1(Til sangmestern. Al-mahalat. En maskil af David.) Dårerne siger i Hjertet: "Der er ingen Gud!" Slet og afskyeligt handler de, ingen gør godt.
1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Machlat čiže Tambura. Vyučujúci žalm Dávidov.
2Gud skuer ned fra Himlen på Menneskenes Børn for at se, om der findes en forstandig, nogen, der søger Gud.
2Blázon hovorí vo svojom srdci: Neni Boha. Zkazení sú a páchajú ohavnú neprávosť. Neni toho, kto by robil dobré.
3Afveget er alle, til Hobe fordærvet, ingen gør godt, end ikke een.
3Bôh pozorujúc hľadel z nebies na synov človeka, aby videl, či je niekto rozumný medzi nimi, hľadajúci Boha.
4Er de Udådsmænd da uden Forstand de, der æder mit Folk, som åd de Brød, og ikke påkalder Gud?
4Všetci dovedna sa obrátili zpät; zkazení sú; neni toho, kto by robil dobré, neni ani jedného.
5Af Rædsel gribes de da, hvor ingen Rædsel var; thi Gud adsplitter din Belejres Ben; de bliver til Skamme, thi Gud forkaster dem.
5Či toho nevedia činitelia neprávosti, ktorí zjedajú môj ľud, ako jedia chlieb, a na Boha nevolajú?
6Ak, kom dog fra Zion Israels Frelse! Når Gud vender sit Folks Skæbne, skal Jakob juble, Israel glædes.
6Tam sa raz budú náramne desiť, kde nie je sa čoho desiť, pretože Bôh rozmece kosti tých, ktorí ťa obľahli táborom. Zahanbíš ich, lebo ich Bôh zavrhol.
7Bárs by bolo dané spasenie Izraelovi so Siona! Keď navráti Bôh zajatých svojho ľudu, plesať bude Jakob, bude sa radovať Izrael.