1(Til Sangmesteren. Al-haggittit. Af Asaf.) Jubler for Gud, vor Styrke, råb af fryd for Jakobs Gud,
1Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev: Gitťanka. Azafov.
2istem Lovsang, lad Pauken lyde, den liflige Citer og Harpen;
2Plesajte Bohu, našej sile! Pokrikujte radostne Bohu Jakobovmu.
3stød i Hornet på Nymånedagen, ved Fuldmåneskin på vor Højtidsdag!
3Vezmite žaltár a dajte bubon, citaru ľúbych zvukov i s harfou!
4Thi det er Lov i Israel, et Bud fra Jakobs Gud;
4Trúbte na trúbu na novmesiac, na splnmesiac, v deň nášho sviatku.
5han gjorde det til en Vedtægt i Josef, da han drog ud fra Ægypten, hvor han hørte et Sprog, han ikke kendte.
5Lebo je to ustanovením Izraelovi, poriadkom Boha Jakobovho.
6"Jeg fried hans Skulder for Byrden, hans Hænder slap fri for Kurven.
6Dal to na svedoctvo v Jozefovi, keď bol vyšiel proti Egyptskej zemi, kde som počúval jazyk, ktorého som neznal.
7I Nøden råbte du, og jeg frelste dig, jeg svarede dig i Tordenens Skjul, jeg prøvede dig ved Meribas Vande. - Sela.
7Povedal: Oprostím jeho plece zpod bremena; jeho ruky prejdú ta od murárskej nádoby.
8Hør, mit Folk, jeg vil vidne for dig, Israel, ak, om du hørte mig!
8Volal si v súžení, a vytrhnul som ťa; ohlásil som sa ti zo skrýše hromu; zkúšal som ťa pri vodách sváru. Sélah.
9En fremmed Gud må ej findes hos dig, tilbed ikke andres Gud!
9Povedal som: Počuj, môj ľude, a dám ti svedoctvo, tebe, Izraelu, ak ma chceš počuť.
10Jeg, HERREN, jeg er din Gud! som førte dig op fra Ægypten; luk din Mund vidt op, og jeg vil fylde den!
10Nebude u teba cudzieho boha, ani sa nebudeš klaňať bohu cudziny.
11Men mit Folk vilde ikke høre min Røst, Israel lød mig ikke.
11Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme. Otvor svoje ústa na široko, a naplním ich.
12Da lod jeg dem fare i deres Stivsind, de vandrede efter deres egne Råd.
12Ale môj ľud neposlúchol môjho hlasu, a Izrael sa mi nechcel poddať.
13Ak, vilde mit Folk dog høre mig, Israel gå mine Veje!
13A preto som ho pustil, aby robili podľa námyslu svojho srdca, aby chodili podľa svojich rád.
14Da kued jeg snart deres Fjender, vendte min Hånd mod deres Uvenner!
14Ó, keby ma bol počúval môj ľud! Keby bol Izrael chodil po mojich cestách!
15Deres Avindsmænd skulde falde og gå til Grunde for evigt;
15Len ešte málo, a bol by som zohol ich nepriateľov a obrátil svoju ruku na ich protivníkov.
16jeg nærede dig med Hvedens Fedme, mættede dig med Honning fra Klippen!"
16Tí, ktorí nenávidia Hospodina, boli by sa mu lichotne korili, a ich čas by bol trval až na veky.
17Bol by ich krmil jadrom pšenice. A bol by som ťa sýtil medom zo skaly.