1(Til sangmesteren. Af Koras sønner. Al-alamot. En sang.) Mit Hjerte svulmer af liflige Ord, jeg kvæder mit Kvad til Kongens Pris, som Hurtigskriverens Pen er min Tunge.
1Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Ľalie. Žalm synov Kórachových. Vyučujúci. Pieseň o ľúbosti.
2Den skønneste er du af Menneskens Børn, Ynde er udgydt på dine Læber, derfor velsignede Gud dig for evigt.
2Moje srdce vynáša dobré slovo. Ja hovorím: Moje básnické diela patria kráľovi. Môj jazyk je ako pero hbitého pisára.
3Omgjord din Lænd med Sværdet, o Helt,
3Si krásnejší nad všetkých synov človeka. Ľúbeznosť je rozliata na tvojich rtoch, preto ťa požehnal Bôh na veky.
4Lykken følge din Højhed og Hæder, far frem for Sandhedens Sag, for Ydmyghed og Retfærd, din højre lære dig frygtelige Ting!
4Pripáš svoj meč na bedrá, statný hrdina! Ukáž svoje veličenstvo a svoju nádheru!
5Dine Pile er hvæssede, Folkeslag falder for din Fod, Kongens Fjender rammes i Hjertet.
5Čo do tvojej nádhery: jazdi zdarne na slove pravdy a pokory spravedlivosti; to ťa vyučí, zázračným skutkom tvoju pravicu.
6Din Trone, o Gud, står evigt fast, en Retfærds Stav er din Kongestav.
6Tvoje šípy sú ostré - Národy padnú pod teba -, vniknú do srdca nepriateľov kráľových.
7Du elsker Ret og hader Uret; derfor salvede Gud, din Gud, dig med Glædens Olie fremfor dine Fæller,
7Tvoj trón, ó, Bože, stojí na večné veky; berla tvojho kráľovstva je berlou priamosti.
8af Myrra, Aloe og Kassia dufter alle dine Klæder. Du glædes ved Strengeleg fra Elfenbenshaller,
8Miloval si spravedlivosť a nenávidel si bezbožnosti: preto ťa pomazal, Bože, tvoj Bôh olejom veselosti nad tvojich druhov.
9Kongedøtre står i kostbare Klæder, Dronningen i Ofirguldets Skrud ved din højre.
9A všetko tvoje rúcho je samá myrra, áloe a kassia. Z palácov zo slonovej kosti ťa obveseľujú ľúbezné zvuky strún.
10Hør, min Datter, opmærksomt og bøj dit Øre : Glem dit Folk og din Faders Hus,
10Dcéry kráľov sú medzi tvojimi vzácnymi ženami. Kráľovská manželka ti stojí po tvojej pravici v rýdzom zlate z Ofíra.
11at Kongen må attrå din Skønhed, thi han er din Herre.
11Počuj, dcéro, a vidz, nakloň svoje ucho a zabudni svoj ľud a dom svojho otca!
12Tyrus's Datter skal hylde dig med Gaver, Folkets Rigmænd bejle til din Yndest.
12A zatúži kráľ po tvojej kráse, lebo on je tvojím pánom, a klaňaj sa mu!
13Idel Pragt er Kongedatteren, hendes Dragt er Perler, stukket i Guld;
13I dcéra Týru prijde s darom; bohatí z národa budú hľadať tvoju priazeň.
14fulgt af Jomfruer føres hun frem i broget Pragt, Veninderne fører hende hen til Kongen.
14Celá je slávna dcéra kráľova vnútri v paláci; jej rúcho je z tkaniva zo zlata.
15De føres frem under Glæde og Jubel, holder deres Indtog i Kongens Palads.
15V prekrásnych výšivkách bude dovedená kráľovi; panny za ňou, jej priateľky, ti budú dovedené.
16Dine Sønner træde ind i dine Fædres Sted, sæt dem til Fyrster rundt i Landet!
16Dovedené budú vo veľkej radosti a v plesaní a vojdú do paláca kráľovho.
17Jeg vil minde om dit Navn fra Slægt til Slægt; derfor skal Folkene love dig evigt og altid.
17Miesto tvojich otcov ti budú tvoji synovia; učiníš ich kniežatami po celej zemi.
18Pamätným učiníš tvoje meno po všetky pokolenia, a preto ťa budú oslavovať národy na večné veky.