1(En Salme af David.) HERRE, jeg råber til dig, il mig til hjælp, hør min Røst, når jeg råber til dig;
1Žalm Dávidov. Hospodine, volám na teba! Ponáhľaj sa mi na pomoc! Počuj môj hlas, keď volám k tebe!
2som Røgoffer, gælde for dig min Bøn, mine løftede Hænder som Aftenoffer!
2Nech stojí moja modlitba pred tebou jako kadivo, pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeť.
3HERRE, sæt Vagt ved min Mund, vogt mine Læbers Dør!
3Postav, Hospodine, mojim ústam stráž! Strež dvere mojich rtov!
4Bøj ikke mit Hjerte til ondt, til at gøre gudløs Gerning sammen med Udådsmænd; deres lækre Mad vil jeg ikke smage.
4Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlej veci, robiť bezbožné skutky s mužmi, páchajúcimi neprávosť, a aby som nejedol z ich lakôt.
5Slår en retfærdig mig, så er det Kærlighed; revser han mig, er det Olie for Hovedet, ej skal mit Hoved vise det fra sig, end sætter jeg min Bøn imod deres Ondskab.
5Nech ma tlčie spravedlivý, bude to milosť, a nech ma tresce; to olej na hlavu; nech neodoprie moja hlava. Lebo kým len trvám, moja modlitba bude vždy proti ich rôznej zlosti.
6Ned ad Klippens Skrænter skal Dommerne hos dem styrtes, og de skal høre, at mine Ord er liflige.
6Ich sudcovia budú pometaní medzi skaly, a ľudia počujú moje slová, lebo sú ľúbezné.
7Som når man pløjer Jorden i Furer, spredes vore Ben ved Dødsrigets Gab.
7Jako keď niekto štiepe a kála drevo na zemi, tak sa rozmetávajú naše kosti až k čeľustiu hrobu.
8Dog, mine Øjne er rettet på dig, o HERRE, Herre, på dig forlader jeg mig, giv ikke mit Liv til Pris!
8Lebo k tebe, Hospodine, Pane, sú obrátené moje oči; k tebe sa utiekam; nevylej mojej duše!
9Vogt mig for Fælden, de stiller for mig, og Udådsmændenes Snarer;
9Uchovaj ma od osídla, ktoré mi nadstavili, a od smečiek páchateľov neprávosti.
10lad de gudløse falde i egne Gram, medens jeg går uskadt videre.
10Nech padnú bezbožní, všetci dovedna, každý do svojej slučky, kým ja prejdem.