fra Forældre og nægte, at det, er Synd, er at være Fælle med hærgende Mand.
24Ten, kto lúpi svojho otca a svoju mať a hovorí: To nie je hriech, je spoločníkom vraha.
25Den vindesyge vækker Splid, men den, der stoler på HERREN, kvæges.
25Nenasytný človek hrabivý vzbudzuje svár; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, sa vytučí.
26Den, der stoler på sit Vid, er en Tåbe, men den, der vandrer i Visdom, reddes.
26Ten, kto sa nadeje na svoje srdce, je blázon; ale ten, kto chodí v múdrosti, unikne.
27Hvo Fattigmand giver, skal intet fattes, men mangefold bandes, hvo Øjnene lukker.
27Ten, kto dáva chudobnému, nebude mať nedostatku; ale ten, kto zakrýva svoje oči, bude mať mnoho zlorečení.
28Vinder gudløse frem, kryber Folk i Skjul; når de omkommer, bliver de retfærdige mange.
28Keď povstávajú bezbožníci, skrýva sa človek, a keď hynú, množia sa spravedliví.