¹(Af David.) HERRE, træt med dem, der trætter med mig, strid imod dem, der strider mod mig,

¹Dávidov Pravoť sa, Hospodine, s tými, ktorí sa so mnou pravotia! Bojuj s tými, ktorí so mnou bojujú!

²grib dit Skjold og dit Værge, rejs dig og hjælp mig,

²Pochyť malý a veľký štít a povstaň mi na pomoc!

³tag Spyd og Økse frem mod dem, der forfølger mig, sig til min Sjæl: "Jeg er din Frelse!"

³Vezmi kopiju a zastaň do cesty oproti tým, ktorí ma honia! Povedz mojej duši: Ja som tvoje spasenie.

⁴Lad dem beskæmmes og blues, som vil mig til Livs, og de, der ønsker mig ondt, lad dem rødmende vige,

⁴Nech sa hanbia a pýria tí, ktorí hľadajú moju dušu. Nech uhnú zpät a rumenejú studom tí, ktorí myslia na moje zlé!

⁵de blive som Avner for Vinden, og HERRENs Engel nedstøde dem,

⁵Nech sú jako plevy pred vetrom a anjel Hospodinov ten, ktorý ich honí.

⁶deres Vej blive mørk og glat, og HERRENs Engel forfølge dem!

⁶Nech je ich cesta tmavá a klzká, a anjel Hospodinov ten, ktorý ich stíha;

⁷Thi uden Grund har de sat deres Garn for mig, gravet min Sjæl en Grav.

⁷lebo mi bez príčiny ukryli jamu svojej siete; bez príčiny ju vykopali mojej duši.

⁸Lad Undergang uventet ramme ham, lad Garnet, han satte, hilde ham selv, lad ham falde i Graven.

⁸Nech prijde na neho pohroma, tak čo nezvie, a jeho sieť, ktorú ukryl, nech lapí jeho samého; v pohrome nech padne do nej.

⁹Min Sjæl skal juble i HERREN, glædes ved hans Frelse,

⁹Ale moja duša bude plesať v Hospodinovi, radovať sa bude v jeho spasení.

¹⁰alle mine Ledemod sige: "HERRE, hvo er som du, du, som frelser den arme fra hans Overmand, den arme og fattige fra Røveren!"

¹⁰Všetky moje kosti povedia: Hospodine, kto je tebe podobný, ktorý vytrhuješ biedneho z ruky toho, ktorý je silnejší od neho, biedneho a chudobného z moci toho, ktorý ho zdiera?!

¹¹Falske Vidner står frem, de spørger mig om, hvad jeg ej kender til;

¹¹Povstávajú ukrutní svedkovia, ktorí sa ma pýtajú na to, o čom neviem.

¹²de lønner mig godt med ondt, min Sjæl er forladt.

¹²Odplácajú mi zlým za dobré, osirelosťou mojej duši;

¹³Da de var syge, gik jeg i Sæk, med Faste spæged jeg mig, jeg bad med sænket Hoved,

¹³kým som sa ja, keď oni boli nemocní, odieval drsným rúchom smútočným; trápil som svoju dušu pôstom a modlieval som sa v sebe za nich.

¹⁴som var det en Ven eller Broder; jeg gik, som sørged jeg over min Moder, knuget af Sorg.

¹⁴Choval som sa naproti nemu, jako keby mi bol býval priateľom, ako čo by mi bol býval bratom, žialil som ako nad matkou; chodil som smutný, zronený!

¹⁵Men nu jeg vakler, glæder de sig, de stimler sammen, Uslinger, fremmede for mig, stimler sammen imod mig, håner mig uden Ophør;

¹⁵A keď som ja klesol, oni sa radujú a shromažďujú sa, shromažďujú sa proti mne najmizernejší, tak, čo ja neviem, utŕhajú mi a nemlčia.

¹⁶for min Venlighed dænger de mig med Hån, de skærer Tænder imod mig.

¹⁶Medzi lakotnými pokrytci škrípu na mňa svojimi zubami.

¹⁷Herre, hvor længe vil du se til? Frels dog min Sjæl fra deres Brøl, min eneste fra Løver.

¹⁷Pane, dokedy sa budeš dívať na to? Navráť moju dušu vytrhnúc ju od ich všelijakej zkazy, od mladých ľvov moju jedinú.

¹⁸Jeg vil takke dig i en stor Forsamling, love dig blandt mange Folk.

¹⁸Budem ťa oslavovať vo veľkom shromaždení, chváliť ťa budem v mocnom zástupe ľudu.

¹⁹Lad ej dem, som med Urette er mine Fjender, glæde sig over mig, lad ej dem, som hader mig uden Grund, sende spotske Blikke!

¹⁹Nech sa neradujú nado mnou moji lživí nepriatelia; nech nežmurkajú okom tí, ktorí ma nenávidia bez príčiny.

²⁰Thi de taler ej Fred mod de stille i Landet udtænker de Svig;

²⁰Lebo nehovoria na pokoj, ale na pokojných zeme vymýšľajú ľstivé veci.

²¹de spærrer Munden op imod mig og siger: "Ha, ha! Vi så det med egne Øjne!"

²¹Na široko roztvárajú svoje ústa proti mne a hovoria: Aha, aha! Už vidí naše oko!

²²Du så det, HERRE, vær ikke tavs, Herre, hold dig ej borte fra mig;

²²No, ty vidíš, Hospodine, a preto nemlč, môj Pane; nevzďaľuj sa odo mňa!

²³rejs dig, vågn op for min Ret, for min Sag, min Gud og Herre,

²³Zobuď sa a precítni rozsúdiť môj súd, môj Bože a môj Pane, rozriešiť moju pravotu.

²⁴døm mig efter din Retfærd HERRE, min Gud, lad dem ikke glæde sig over mig

²⁴Súď ma podľa svojej spravedlivosti, Hospodine, môj Bože, a nech sa neradujú nado mnou!

²⁵Og sige i Hjertet: "Ha! som vi ønsked!" lad dem ikke sige: "Vi slugte ham!"

²⁵Nech nepovedia vo svojom srdci: Aha, naša duša! Nech nepovedia: Pohltili sme ho.

²⁶Til Skam og Skændsel blive enhver, hvem min Ulykke glæder; lad dem, der hovmoder sig over mig, hyldes i Spot og Spe.

²⁶Nech sa hanbia a rumenejú všetci dovedna, ktorí sa radujú môjmu zlému; nech oblečú hanbu a stud, ktorí sa povyšujú nado mňa.

²⁷Men de, der vil min Ret, lad dem juble og glæde sig, stadigen sige: "Lovet være HERREN, som under sin Tjener Fred!"

²⁷Nech hlasite plesajú a radujú sa tí, ktorí majú záľubu v mojej spravedlivosti, a nech vždycky hovoria: Veľký je Hospodin, ktorý má záľubu v pokoji svojho služobníka.

²⁸Min Tunge skal forkynde din Retfærd, Dagen igennem din Pris.

²⁸A môj jazyk bude hlaholať tvoju spravedlivosť, každý deň zvestovať tvoju chválu.