1(En Sang. En Salme af Koras Sønner. Til Sangmesteren. Al-mahalat-leannot. En Maskil af Ezraitten Heman.) HERRE min Gud, jeg råber om dagen, om Natten når mit Skrig til dig;
1Pieseň. Žalm synov Kórachových. Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemoc pokoriť. Vyučujúci Hémana Ezrachitského.
2lad min Bøn komme frem for dit Åsyn, til mit Klageråb låne du Øre!
2Hospodine, Bože môjho spasenia, vodne i vnoci kričím pred tebou.
3Thi min Sjæl er mæt af Lidelser, mit Liv er Dødsriget nær,
3Prosím, nech prijde moja modlitba pred tvoju tvár! Nakloň svoje ucho k môjmu volaniu!
4jeg regnes blandt dem, der sank i Graven, er blevet som den, det er ude med,
4Lebo moja duša sa nasýtila rôzneho zlého, a môj život sa priblížil ríši smrti.
5kastet hen imellem de døde, blandt faldne, der hviler i Graven, hvem du ej mindes mere, thi fra din Hånd er de revet.
5Počítaný som medzi tých, ktorí sostupujú do jamy; som ako muž bez vlády.
6Du har lagt mig i den underste Grube, på det mørke, det dybe Sted;
6Pohodený som medzi mŕtvych; som ako pobití, ležiaci v hrobe, na ktorých sa už viacej nerozpomenieš, a ktorí sú vyťatí od tvojej ruky.
7tungt hviler din Vrede på mig, alle dine Brændinger lod du gå over mig. - Sela.
7Položil si ma do najhlbšej jamy, do tmavých miest v hlbinách.
8Du har fjernet mine Frænder fra mig, gjort mig vederstyggelig for dem; jeg er fængslet, kan ikke gå ud,
8Tvoja prchlivosť doľahla na mňa, a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Ztrápil si ma. Sélah.
9mit Øje er sløvt af Vånde. Hver Dag, HERRE, råber jeg til dig og rækker mine Hænder imod dig.
9Vzdialil si mojich známych odo mňa; zošklivil si im ma; som zatvorený a nemôžem vyjsť.
10Gør du Undere for de døde, står Skyggerne op og takker dig? - Sela.
10Moje oko hynie od trápenia; volám na teba, Hospodine, každý deň; vystieram k tebe svoje ruky.
11Tales der om din Nåde i Graven, i Afgrunden om din Trofasthed?
11Či asnáď tým, ktorí pomreli, učiníš zázrak? Alebo azda mŕtvi vstanú, aby ťa chválili? Sélah.
12Er dit Under kendt i Mørket, din Retfærd i Glemselens Land?
12Či sa bude rozprávať o tvojej milosti v hrobe? O tvojej pravde v zahynutí?
13Men jeg, o HERRE, jeg råber til dig, om Morgenen kommer min Bøn dig i Møde.
13Či sa bude znať tvoj zázrak vo tme alebo tvoja spravedlivosť v zemi zabudnutia?
14Hvorfor forstøder du, HERRE, min Sjæl og skjuler dit Åsyn for mig?
14Ale ja, Hospodine, volám k tebe pokorne o pomoc, a za rána ťa predchádza moja modlitba.
15Elendig er jeg og Døden nær, dine Rædsler har omgivet mig fra min Ungdom;
15Prečo, ó, Hospodine, zamietaš moju dušu? Prečo skrývaš predo mnou svoju tvár?
16din Vredes Luer går over mig, dine Rædsler har lagt mig øde,
16Utrápený som a zomieram od mladosti; nesiem tvoj strach a desím sa bezradný.
17som Vand er de om mig Dagen lang, til Hobe slutter de Kreds om mig;
17Cezo mňa sa vše valí tvoj rozpálený hnev, a tvoje hrôzy ma ničia.
18Ven og Frænde fjerned du fra mig, holdt mine Kendinge borte.
18Obkľučuje ma to všetko každý deň ako voda; zo všetkých strán sa to spolu hrnie na mňa.
19Vzdialil si odo mňa priateľa a druha; moji známi sú: tma.