1Halleluja! Lov Herren, thi han er god, thi hans Miskundhed varer evindelig!
1Oslavujte Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky.
2Så skal HERRENs genløste sige, de, han løste af Fjendens Hånd
2Nech tak povedia vykúpení Hospodinovi, ktorý ich vykúpil z ruky protivníka.
3og samlede ind fra Landene, fra Øst og Vest, fra Nord og fra Havet.
3A shromaždil ich zo zemí, od východu a od západu, od polnoci aj od mora.
4I den øde Ørk for de vild, fandt ikke Vej til beboet By,
4Blúdili po púšti, po pustej ceste, kde nenašli mesta na bývanie.
5de led både Sult og Tørst, deres Sjæl var ved at vansmægte;
5Boli hladní i smädní; ich duša omdlievala v nich.
6men de råbte til HERREN i Nøden, han frelste dem at deres Trængsler
6A keď kričali vo svojom súžení na Hospodina, vytrhnul ich z ich úzkosti
7og førte dem ad rette Vej, så de kom til beboet By.
7a viedol ich po rovnej ceste, aby išli do mesta na bývanie.
8Lad dem takke HERREN for hans Miskundhed, for hans Underværker mod Menneskens Børn.
8Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka,
9Thi han mættede den vansmægtende Sjæl og fyldte den sultne med godt.
9(lebo nasycuje práhnúcu dušu a hladovitú dušu naplňuje dobrým)
10De sad i Mulm og Mørke, bundne i pine og Jern,
10tí, ktorí sedeli vo tme a v tôni smrti, spútaní biedou a železom,
11fordi de havde stået Guds Ord imod og ringeagtet den Højestes Råd.
11pretože odporovali rečiam silného Boha a opovrhli radou Najvyššieho,
12Deres Hjerte var knuget af Kummer, de faldt, der var ingen, som hjalp;
12a preto zohnul ich srdce trápením; klesli, a nebolo toho, kto by bol pomohol.
13men de råbte til HERREN i Nøden, han frelste dem af deres Trængsler,
13A keď volali na Hospodina vo svojom súžení, zachránil ich z ich úzkosti.
14førte dem ud af Mørket og Mulmet og sønderrev deres Bånd.
14Vyviedol ich zo tmy a z tône smrti a ich povrazy potrhal.
15Lad dem takke HERREN for hans Miskundhed, for hans Underværker mod Menneskens Børn.
15Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka,
16Thi han sprængte Døre af Kobber og sønderslog Slåer af Jern.
16pretože polámal medené dvere a posekal železné závory.
17De sygnede hen for Synd og led for Brødes Skyld,
17Nesmyselní, trápili sa pre cestu svojho prestúpenia a pre svoje neprávosti!
18de væmmedes ved al Slags Mad, de kom Dødens Porte nær
18Ich duša si ošklivila každý pokrm, a priblížili sa až k bránam smrti.
19men de råbte til Herren i Nøden, han frelste dem af deres Trængsler,
19Ale keď kričali na Hospodina vo svojom súžení, zachránil ich z ich úzkostí.
20sendte sit Ord og lægede dem og frelste deres Liv fra Graven.
20Znova a znova poslal svoje slovo a uzdravoval ich a vyslobodzoval z ich mnohej záhuby.
21Lad dem takke HERREN for hans Miskundhed, for hans Underværker mod Menneskens Børn
21Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka!
22og ofre Lovprisningsofre og med Jubel forkynnde hans Gerninger.
22Nech obetujú obeti chvály a rozprávajú jeho skutky s plesaním.
23De for ud på Havet i Skibe, drev Handel på vældige Vande,
23Tí, ktorí sa plavia po mori na lodiach, ktorí pracujú na veľkých vodách,
24blev Vidne til HERRENs Gerninger, hans Underværker i Dybet;
24tí vidia skutky Hospodinove a jeho divy v hlbine.
25han bød, og et Stormvejr rejste sig, Bølgerne tårnedes op;
25Lebo keď len povie, spôsobí to, že povstane búrlivý vietor, ktorý do vysoka dvíha jeho vlny.
26mod Himlen steg de, i Dybet sank de, i Ulykken svandt deres Mod;
26Hneď vystupujú akoby do neba, hneď zase sostupujú do priepasti; ich duša sa rozplýva v nebezpečenstve.
27de tumled og raved som drukne, borte var al deres Visdom;
27Motajú a klátia sa jako opilý, a všetka ich múdrosť je tam!
28men de råbte til HERREN i Nøden, han frelste dem af deres Trængsler,
28A keď kričia na Hospodina vo svojom súžení, vyvodí ich z ich úzkostí.
29skiftede Stormen til Stille, så Havets Bølger tav;
29Zastavuje búrku a obracia ju na tíšinu, a umĺkajú ich vlny.
30og glade blev de, fordi det stilned; han førte dem til Havnen, de søgte.
30Plavci sa radujú, že utíchly, a on ich vedie do prístavu ich želania.
31Lad dem takke HERREN for hans Miskundhed, for hans Underværker mod Menneskens Børn,
31Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka.
32ophøje ham i Folkets Forsamling og prise ham i de Ældstes Kreds!
32Nech ho vyvyšujú v shromaždení ľudu, a nech ho chvália v zasadnutí starcov.
33Floder gør han til Ørken og Kilder til øde Land,
33Obracia rieky na púšť a vodné pramene na vypráhlu sušinu,
34til Saltsteppe frugtbart Land for Ondskabens Skyld hos dem, som - bor der.
34úrodnú zem na slatinu pre zlosť obyvateľov, ktorí bývajú v nej.
35Ørken gør han til Vanddrag, det tørre Land til Kilder;
35Obracia púšť na jazero vody a vypráhlu zem na pramene vôd.
36der lader han sultne bo, så de grunder en By at bo i,
36Osadzuje tam hladných, a postavia si tam mesto na bývanie.
37tilsår Marker og planter Vin og høster Afgrødens Frugt.
37A posievajú polia, sadia vinice a nadobúdajú plodu úrody.
38Han velsigner dem, de bliver mange, han lader det ikke skorte på Kvæg.
38Žehná im, a množia sa veľmi, a ich dobytka neumenšuje.
39De bliver få og segner under Modgangs og Kummers Tryk,
39A zase, keď chce, ubúda ich a bývajú snížení od sovrenia, všelijakého strádania a od žiaľu.
40han udøser Hån over Fyrster og lader dem rave i vejløst Øde.
40Vylieva opovrženie na kniežatá a dáva, aby blúdili po pustine, kde nieto cesty.
41Men han løfter den fattige op af hans Nød og gør deres Slægter som Hjorde;
41Povyšuje chudobného z trápenia a rozmnožuje rodiny jako stádo oviec.
42de oprigtige ser det og glædes, men al Ondskab lukker sin Mund.
42Uvidia to úprimní a budú sa radovať, ale každá neprávosť zapchá svoje ústa.
43Hvo som er viis, han mærke sig det og lægge sig HERRENs Nåde på Sinde!
43Kto je múdry, bude to ostríhať, a takí porozumejú rôznej milosti Hospodinovej.