1(Sang til Festrejserne.) Jeg råbte til HERREN i Nød, og han svarede mig.
1Pieseň na cestu hore do Jeruzalema. Na Hospodina som volal vo svojom súžení, a vyslyšal ma.
2HERRE, udfri min Sjæl fra Løgnelæber, fra den falske Tunge!
2Hospodine, vytrhni moju dušu od lživých rtov, od ľstivého jazyka.
3Der ramme dig dette og hint, du falske Tunge!
3Čože ti dá a čo ti pridá ľstivý jazyk?
4Den stærkes Pile er hvæsset ved glødende Gyvel.
4Je podobný ostrým strelám udatného bojovníka a uhliu z jalovca.
5Ve mig, at jeg må leve som fremmed i Mesjek, bo iblandt Kedars Telte!
5Oj, beda mne, že pohostínim v Mešechu, že bývam v stánoch Kédara!
6Min Sjæl har længe nok boet blandt Folk, som hader Fred.
6Dlho, dlho už bývala moja duša s tým, ktorý nenávidí pokoja!
7Jeg vil Fred; men taler jeg, vil de Krig!
7Ja sa snažím o pokoj, ale keď hovorím o ňom, oni sa stroja do boja.