1Hvo Nakken gør stiv, skønt revset tit, han knuses brat uden Lægedom.
1Človek, mnoho ráz karhaný, zatvrdzuje svoju šiju; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.
2Er der mange retfærdige, glædes Folket, men råder de gudløse, sukker Folket.
2Keď sa množia spravedliví, raduje sa ľud, a keď panuje bezbožník, vzdychá ľud.
3Hvo Visdom elsker, glæder sin Fader, hvo Skøger omgås, bortødsler Gods.
3Človek, ktorý miluje múdrosť, obveseľuje svojho otca; ale ten, kto sa druží so smilnicami, premrhá majetok.
4Kongen grundfæster Landet med Ret, en Udsuger lægger det øde.
4Kráľ stavia súdom zem, aby stála; ale človek poplatkov ju borí.
5Mand, der smigrer sin Næste, breder et Net for hans Fod.
5Človek, ktorý pochlebuje svojmu blížnemu, rozprestiera jeho krokom sieť.
6I sin Brøde hildes den onde, den retfærdige jubler af Glæde.
6V prestúpení zlého človeka leží osídlo; ale spravedlivý plesá a raduje sa.
7Den retfærdige kender de ringes Retssag; den gudløse skønner intet.
7Spravedlivý zná súd chudobných; ale bezbožník nerozumie toľko, aby to poznal.
8Spottere ophidser Byen, men Vismænd, de stiller Vrede.
8Posmievační mužovia rozdúchavajú mesto; ale múdri odvracajú hnev.
9Går Vismand i Rette med Dåre, vredes og ler han, alt preller af.
9Múdry človek, ktorý sa súdi s bláznom, už či sa hnevá a či sa smeje, jednako nemá pokoja.
10De blodtørstige hader lydefri Mand, de retsindige tager sig af ham.
10Mužovia krvi nenávidia bezúhonného; ale čo do úprimných, tí hľadajú zachovať jeho dušu.
11En Tåbe slipper al sin Voldsomhed løs, Vismand stiller den omsider.
11Blázon vypúšťa všetkého svojho ducha; ale múdry ho zdŕža zpät a krotí.
12En Fyrste, som lytter til Løgnetale, får lufter gudløse Tjenere.
12Panovník, ktorý pozoruje ušima na lživé slovo, máva všetkých svojich sluhov bezbožníkov.
13Fattigmand og Blodsuger mødes, HERREN giver begges Øjne Glans.
13Chudobný a dráč sa stretávajú; no, ten, kto osvecuje oči ich oboch, je Hospodin.
14En Konge, der dømmer de ringe med Ret, hans Trone står fast evindelig.
14Trón kráľa, ktorý súdi chudobných podľa pravdy, bude stáť pevne na veky.
15Ris og Revselse, det giver Visdom, uvorn Dreng gør sin Moder Skam.
15Prút a káranie dáva múdrosť; ale rozpustilé decko robí svojej matke hanbu.
16Bliver mange gudløse tiltager Synd; retfærdige ser med Fryd deres Fald.
16Keď sa množia bezbožníci, množí sa prestúpenie; ale spravedliví uvidia ich pád.
17Tugt din Søn, så kvæger han dig og bringer din Sjæl, hvad der smager.
17Kázni svojho syna, a spôsobí ti odpočinutie a dá rozkoše tvojej duši.
18Uden Syner forvildes et Folk; salig den, der vogter på Loven.
18Keď nieto videnia, je ľud rozpustilý; ale ten, kto ostríha zákon, je blahoslavený.
19Med Ord lader Træl sig ikke tugte, han fatter dem vel, men adlyder ikke.
19Slovami nebýva nakáznený sluha, lebo rozumie, ale neodpovedá.
20Ser du en Mand, der er hastig til Tale, for en Tåbe er der snarere Håb end for ham.
20Keď vidíš človeka, náhlivého v jeho rečiach, vedz, že o bláznovi je viacej nádeje.
21Forvænner man sin Træl fra ung, vil han til sidst være Herre.
21Ten, kto od mladosti mazná svojho sluhu, pozná, že naposledy bude synákom.
22Hidsig Mand vækker Strid, vredladen Mand gør megen Synd.
22Hnevivý človek vzbudzuje svár a prchký človek sa dopúšťa mnoho prestúpení.
23Et Menneskes Hovmod ydmyger ham, den ydmyge opnår Ære.
23Pýcha človeka ponižuje ho; ale ten, kto je poníženého ducha, dosiahne slávy.
24Hæleren hader sit Liv, han hører Forbandelsen, men melder intet.
24Ten, kto sa delí so zlodejom, nenávidí svoju dušu; čuje kliatbu, ale neoznámi.
25Frygt for Mennesker leder i Snare, men den, der stoler på HERREN, er bjærget.
25Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený.
26Mange søger en Fyrstes Gunst; Mands Ret er dog fra HERREN.
26Mnohí hľadajú tvár panovníka, a od Hospodina je súd každého človeka.
27Urettens Mand er retfærdiges Gru, hvo redeligt vandrer, gudløses Gru.
27Ohavnosťou spravedlivým je človek, ktorý pácha neprávosť, a ohavnosťou bezbožnému je ten, kto ide rovnou cestou.